Platy zamestnancov v školstve sa zvýšia

V prípade pedagogických a odborných zamestnancov sa platové tarify zvýšia od 1. septembra o sedem percent a od 1. januára 2026 o ďalších päť percent. Pri učiteľoch vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancoch pôjde o navýšenie o sedem percent od septembra tohto roka a o ďalších sedem percent od januára budúceho roka. Tarify sa zvýšia tiež zamestnancom, ktorí pôsobia v rezorte školstva. Nepedagogickí zamestnanci budú mať novú osobitnú stupnicu platových taríf.

Novela zároveň zavádza možnosť pre riaditeľov škôl odmeňovať pedagogických a odborných zamestnancov príplatkom nad rámec plošného navyšovania platov. Výška odmeny bude závisieť od úrovní hodnotenia, medzi ktorými bude vynikajúca úroveň a kvalita alebo veľmi dobrá úroveň a kvalita. V odôvodnenom prípade bude možné priznať príplatok aj zamestnancovi, ktorý získal v hodnotení výsledok štandardná úroveň a kvalita. Rezort školstva, ktorý za úpravou stojí, predpokladá, že odmeňovanie zamestnancov podľa kvality a výkonu zlepší ich motiváciu a pracovné nasadenie.

Poslanci k novele schválili aj pozmeňujúci návrh z dielne opozičného poslanca Jána Horeckého (KDH). Ten v legislatíve okrem iného spresňuje, že príplatok za hodnotenie a kvalitu nemá vplyv na osobný príplatok.

„To znamená, že osobný príplatok zostáva zachovaný v rovnakej výške, aj keď je priznaný príplatok za hodnotenie,“ vysvetlil.

Hovorí i o možnosti odobratia príplatku aj za menej vážne porušenia pracovnej disciplíny.

Cieľom novely je podľa ministerstva reagovať na potrebu vytvorenia atraktívneho a stabilného pracovného prostredia pre všetkých zamestnancov vzdelávacieho systému. Poukázalo na to, že sa napĺňa záväzok z programového vyhlásenia vlády o raste miezd pedagógov a odborných zamestnancov a zlepšení odmeňovania nepedagogických pracovníkov škôl.

Prijatie úpravy v parlamente ocenil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD). Poďakoval všetkým, ktorí za ňu zahlasovali.

„Dané zvýšenie platov nevnímam iba ako ojedinelý čin. Je to súčasť širokej stratégie, ktorú ako strana Hlas v oblasti vzdelávania, ale aj v ostatných oblastiach máme,“ okomentoval.

Líder Hlasu-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok Druckerovi poďakoval, že sa mu podarilo v čase konsolidácie presadiť zvýšenie platov pre zamestnancov v školstve.

„Stála za ním celá naša politická strana Hlas, preto sme túto tému otvorili aj na koaličnej rade,“ priblížil.

Ocenil aj podporu koaličných partnerov. Zároveň vyzdvihol aj ďalších ministrov za Hlas-SD a pripomenul ich aktivity.

Poslanci odmietli návrh, aby kampaň mohli viesť aj tzv. tretie strany

Do zákona sa nevráti inštitút tzv. tretích strán ako subjektov, ktoré môžu viesť volebnú kampaň. Poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli v utorok návrh novely zákona o volebnej kampani z dielne SaS, ktorá mala priniesť túto zmenu

Návrhom chcela SaS reagovať na problémy, ktoré vznikli po vypustení inštitútu tretích strán zo zákona v roku 2019. Jeho zrušenie malo obmedziť netransparentné zasahovanie do volebných kampaní od subjektov, ktoré neboli politickými stranami ani kandidátmi.

„V praxi to však viedlo k situácii, v ktorej viaceré subjekty aj naďalej viedli volebné kampane, avšak bez akejkoľvek registrácie, bez zákonom vymedzených pravidiel, bez finančných limitov a bez efektívneho dohľadu,“ pripomenuli predkladatelia.

