Môj profil 
Predplatné
Vatikán 4. decembra (TASR) – Pápež František dnes vyzval na modlitby za 12 mníšok z gréckokatolíckeho kláštora sv. Tekly v sýrskej dedine Malúlá, ktoré odtiaľ pred dvoma dňami násilím odviedli islamistickí povstalci. Za prepustenie žien sa v utorok modlil aj patriarcha gréckej pravoslávnej cirkvi Antiochie a Blízkeho východu Ján X., informovala agentúra AP.
Pápež František s výzvou modliť sa za rehoľníčky vystúpil na záver dnešnej generálnej audiencie vo Vatikáne. Súčasne apeloval spoločne pracovať v prospech mieru.
Agentúra AP s odvolaním sa na jedného zo sýrskych opozičných aktivistov uviedla, že povstalci mníšky z Malúly odviedli v záujme ich vlastnej bezpečnosti, keďže v okolí dediny prebiehali prudké boje medzi povstalcami a vládnymi jednotkami.
Povstalci však neskôr odmietli poskytnúť dôkazy o tom, že mníšky sú v bezpečí, dodal aktivista, ktorý často informuje o postupe vzbúrencov v tejto časti Sýrie a pri kontakte s médiami používa meno Amír.
Aktivista spresnil, že povstalci z teroristickej organizácie front an-Nusra mníšky odviedli do neďalekého mesta Jabrúd, kde ich zverili kresťanskej rodine. "Je o ne postarané," informoval a dodal, že správu o tom získal od priateľov, čo majú blízko k povstalcom, ktorí mníšky zadržali.
Stephanie Haddadová, zástupkyňa predstavenej pravoslávneho ženského kláštora Matky Božej v meste Sajdnájá však v rozhovore pre AP uviedla, že mníšky kláštor sv. Tekly opustili proti svojej vôli. Potvrdila, že sú momentálne v Jabrúde, a dodala, že s nimi v noci nadnes hovorila telefonicky. Povstalci im údajne sľúbili, že ich čoskoro prepustia. "Nič však nie je isté," spresnila.
Najnovší prípad posilnil obavy, že islamistickí povstalci, ktorí sa snažia zvrhnúť prezidenta Bašára Asada, sa v rámci represívnych akcií čoraz častejšie zameriavajú na kresťanov.
Kresťanské spoločenstvo v Sýrii, ktoré sa obáva nástupu islamistov v krajine, zostalo z veľkej časti v ústraní, keď sa v roku 2001, po desaťročiach vlády klanu Asadovcov, začali v krajine pokojné protesty.
V občianskej vojne, ktorá v Sýrii vypukla pred vyše dvoma rokmi, bojuje len niekoľko desiatok kresťanov. Režim v konflikte podporuje sekta alavitov, ku ktorej patrí aj prezident Bašár Asad; na strane opozície bojujú väčšinou sunniti.
Časť kresťanov vždy bola a aj stále je v opozícii voči režimu Asadovcov, ale mnohí sa napriek tomu obávajú, že za vlády islamistov dôjde k represáliám voči kresťanskej menšine. Asadovský režim, ktorý je pri moci od 60. rokov minulého storočia, sa vždy opieral o zložité spojenectvo alavitov, vodcov kresťanských a sunnitských komunít i vplyvných solventných sunnitských obchodníkov z Damasku a Aleppa.
Boje v okolí lokality Malúlá sú súčasťou snáh o získanie kontroly nad strategicky dôležitou spojnicou medzi mestami Damask a Homs v strednej časti Sýrie. Spomedzi povstaleckých jednotiek sa na tomto fronte najviac angažujú bojovníci teroristickej organizácie an-Nusra, napojenej na teroristickú sieť al-Káida.
Dedina Malúlá bola dejiskom prudkým bojov aj v septembri, keď kontrola nad mestom štyrikrát prešla z povstalcov na vládnu armádu a naopak. V dôsledku tejto nestability a obáv z ďalších prudkých bojov dedinu opustila väčšina ľudí, takže mníšky patrili k posledným stálym obyvateľom.
2 20 pel dem
.jpg)
.jpg)
