Patríte medzi tých poslancov, ktorí hlasovali za zvrchovanú SR. Slovensko oslávilo 25 rokov samostatnosti, ako hodnotíte jej príbeh?

V prvom rade som vďačný osudu, že som mohol byť pritom, vtedy som mal 33 rokov a bol som jedným z najmladších poslancov Slovenskej národnej rady. Ak sa na to s odstupom času pozerám, tak to bola jedna obrovská dejinná udalosť. V tom čase som bol veľmi nemilo prekvapený, že vtedajší bojovník za samostatné Slovensko a líder KDH Ján Čarnogurský prikázal svojim poslancom nehlasovať ani za zvrchovanosť ani za Ústavu SR. Tento fakt je potrebné neustále Slovákom pripomínať, že boli poslanci KDH hlasovali proti vlastnému štátu. Pamätám si jeho starších kolegov Neuwirta a Pittnera, ktorí doslova plakali pre rozhodnutie ich predsedu. Konanie Čarnogurského je dodnes pre mňa nepochopiteľné.

Boli ste dlhoročným členom SNS, koncom deväťdesiatych rokov ste sa z politiky stiahli. Prečo?

Pamätám si to veľmi dobre. Postupne sa vo mne hromadil hnev, lebo som sa nevedel stotožniť s vulgárnosťou vtedajšieho predsedu Jána Slotu, ktorý bol síce veľmi talentovaný politik, ale chýbala mu hranica únosnosti z hľadiska ľudskosti a morálnosti. Nevedel som sa s tou politikou stotožniť. Mal som ideu, že politika sa robí slušným spôsobom a trvá na politických hodnotách, ktoré strana presadzuje. Začali už v tom čase náznaky, že strana slúži na presadzovanie obchodných záujmov.

Strana prešla rôznymi turbulenciami až v nej zakotvil Andrej Danko. Ako vnímate dnešnú SNS?

SNS predstavuje obchodnú platformu predsedu Andreja Danka. Nakoniec to verejne priznal, že si ju kúpil, keď vyplatil dlhy strany. Stanovy sú postavené tak, že on je v strane autokrat a rozhoduje o všetkom. A to strane škodí, pretože akékoľvek potlačenie vnútrostraníckej diskusie nikdy neviedlo k niečomu dobrému. Strana stratila svoju programovú orientáciu. Na jednej strane sa predseda tvári, že je proruský a navštevuje Ruskú štátnu dumu a na druhej strane minister jeho vlády nakúpi americké stíhačky bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Ani jeden minister nebol členom jeho strany, až počas vlády vstúpila do SNS Gabriela Matečná a Peter Gajdoš. Verejnosť predsedovi vyčítala, že nemá vlastné kádre. Strana je odborne vyprázdnená.

Predseda SNS hovorí, že majú sedemtisíc členov a nemajú odborníkov?

Určite sa medzi nimi nájdu odborníci, len by ich niekto musel pustiť k tomu, aby mali vplyv na programovú a odbornú orientáciu SNS.

Pred návratom do politiky ste neuvažovali, že by ste sa vrátili späť k národniarom?

Veľkým impulzom pre návrat do politiky bol udeľovanie vyznamenaní k 25. výročiu vzniku SR. Prezident Kiska ocenil ľudí najvyššími štátnymi vyznamenaniami, ktorí boli apriori proti vzniku samostatnej Slovenskej republiky, za ktorú som ja osobne hlasoval. To bol veľký dôvod vrátiť sa späť. Pre mňa osobne je predseda SNS nedôveryhodný a preto som ani len neuvažoval, že by som sa vrátil k „národniarom“. Ponuku som dostal priamo od Sergeja Kozlíka, či by som im nepomohol rozbehnúť začínajúcu stranu a dotvoriť stranícke štruktúry. Neváhal som, pretože Národná koalícia honotovo zodpovedá môjho nastaveniu a predstavuje pre mňa to, čo znamenala politika v tom čase, keď som ako mladý vstupoval do SNS. Tá dnes nezastrešuje národný ani kresťanský pilier. Nominanti SNS Martina Lubyová, Gabriela Matečná a Peter Gajdoš absolútne nepodporujú národné a slovenské záujmy. Nikde v ich konaní sa nepremietlo to, že sú nominantmi SNS. Lubyová ustúpila od vlastneneckej výchovy ale dáva široký priestor gender ideológii. Do škosltva pod jej vedením prenikajú rôzne mimovládne organizácie, ktorých cieľom je vychovávať liberálnu, bezpohlavnú a ľahko ovládateľnú masu.

