Bratislava 7. júla 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Andrej Galica)

Sviatok je od slova svätiť, teda pripomínať si a sprítomňovať určité historické posolstvo. A toto posolstvo by malo byť jednoznačné. Na Slovensku sa však posolstvá historických udalostí spravidla interpretujú podľa toho, aká politická garnitúra je práve pri moci. V TABLET.TV to v diskusii s publicistom Jurajom Hrabkom povedal politický analytik Eduard Chmelár

„Cyrilometodské posolstvo meníme pri každej príležitosti, podľa toho, aká je práve politická garnitúra. Raz hovoríme o vstupe do Európy, raz o štátnej samostatnosti, raz o upevňovaní duchovného dedičstva, raz o migrantoch,“ reagoval na príhovor premiéra Roberta Fica (Smer-SD) na oslavách 1154. výročia príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy. Predseda vlády upozornil, že dedičstvo bratov je zvlášť dôležité v čase, keď prílev migrantov do Európy oslabuje jej kultúrnu podstatu.

„V prípade Cyrila a Metoda je to smiešne, lebo by sme mohli povedať, že sem z Byzantskej ríše prišli dvaja dobre oblečení muži a rozvrátili tradičnú kultúru starých Slovanov,“ reagoval Chmelár hyperbolou.

„Nevieme oslavovať štátne sviatky. Ako pristupujeme k vzniku Československej republiky? Doteraz sa slovenská spoločnosť nevie zhodnúť, či bol pre ňu dôležitejší 28., alebo 30. október, či bolo Slovenské národné povstanie, alebo občianska vojna… Aký bol odkaz týchto udalostí. Tu má naša spoločnosť značné rezervy, ktoré nemôžu vyriešiť len politici,“ dodal Chmelár s tým, že na Slovensku má cyrilometodský mýtus vďaka jeho uchopeniu štúrovcami aj národný rozmer.

Chmelár premiérovi vyčítal, že v prejave vyzval na užšiu spoluprácu cirkvi a štátu. „V nejakom vyspelejšom štáte, napríklad vo Francúzsku, by to chápali takmer ako vlastizradu. V jednej vete dokáže vyzdvihnúť preambulu ústavy a poprieť jej prvý článok, ktorý je jej chrbtovou kosťou,“ konštatoval. V prvom článku ústavy sa konštatuje, že naša republika sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo, v preambule sa spomína cyrilometodské dedičstvo.

„Nehodnotil by som to v tejto chvíli tak prísne, treba si počkať na to, ako bude táto spolupráca vyzerať v praxi. A treba povedať, že právne záväzný je prvý článok ústavy a nie preambula,“ reagoval na Chmelára Hrabko.

Podľa oboch analytikov však tohtoročné oslavy nezvládli všetci traja najvyšší ústavní činitelia.

Prezident SR Andrej Kiska na oslavy neprišiel vôbec. Jeho hovorca argumentoval, že ani premiér na všetky oslavy nechodí a naznačil, že prezident má manželku vo vysokom štádiu tehotenstva.

„Reakcia hovorcu prezidenta Andreja Kisku mi nadvihla obočie. Ak tvrdí, že je prezidentom 24 hodín denne, sedem dní v týždni, nemôže si brať do úst také insitné výhovorky, že má manželku v pokročilom štádiu tehotenstva. Ja mu blahoželám, ale pokiaľ viem, rodí najskôr o mesiac. Rád by som videl toho, kto by sa mohol uliať z práce s takouto výhovorkou,“ povedal Chmelár.

Druhý najvyšší ústavný činiteľ, predseda Národnej rady SR Andrej Danko, prísť chcel, ale keď zistil, že si protokol Úradu vlády SR neželá, aby vystúpil s prejavom, na protest ostal doma.

Hoci dôvod neumožniť Dankovi vystúpenie nebol, podľa Chmelára nebola v poriadku ani jeho reakcia. „Môžeme si o dôvodoch, prečo sa Úrad vlády zachoval tak, ako sa zachoval, myslieť čokoľvek. Ale ak mu ide o štát, mal tam sedieť. Bolo tam aj veľa iných významných hostí, vrátane bývalého prezidenta Gašparoviča, ktorí nevystúpili, ale dôstojne sa na oslavách zúčastnili. Zo strany Andreja Danka to bolo neadekvátne,“ povedal Chmelár.

„Neviem, ako to Úrad vlády organizoval, či by vôbec mohol prehovoriť prezident, ak by prišiel. Alebo by mu Úrad vlády tiež oznámil, že, diplomaticky povedané, jeho vystúpenie sa neočakáva,“ reagoval Hrabko s tým, že o Dankovi je známe, že nie je veľmi dobrý rečník. Aj podľa neho mal prísť na oslavy napriek tomu, že mu neumožnili vystúpiť.

