Juraj Blanár predstavil priority a program predsedníctva Slovenska vo V4

Pripomenul, že Slovensko preberá predsedníctvo V4 už siedmykrát. Momentálne sa tak deje v období, keď raste neistota a Európa čelí výzvam, ktoré zásadne menia medzinárodné prostredie.

„Spolupráca v rámci V4 je postavená na pragmatizme, na tom, čo nás spája, na spoločných záujmoch a na tom, čo môžeme spoločne dosahovať,“ vyhlásil šéf slovenskej diplomacie. Uznal, že krajiny V4 nemajú na všetky témy rovnaké názory, no navzájom sa rešpektujú. Zdôraznil, že existuje veľký základ na budúcu spoluprácu. Vníma ho od posledného samitu premiérov krajín V4 v Maďarsku. Blanár pripomenul, že V4 bola „svojím spôsobom“ zablokovaná nezhodami medzi Maďarskom a Poľskom. „A vtedy sme zdôrazňovali to, čo hovoríme aj dnes, že V4 nie je inštitucionalizovaná organizácia, ktorá má riešiť všetko, ale je to zoskupenie, ktoré má slúžiť práve v čase, keď sa potrebujeme spojiť pre spoločné témy,“ vysvetlil. „Ak máme nejaké rozdielne názory, nerozoberáme ich, ak tie rozdielne názory nevieme vyriešiť spoločne,“ ozrejmil minister s tým, že je dohoda na koordinovaní premiérov krajín V4 pred zasadnutiami Európskej rady. „Rovnako sa toto bude diať aj na úrovni ostatných ministerstiev a účasti na rokovaniach rady či už pre zahraničie, alebo iné ostatné rady, ktoré sú spojené s týmito rokovaniami,“ doplnil Blanár.

Jednou zo základných tém týkajúcich sa konkurencieschopnosti Európy je zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín. „Slovenské predsedníctvo bude podporovať otvorený dialóg o zabezpečení cenovo dostupných dodávok energií. Budeme presadzovať koordináciu v oblasti rozvoja energetickej infraštruktúry,“ zdôraznil Blanár. Diskusie budú tiež zamerané na možnosti využitia napríklad poľských LNG terminálov, ktoré môžu prispieť k diverzifikácii dodávok plynu v krajinách V4. „Budeme sa usilovať o zlepšenie prístupu k financovaniu jadrových projektov v rámci európskeho rozpočtu,“ doplnil. Slovenské predsedníctvo sa zameria aj na koordináciu v snahe o revíziu klimatickej politiky EÚ, najmä systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Významnou časťou konkurencieschopnosti bude aj viacročný finančný rámec EÚ na roky 2028 až 2034, automobilový priemysel a spoločná poľnohospodárska politika.

Rozširovanie má EÚ posilniť a nie oslabiť, zdôraznil Blanár. „Politika rozširovania má prispieť aj k stabilite mieru, prosperite a bezpečnosti. Preto veľmi radi obnovíme aj ministerské zasadnutia V4 so štátmi západného Balkánu. A rovnako aj s krajinami ako Ukrajina a Moldavsko chceme viesť pozitívny dialóg v záujme podpory ich ambícií stať sa členskými krajinami Európskej únie na základe stanovených pravidiel,“ vyhlásil.

V téme migrácie bude slovenské predsedníctvo navrhovať posilňovanie návratovej politiky, ktorá je podľa Blanára už pomerne dobre podchytená v azylovom pakte. „Ale ešte to neznamená kompletne vyriešenie tohto problému. A máme pred sebou práve rok, aby sme sa aj týmito otázkami zaoberali a spoločne hľadali riešenia,“ dodal s tým, že to boli práve krajiny V4, ktoré boli pri prijímaní európskeho migračného paktu proti.

Slovensko má tiež záujem o spoločné zasadnutia formátu V4+. „Nejde sa rozširovať V4, ale chceme využívať formát V4+, kde budeme prizývať partnerov,“ ozrejmil minister s tým, že ide o krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Spojené štáty americké či Turecko alebo Japonsko.

Vyšehradská skupina je neformálnym zoskupením Slovenskej republiky, Českej republiky, Maďarska a Poľskej republiky. Slovenské predsedníctvo vo V4 potrvá do 30. júna 2027. Mottom je „V4 pre silnejšiu Európu“.