Pápež vyzýva na modlitby za sýrske rehoľníčky zadržiavané islamistami

Vatikán 4. decembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Pápež František zároveň apeloval spoločne pracovať v prospech mieru

Pápež František dnes vyzval na modlitby za 12 mníšok z gréckokatolíckeho kláštora sv. Tekly v sýrskej dedine Malúlá, ktoré odtiaľ pred dvoma dňami násilím odviedli islamistickí povstalci. Za prepustenie žien sa v utorok modlil aj patriarcha gréckej pravoslávnej cirkvi Antiochie a Blízkeho východu Ján X., informovala agentúra AP.

Pápež František s výzvou modliť sa za rehoľníčky vystúpil na záver dnešnej generálnej audiencie vo Vatikáne. Súčasne apeloval spoločne pracovať v prospech mieru.

Agentúra AP s odvolaním sa na jedného zo sýrskych opozičných aktivistov uviedla, že povstalci mníšky z Malúly odviedli v záujme ich vlastnej bezpečnosti, keďže v okolí dediny prebiehali prudké boje medzi povstalcami a vládnymi jednotkami.

Povstalci však neskôr odmietli poskytnúť dôkazy o tom, že mníšky sú v bezpečí, dodal aktivista, ktorý často informuje o postupe vzbúrencov v tejto časti Sýrie a pri kontakte s médiami používa meno Amír.

Aktivista spresnil, že povstalci z teroristickej organizácie front an-Nusra mníšky odviedli do neďalekého mesta Jabrúd, kde ich zverili kresťanskej rodine. “Je o ne postarané,” informoval a dodal, že správu o tom získal od priateľov, čo majú blízko k povstalcom, ktorí mníšky zadržali.

Stephanie Haddadová, zástupkyňa predstavenej pravoslávneho ženského kláštora Matky Božej v meste Sajdnájá však v rozhovore pre AP uviedla, že mníšky kláštor sv. Tekly opustili proti svojej vôli. Potvrdila, že sú momentálne v Jabrúde, a dodala, že s nimi v noci nadnes hovorila telefonicky. Povstalci im údajne sľúbili, že ich čoskoro prepustia. “Nič však nie je isté,” spresnila.

Islamskí povstalci sa v rámci represívnych akcií čoraz častejšie zameriavajú na kresťanov

Najnovší prípad posilnil obavy, že islamistickí povstalci, ktorí sa snažia zvrhnúť prezidenta Bašára Asada, sa v rámci represívnych akcií čoraz častejšie zameriavajú na kresťanov.

Kresťanské spoločenstvo v Sýrii, ktoré sa obáva nástupu islamistov v krajine, zostalo z veľkej časti v ústraní, keď sa v roku 2001, po desaťročiach vlády klanu Asadovcov, začali v krajine pokojné protesty.

V občianskej vojne, ktorá v Sýrii vypukla pred vyše dvoma rokmi, bojuje len niekoľko desiatok kresťanov. Režim v konflikte podporuje sekta alavitov, ku ktorej patrí aj prezident Bašár Asad; na strane opozície bojujú väčšinou sunniti.

Časť kresťanov vždy bola a aj stále je v opozícii voči režimu Asadovcov, ale mnohí sa napriek tomu obávajú, že za vlády islamistov dôjde k represáliám voči kresťanskej menšine. Asadovský režim, ktorý je pri moci od 60. rokov minulého storočia, sa vždy opieral o zložité spojenectvo alavitov, vodcov kresťanských a sunnitských komunít i vplyvných solventných sunnitských obchodníkov z Damasku a Aleppa.

Boje v okolí lokality Malúlá sú súčasťou snáh o získanie kontroly nad strategicky dôležitou spojnicou medzi mestami Damask a Homs v strednej časti Sýrie. Spomedzi povstaleckých jednotiek sa na tomto fronte najviac angažujú bojovníci teroristickej organizácie an-Nusra, napojenej na teroristickú sieť al-Káida.

Dedina Malúlá bola dejiskom prudkým bojov aj v septembri, keď kontrola nad mestom štyrikrát prešla z povstalcov na vládnu armádu a naopak. V dôsledku tejto nestability a obáv z ďalších prudkých bojov dedinu opustila väčšina ľudí, takže mníšky patrili k posledným stálym obyvateľom.

zf