V posledných dňoch na politickej scéne rezonuje téma pomalého čerpania peňazí z Plánu obnovy EÚ, ktoré mali byť využité aj pri výstavbe veľkej modernej bratislavskej nemocnice Rázsochy. Podľa stredajších vyjadrení exministra zdravotníctva Mareka Krajčího to však vyzerá, že realizácia tohto kľúčového projektu je nedohľadne.

“Určite ste zachytili ako Peter Pellegrini a Hlas lobuje za presun peňazí z Plánu obnovy určených na výstavbu Národnej univerzitnej nemocnice na Rázsochách do iných projektov. Chcete sa opýtať do akých projektov tie milióny majú ísť? Poďme spolu dešifrovať odpoveď na túto otázku. Pozrime sa na záujemcov, ktorí sa uchádzali o 212 miliónov z poslednej výzvy z Plánu obnovy. Exminister Lengvarský svojim listom zakázal veľkým štátnym nemocniciam projektovo sa pripravovať na túto výzvu a pripravení sú teda najmä súkromníci,” vysvetľuje situáciu poslanec Krajčí.

Upresnil, že napríklad finančná skupina Penta má pripravené projekty za 225 miliónov eur, Agel za 90 mil. eur a na stole sú okrem toho i menšie projekty štátnych či regionálnych nemocníc. “Výnimkou je snáď štátna Nemocnica Poprad, ktorú riadi Lengvarského kamarát, tá dostala 42 miliónov. Kedže Agel a Poprad už predbežne uspeli v prvej výzve a Penta získala zatiaľ iba 40 miliónov eur, je jasné, že peniaze určené na výstavbu národnej nemocnice Rázsochy, by mali ísť predbežne do ďalších projektov Penty. Takto sme dešifrovali Pellegriniho Hlas, ktorý lobuje, rovnako ako to roky robí SaS-ka, pre Pentu.”

Marek Krajčí vo svojom komentári nekritizuje len politikov okolo Petra Pellegriniho ale i opozičný Smer-SSD. “Smer je už dávno jasný, keď s Rašim ako ministrom zdravotníctva umožnil Pente previesť si 400 miliónov eur z poisťovne Dôvera na Cyprus. Celú sumu im Smer rýchlym pozmeňovákom v parlamente umožnil skasírovať dokonca bez povinnosti zaplatiť z nej daň. Všetci sme boli svedkami, ako mešká proces príprav výstavby Národnej univerzitnej nemocnice. Kľúčovej nemocnice pre vzdelávanie medikov a našich budúcich lekárov. Špičkovej nemocnice, ktorá mala poskytovať všetkým občanom Slovenska tú najvyššiu a najkomplexnejšiu úroveň zdravotnej starostlivosti.”

Bývalý minister vysvetlil, že preto teraz do parlamentu predložil zákon, ktorý mohol ušetriť až pol roka času tým, že by skrátil administratívne lehoty na prípravu výstavby nemocnice. “Poslanci Hlasu, Smeru, SaS, ĽSNS a PS mohli podporiť tento zákon a uchovať tak šancu, aby štát stihol splniť mílniky Plánu obnovy a mohol čerpať zdroje na financovanie výstavby nemocnice. Myslíte, že tak urobili? Žiaľ, tento kľúčový zákon nepodporili a tak zmarili nádej na výstavbu nemocnice Rázsochy z Plánu obnovy!” Píše na Facebooku Marek Krajčí a pýta sa: “Kto tak veľmi nechce, aby štát čo najskôr postavil nemocnicu Rázsochy?”

“Určite môžeme skonštatovať, že ak by Rázsochy stáli, zisk Borov postavených hneď vedľa nich by väčší nebol. A ktovie, či by vôbec Bory mali dosť zdravotníckeho personálu. No a teraz sa črtá ešte aj pekná príležitosť na financovanie ďalších projektov Penty. Môžeme jej naozaj gratulovať. Či je to však v najlepšom záujme pacienta, je pre mňa viac ako otázne,” doplnil poslanec hnutia OĽaNO.

Kto nesie najväčší podiel viny?

Tento mesiac sme informovali, že Slovensko môže prísť o stovky miliónov eur z plánu obnovy, ktoré sú určené na výstavbu novej univerzitnej nemocnice na Rázsochách. Podľa vyjadrení viacerých politikov za to nesie plnú zodpovednosť ex-minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO).

V súčasnosti majú niektoré fázy projektu Rázsoch meškanie niekoľko mesiacov až jeden rok. V materiáli Návrh krízových opatrení pre Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky o tom píše Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA), ktorá patrí pod Úrad vlády a má na starosti dodržiavanie termínov pri čerpaní peňazí z Plánu obnovy. Ako hlavný vinník je v materiáli uvedené ministerstvo zdravotníctva. Práve výrazné meškanie projektov nedávno viedlo k odvolaniu ministra zdravotníctva za OĽaNO Vladimíra Lengvarského.