Návrhom chceli preto inštitút tretích strán v zákonom regulovanej forme.

„Nejde o vytvorenie priestoru na nekontrolované a netransparentné zasahovanie do volebných súbojov, ale o vytvorenie jasného, transparentného a kontrolovateľného rámca pre subjekty, ktoré sa rozhodnú ovplyvňovať verejnú debatu počas volebnej kampane mimo politických strán a oficiálnych kandidátov,“ vysvetlili poslanci.

Plénum však návrh nepodporilo.

SaS neuspela s návrhom na zmenu zloženia komisie na kontrolu odposluchov

Zloženie komisie na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov sa neupraví. Plénum Národnej rady (NR) SR v utorok neposunulo do druhého čítania opozičnú novelu zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov. Do parlamentu ju predložil poslanec Juraj Krúpa (SaS).

Argumentoval, že súčasná úprava kladie na dvoch členov také požiadavky, že to sťažuje obsadenie daných pozícií a znemožňuje tak kreovanie komisie. V novele preto navrhoval, aby boli miesta v komisii, vyhradené pre odborníkov z teórie a praxe, ktoré sú dlhodobo neobsadené, nahradené miestami pre dvoch poslancov parlamentu, a to paritne zastupujúcimi koalíciu a opozíciu.

Poslanci schválili návrh SaS o dočasnom znížení poplatku za vyradenie auta

Suma poplatku za vyradenie neexistujúceho vozidla sa na polroka zníži. Parlament v utorok schválil návrh opozičných poslancov z klubu SaS, aby sa na pol roka platilo do Environmentálneho fondu 50 eur namiesto súčasných 500 eur. Opoziční poslanci to navrhovali v novele zákona o odpadoch. Vďaka nej sa má zaviesť tzv. generálny pardon, ktorý má trvať od 15. júla 2025 do 14. januára 2026.

Predkladatelia argumentovali, že vyžadovanie 500-eurového poplatku za vyradenie je značná suma a týka sa vo väčšine prípadov sociálne slabších občanov. Poslanci považovali za prirodzené, že majitelia neexistujúcich vozidiel nechcú platiť za ich vyradenie 500 eur.

NRSR odmietla návrh SNS predĺžiť volebné obdobie v obciach a vo VÚC na 6 rokov

Parlament v utorok odmietol návrh novely Ústavy SR z dielne poslancov koaličnej SNS, ktorým chceli predĺžiť volebné obdobie v samosprávach zo súčasných štyroch na šesť rokov. Týkať sa to malo volieb do orgánov samosprávnych krajov i volieb do orgánov samosprávy obcí. Dlhšie mali byť podľa návrhu vo funkcii starostovia obcí, primátori miest, predsedovia vyšších územných celkov (VÚC), ako aj poslanci obecných, mestských a krajských zastupiteľstiev. Zároveň poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli aj novelu zákona o obecnom zriadení s rovnakým cieľom.

„Predĺženie volebného obdobia na šesť rokov vytvára predpoklady na stabilnejšie a predvídateľnejšie riadenie územnej samosprávy, čím sa zabezpečí kontinuita vo vedení obcí, miest a samosprávnych krajov a umožní sa efektívnejšie plánovanie a realizácia rozvojových programov a investičných projektov,“ uviedli v odôvodnení návrhu poslanci za SNS.

Volebný cyklus na štyri roky podľa SNS v praxi často neumožňuje efektívnu realizáciu strategických projektov, „keďže veľká časť funkčného obdobia je venovaná analýze a príprave nových projektov“. Novela by podľa SNS priniesla aj stabilizáciu riadenia obcí a samosprávnych krajov. Časté volebné cykly spôsobujú podľa nich neustálu „kampaňovitú atmosféru“. Predkladatelia zároveň tvrdili, že v niektorých krajinách EÚ je funkčné obdobie samosprávnych orgánov dlhšie ako štyri roky.