Národná koalícia je na začiatku. Prečo by jej mali ľudia veriť? Čím chcete presvedčiť voličov?

Cieľavedomou prácou, chodíme medzi ľudí a naše názory, program a postoje sa snažíme komunikovať cez alternatívne médiá. Snažíme sa byť dôveryhodní, najmä tým, že vyberáme ľudí, ktorí by mohli našu stranu poctivo reprezentovať. Dokonca by som mal predstavu, že naša strana by mohla byť výberovou, aj keď to nie je jednoduchá úloha, pretože ľudia nemajú chuť stranícky sa angažovať. Snažili sme sa vypracovať realizovateľný program, s ktorým strana pôjde do volieb. Nosná myšlienka nášho programu je rodina. Naším sloganom je miliarda pre rodiny. Máme záujem podporiť pracujúce rodiny výraznou sumou a výrazným opatrením. Každá matka, ktorá pracovala a odíde na materskú dovolenku bude poberať plnú mzdu počas troch rokov.

Disponuje štátny rozpočet miliardou pre rodiny?

Toto je veľmi ľahhko ufinancovateľné, po prepočtoch to bude stáť štátny rozpočet 450 miliónov eur, aby matka mohla pokojne ostať na materskej dovolenke a spokojne sa plne venovať výchove dieťaťa. Druhým opatrením je stabilizácia mladých ľudí, aby po ukončení štúdia neodchádzali zo Slovenska. Máme záujem masívne podporovať výstavbu nájomných bytov. Ľudia potrebujú na osamostatnenie sa dostupné bývanie. V možnostiach tohto štátu je rozbehnúť masívnu výstavbu nájomných bytov. Presadzujeme zastropovanie dôchodkového veku na úrovni 62 rokov.

Ako chcete zabezpečiť financovanie?

Nutnosťou je zastaviť masívne rozkrádanie tohto štátu. Je potrebné zastaviť nezmyselné nakupovanie za štátne peniaze. Mnohí odborníci potvrdzujú, že nákup stíhačiek je obrovský nezmysel vo výške 1,7 miliardy, ktoré mohli byť rozdelené pre slovenské rodiny.

SR je súčasťou EÚ a NATO, ako je možné realizovať záasadné zmeny pri dodržiavaní pravidiel práve týchto inštitúcií?

Sme stranou, ktorá neplánuje vystúpiť z EÚ ani NATO. EÚ však je potrebné reformovať aby sa vrátila k svojim pôvodným koreňom, k zoskupeniu rovnocenných národov s rovnocenným hlasom. EÚ musí byť Európu národou, nemôže to byť byrokratický moloch, v ktorom rozhodujú nevolení funkcionári a rozhodujú o osude pol miliarde ľudí žijúcej na starom kontinente.

Často médiá ale aj politici tvrdia, že SR je veľmi malá krajina, aby mohla byť suverénnym partnerom v EÚ…

Presadenie sa malých štátov je veľmi ťažké a preto musia byť súčasťou väčších celkov. Ak si to zoberieme z historického hľadiska, tak všetky malé štáty väčšinou vznikajú z vôle väčších mocností. Slovensko je prirodzene súčasťou EÚ ale nemá jasne zadefinovaný svoj zahranično-politický záujem. SR akoby ani nerealizovalo vlastnú zahraničnú politiku. Stačí sa pozrieť na situáciu okolo Ruskej federácie. Európska komisia uvalila sankcie, ale veľké štáty EÚ veselo obchodujú s Rusmi. Ide o tradičnú obchodnú spoluprácu Nemecka s Ruskom alebo s Francúzskom. Sankcie sú úplným nezmyslom a úlohou malých štátov je získavanie spojencov, pokúšať sa realizovať svoju zahranično-politickú orientáciu. Treba si uvedomiť, že nič netrvá večne. Ľudia si mysleli, že aj socializmus bude na večné veky, tak si treba uvedomiť, že ani tento systém nemusí byť navždy a malé štáty si musia hľadať dopredu spôsob ako prežiť v novom prostredí a s prirodzenými spojencami. Na jednej strane máme akési si zoskupenie stredoeurópskych štátov, v ktorom má oveľa väčšiu váhu Maďarsko a Poľsko oproti Slovensku a Česku. To je jedna platforma, ktorá predstavuje istú silu aj v rámci EÚ.