Existuje aj riziko, že Slovensko pre meškanie príde najmenej o časť peňazí z 1,4 miliardy eur, ktoré sú určené z Plánu obnovy na zdravotníctvo. Peniaze po splnení kritérií musíme vyčerpať najneskôr do roku 2026.

Exministra Lengvarského vtedy ostro skritizoval aj poslanec Peter Kremský z rovnakej stranym, ktorá Lengvarského nominovala do funkcie. Podľa neho je Lengvarský priamo zodpovedný za to, že príprava novej nemocnice Rázsochy mešk: “Darmo sa v rôznych rozhovoroch usiluje hodiť svoju neschopnosť na niekoho iného. Alebo to nie je neschopnosť? Ak by niekto chcel zdržať výstavbu štátnej nemocnice Rázsochy a posunúť lekárov a zdravotnícky biznis finančnej skupine Penta, nerobil by to inak,“ usúdil.

Ďalší z exministrov zdravotníctva Tomáš Drucker pred časom na Facebooku napísal, že z jeho pohľadu za neúspech projektu nesie zodpovednosť práve Krajčí ako nedávny šéf rezortu a takisto jeho nástupca Lengvarský: “Konečná! Rázsochy nebudú, ambulancie kolabujú a spoplatňujú sa, nie sú lieky,… babráci Krajčí, Lengvarský a spol. – úplní hrobári slovenského zdravotníctva,” uviedol Tomáš Drucker ešte v janurári tohto roka.

Expertka strany Hlas-SD na zdravotníctvo Zuzana Dolniková doplnila, že dôvodom možného prepadnutia financií v hodnote 281 miliónov eur na rekonštrukciu Rázscoh je to, že vládne hnutie OĽaNO nepokračovalo vo verejnom obstarávaní, ktoré začal Peter Pellegrini a ministri súčasnej vlády za tri roky neurobili nič, čo by nás priblížilo k tejto nemocnici.

Viac ako 30-ročný projekt stále čaká na realizáciu

Novú univerzitnú nemocnicu navrhujú na území bratislavského Lamača, kde sa stavala pôvodná nemocnica, ktorá bola čiastočne asanovaná v roku 2020. Objekt novej UNB Rázsochy bude kopírovať pôdorys pôvodnej nemocnice. Zastavaná má byť plocha s rozlohou vyše 31.000 metrov štvorcových. “Z hľadiska štruktúry nemocnice sa počíta s približne 695 lôžkami, 20 operačnými sálami, 40 ambulanciami a asi 35.000 hospitalizáciami ročne,” priblížilo v januári 2023 ministerstvo zdravotníctva.

Samotný nemocničný komplex bude pozostávať z objektu nemocnice a akademickej budovy. Objekt nemocnice má byť situovaný na severozápad/juhovýchod. “Na tejto časti objektu budú osadené dve ´veže´ s pôdorysným tvarom písmena H. Objekt bude mať štyri suterénne a sedem nadzemných podlaží a bude do budúcna predpripravený na rozšírenie doplnením tretej ´H veže´, čo by prinieslo navýšenie kapacity o 500 lôžok,” spresnilo ministerstvo.

Akademická budova je riešená ako viacpodlažný celok orientovaný kolmo na objekt nemocnice, pričom oba objekty budú prepojené “komunikačným tunelom” prístupným z 3. nadzemného podlažia. “Akademická budova bude pozostávať z piatich suterénov a šiestich nadzemných podlaží,” doplnil rezort.

Pripomenul, že k navrhovanej činnosti existuje vo vysokom stupni rozpracovaná projektová dokumentácia pre danú lokalitu. “V rámci riešeného územia sa nachádza sieť komunikácií a infraštruktúry, ktorá bude doplnená v súvislosti s potrebami predmetnej stavby,” dodalo MZ s tým, že predpokladaný termín začatia výstavby je druhý štvrťrok 2024, predpokladaný termín dokončenia je na konci roka 2029.

Príprava výstavby Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava-Rázsochy sa začala v polovici 80-tych rokov minulého storočia. V investičných plánoch štátu boli Rázsochy aj v 90-tych rokoch, na konci októbra 2000 však vláda zrušila uznesenie z roku 1997 a financovanie výstavby bolo zastavené. V neskoršom období MZ nemalo finančné prostriedky na dostavbu. V roku 2017 bola vládou prijatá Koncepcia rozvoja Univerzitnej nemocnice Bratislava a návrh realizácie výstavby novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave. V priebehu rokov 2019 – 2020 sa uskutočnila čiastočná asanácia existujúceho skeletu nemocnice a zároveň výrub inváznych drevín. Projekt novej nemocnice Rázsochy bol zahrnutý do tzv. plánu obnovy. V lete 2022 podpísalo MZ zmluvu s projektantom na prípravu projektu.