A do tretice, premiér Robert Fico síce prišiel a vystúpil, v prejave však kritizoval prezidenta Andreja Kisku. „Som presvedčený, že na oslavy štátneho sviatku nepatrí, aby si tam premiér vybavoval účty s politickými oponentmi alebo inými ústavnými činiteľmi. Je nedôstojné, aby to povedal v rámci prejavu,“ povedal Chmelár.

„Mám pocit, že sa všetci traja najvyšší ústavní činitelia snažili zahanbiť jeden druhého a zahanbili štát. Hádkou, ktorá týchto vecí nie je hodná,“ dodal.

„Keď politikovi dáte šancu predniesť prejav, existuje riziko, že ho zneužije na prihriatie si vlastnej polievočky. Ale je to štátny sviatok, je automatické, že politici, ústavní činitelia, by si ho mali uctiť. Ak by neprišli politici, neprišli by kamery a mikrofóny. A toto politici veľmi dobre vedia,“ doplnil Chmelára Hrabko.

Obaja komentovali aj najnovšie dianie v súvislosti s novembrovými voľbami do vyšších územných celkov (VÚC).

Slovenská národná strana (SNS) potvrdila nominácie na predsedov Prešovského, Košického, Trenčianskeho a Žilinského kraja pre novembrové voľby do VÚC. Ostatné štyri kraje sú otvorené. SNS ide do volieb samostatne. V Prešovskom kraji SNS postaví primátora mesta Svit Miroslava Škvareka, v Košickom kandiduje Jarmila Tkáčová, Trenčiansky kraj chce viesť Silvia Siváková Nemcová a za predsedu Žilinského kraja SNS navrhuje exministra školstva Jána Mikolaja.

„Podľa môjho názoru SNS pochopila tieto voľby ako testovanie sily. Tým, že sú jednokolové, môžu si dovoliť zariskovať. V niektorých krajoch, ako je napríklad Žilinský, môžu mať nejakú šancu urobiť dobrý výsledok. Nemajú veľmi čo stratiť, tak si môžu otestovať sily,“ povedal Chmelár.
Dohodu o spoločnom postupe avizovala SaS s OĽaNO a KDH. V Bratislavskom kraji bude na šéfa VÚC kandidovať Juraj Droba (SaS), v Trnavskom Jozef Viskupič (OĽaNO), v Trenčianskom Renáta Kaščáková (SaS), v Nitrianskom Ján Greššo (spoločný kandidát), v Žilinskom Erika Jurinová (OĽaNO), Banskobystrickom Martin Klus (SaS), v Prešovskom Milan Majerský (KDH) a v Košickom Rastislav Trnka (spoločný). KDH Drobu aktívne podporovať nebude, nepostaví však vlastného uchádzača.

„Je to dôsledok toho, že bola schválená jednokolová voľba. Inak by sa takto dokopy nedávali. Ani toto nie je až taká veľká dohoda, KDH sa v Bratislave nebude angažovať v prospech pána Drobu, len nepostaví svojho kandidáta. Počkajme si, s akými programami prídu,“ povedal Hrabko. Určitú, aj keď nie veľkú šancu tejto koalície získať post predsedu VÚC, vidí Chmelár v Banskobystrickom kraji.

Most–Híd presadením jednokolovej voľby predsedov VÚC vrátil do hry možnosť, že by sa jedným z nich mohol stať občan maďarskej národnosti. Svoje šance však podľa analytikov znížil tým, že nedosiahol dohodu so Stranou maďarskej komunity (SMK).

Tá však odmietala rokovať o dlhodobej spolupráci a chcela rokovať len o týchto konkrétnych voľbách. „Strana maďarskej komunity je vazalom Fideszu. A kým Fidesz neuzná Most za partnera – veď tam sú až komické vyjadrenia, že Most nie sú praví Maďari – tak Most nemá dôvod na nejakú užšiu dohodu SMK,“ povedal Chmelár.

Spolu s Hrabkom sa zhodli na tom, že teoretickú možnosť presadiť svojho predsedu VÚC má Most–Híd v Trnavskom a Nitrianskom kraji, v praxi by to však znamenalo veľké prekvapenie.

Obaja krátko komentovali aj summit V4 v Budapešti (4. júla), na ktorom bol netradične hosťom egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí. Rokovalo sa o téme migrácie, ale aj hospodárskej spolupráci vrátane budovania jadrovej energetiky v Egypte.

„Toto stretnutie bolo zvolané iba preto, aby krajiny V4 ukázali Európskej únii, hlavne Parížu a Berlínu, že v otázke migrácie niečo robia, keď už odmietajú prijímať utečencov,“ reagoval Chmelár, ktorý neočakáva výrazné reálne výsledky rokovaní. „Celkom dobre z toho vyšiel český premiér Sobotka, ktorý tam mal dvojstranné rokovanie a Česko vyzbrojuje egyptskú armádu a políciu,“ reagoval Hrabko.