Sankcie platia do januára 2019 a stále sa predlžujú, tým pádom sa veľmi ťažko hľadá spojenectvo s RF, pretože akonáhle niekto presadzuje spoluprácu s Ruskom spustí sa mediálna a treťosektorová hystéria. Ako teda hľadať nových spojencov aj s inými svetovými stranami ako je Západ?

Sankcie nepovažujeme za vhodný prostriedok medzinárodnej politiky. Tie nič nevyriešia, je to prostriedok nátlaku za určité konanie v súvislosti s Krymom napriek tomu, že Rusko si vzalo naspäť svoje územie na základe vôle ľudu v platnom referende. A nikomu pritom neprekáža Kosovo, ktoré vzniklo z vôle veľmocí. Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy z Talianska a Rakúska, že sankcie je potrebné zrušiť. Ak si vezmeme zahraničné smerovanie Európy, tak je pod silným diktátom USA. A tieto snahy sú dané tvrdými obchodnými záujmami USA, ktorí sa vôbec netaja drsnou obchodnou vojnou, ktorú skrývajú sa politiku.

Sila zoskupenia V4 sa ukázala v súvislosti s kvótami pri prerozdeľovaní migrantov a vďaka ich neoblomnému stanovisku kvóty vo V4-ke neplatia…

Jednoznačne sme zaujali postoj voči migrantom. Moslimská migrácia ohrozuje kultúrnu identitu samotnej Európy a vidíme to na živom príklade v Nemecku, čo migrácia priniesla od roku 2015. Tento problém zničujúco zasiahol nemeckú vnútornú politiku. Je to problém, ktorý vyvolal Brexit a je to problém, ktorý sa zľahčuje a naozaj hrozí veľkým napätím a tento dôsledok sa môže ukázať už v nasledujúcich voľbách do európskeho parlamentu, že sily zdravého rozumu by mohli získať väčšiu silu hlasu v nastávajúcich voľbách na budúci rok. Ľudia sú trvalo konfrontovaní s problémom inej kultúry, ktorá nie je kompatibilná s tradíciami starého kontinentu. Je to boj dvoch kultúr, ktoré sa tu stretli a problém sa prenáša na územie celej Európy. Predsa suverénny štát rozhoduje, koho si pustí a za akých podmienok na svoje územie. Migrácia jednoznačne ohrozuje suverenitu SR. Európska komisia ako nevolený orgán nemôže rozhodovať koho a aký počet migrantov má umiestniť na svoje územie ktorýkoľvek štát EÚ. To je absurdné. V tomto smere si zaslúži Viktor Orbán totálnu podporu v ochrane národnej identity. Kroky EK vnímam ako ohrozenie demokracie, keď sa snaží diktovať suverénnym štátom, čo majú robiť.

Po vzniku SR sedeli vo vláde i v NR SR odborníci, dnes je už v politike hocikto. Didsponuje NK dostatkom odborníkov, ktorí by dokázali realizovať toľko očakávanú zmenu?

Sústreďujeme sa práve na to, aby sme dostali do politiky slušných a vzdelaných ľudí. Zažil som obdobie prvého ponovembrového zloženia NR SR, kedy v pléne sedel spolok gentlemanov, profesorov, docentov, či lekárov. Dnes sedí v parlamente množstvo neodborníkov, reč sa zvulgarizovala a úroveň parlamentu stratila štábnu kultúru. Dnes prenikli do politiky ľudia na systéme reality show a to má negatívny vplyv na celú spoločnosť. Navyše k tomu prispieva politika médií hlavného prúdu, ktorá je úplne zničujúca pre národné strany. Mainstreamoví novinári totiž nenávidia všetko národné, pretože vyznávajú liberálno-neomarxistickú ideológiu. V podstate tento zápas prevláda od samotného vzniku SR medzi národno-kresťansky orientovanými stranami a otvorenou liberálnou orientáciou.

Lenka Mayerová

Článok pôvodne vyšiel na www.extraplus.sk