Pätina Slovákov zarába 1 000 až 1 500 EUR v hrubom. Polovica si ale nesiahne ani na priemernú mzdu

Bratislava 22. júla 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Fabian Bimmer, File)

Štatistický úrad Slovenskej republiky v uplynulých dňoch zverejnil údaje týkajúce sa štruktúry miezd v roku 2015 na Slovensku.

Vo svojej najnovšej téme sa analytici Poštovej banky pozreli na to, koľko percent slovenských zamestnancov, pracujúcich na plný pracovný úväzok, zarába najmenej a najviac, resp. v akých mzdových pásmach sa pohybuje ich priemerná hrubá mesačná mzda. Uvádzajú, že tá sa samozrejme líši aj v závislosti od regiónu, kde pracujeme.

„V nasledujúcom texte sa preto pozrieme aj na to, aká je situácia v jednotlivých krajoch Slovenska. Slovenskému trhu práce sa už nejaké obdobie slušne darí. Štatistiky ukazujú, že rady na úradoch práce sa skracujú, miera nezamestnanosti totiž klesá a dostala sa aj na jednocifernú úroveň. Lichotivým faktom je aj to, že priemerné mzdy vykazujú rast. Keďže inflácia sa pohybuje už dlhšie obdobie v zápornom pásme, Slováci aj reálne zarobia viac, teda ich kúpyschopnosť rastie, nakoľko spotrebiteľské ceny sú nižšie ako pred rokom. Napriek tomu, mnoho našincov sa s týmto optimizmom pravdepodobne nestotožňuje.

Najrozšírenejším mzdovým pásmom, v ktorom sa pohybujú priemerné hrubé mesačné mzdy Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok je od 400 do 800 eur. Menej ako 800 eur, a teda aj menej  ako priemernú hrubú mzdu v našom hospodárstve [883 eur], vlani zarobila až polovica našincov pracujúcich na full-time. Zhruba 18 % zamestnancov sa pohybovalo v mzdovom pásme od 800 do 1 000 eur a pätina Slovákov zarobila od 1 000 do 1 500 eur v hrubom. Pochváliť sa priemerným zárobkom vyšším ako 1 500 eur mesačne v hrubom sa môže len o málo viac ako desatina pracujúcich na plný pracovný úväzok. Naproti tomu je viac ako 5 % Slovákov, ktorí mesačne zarobia menej ako 400 eur.

Regionálne rozdiely na Slovensku sú vždy horúcou témou. Asi nikoho neprekvapí, že najvyššie mzdy sú v Bratislavskom kraji. Aj to vysvetľuje, že menej ako 400 eur tam zarábajú len 4 % pracujúcich na plný pracovný čas. Zároveň je ale potrebné povedať, že v okolí hlavného mesta sú náklady na život výrazne vyššie. Bratislavský kraj ale nie je tým, ktorý má najmenší podiel zamestnancov zarábajúcich menej než 400 eur v hrubom mesačne. Predbehol ho Trenčiansky kraj s 3,1 % pracujúcich.

Naopak, na východnom Slovensku, ktoré je známe ťažkou situáciou na trhu práce, konkrétne v Prešovskom kraji, je podiel takto zarábajúcich najvyšší. Menej ako spomínaných 400 eur tam zarába zhruba desatina zamestnancov. Košice a okolie sú na tom o niečo lepšie s podielom zamestnancov 5,5 %. Práve v metropole východu sa totiž sústreďujú viaceré aj nadnárodné spoločnosti, ktoré produkujú jednak väčší počet pracovných miest a zároveň ponúkajú aj vyššie priemerné zárobky.

Najrozšírenejším mzdovým pásmom na Slovensku je 400 až 800 eur. Vo všetkých krajoch je práve v tomto mzdovom pásme podiel zamestnancov na full-time najvyšší. Isté regionálne rozdiely možno badať aj v tomto smere. Kým v Bratislavskom kraji sa pohybuje v tomto pásme ani nie tretina pracujúcich, v Trenčianskom, Banskobystrickom, Nitrianskom a Prešovskom je to až každý druhý zamestnanec. Len o niečo lepšie sú na tom v Trnavskom, Žilinskom a Košickom kraji, kde od 400 do 800 eur zarába necelá polovica pracujúcich.

Druhý najvyšší podiel pracujúcich nájdeme v mzdovom pásme od 1 000 do 1 500 eur. Spomedzi všetkých krajov si takúto sumu nachádzajú na výplatnej páske najčastejšie v bratislavskom regióne, konkrétne štvrtina pracujúcich. Naproti tomu je len takmer každý siedmy zamestnanec na plný pracovný úväzok v Prešovskom kraji.

To, že Bratislavčania a ostatní pracujúci v hlavnom meste a okolí majú najvyššie platy potvrdzuje aj to, že aj v pásmach nad 1 500 eur majú spomedzi všetkých ostatných krajov najvyššie percentuálne zastúpenie. Kým na Slovensku zarába od 1 500 do 2 000 eur v hrubom v priemere 6,5 % pracujúcich na plný pracovný  úväzok, v Bratislavskom kraji je to až takmer dvojnásobok.

Naopak, v prešovskom regióne sa z takej výplaty môžu tešiť len 3 % zamestnancov. Aj v ostatných slovenských krajoch dosiahol tento podiel len jednocifernú hodnotu. Ešte priepastnejšie rozdiely sú v prípade miezd vyšších ako 2 000 eur. Mesačne si v hrubom o túto sumu prilepší celkovo necelých 6 % slovenských full-time zamestnancov. Ak by sme sa na to pozreli po regiónoch, v tom bratislavskom takto mesačne zarába až 13 % pracujúcich. Vo všetkých ostatných krajoch je ich podiel nižší alebo rovný 4 % – ám,“ uvádzajú analytici Poštovej banky.