“Krízové obdobia sú vždy vstupnými bránami pre nespokojnosť a protesty,” povedal šéf Midemu Hans Vorländer na prezentácii štúdie s názvom Korona a pravicový populizmus.

V takých časoch je podľa neho pre politické sily ľahké vzbudzovať obavy, strach a odpor a pranierovať elity, inštitúcie či dokonca celý systém. Rovnako to bolo aj počas migračnej krízy.

Kapitola štúdie venovaná Slovensku porovnáva facebookové príspevky šiestich politických zoskupení, ktoré sa po voľbách vo februári 2020 dostali do parlamentu. Konkrétne si všíma otázku, do akej miery sa najmä populistické strany mobilizovali s príchodom ochorenia COVID-19 a či pandémia vytlačila iné problémy, ako je migrácia, ktoré krajná pravica inak využíva na mobilizáciu svojich voličov.

Všetky relevantné politické strany na Slovensku podľa autorov štúdie venovali koronavírusu široký priestor: podiel príspevkov v sledovanom období od 1. marca 2020 do 31. apríla 2021 sa pohyboval od takmer 17 percent (liberálna SaS) do 31 percent (OĽaNO). Hnutie Sme rodina, ktoré štúdia nazýva pravicovo-populistickým, pandémii venovalo 191 z celkovo 1006 príspevkov (19 percent). Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS), ktorú štúdia klasifikuje ako krajne pravicovú, uverejnila na svojej oficiálnej stránke síce iba 66 príspevkov na rôzne témy, no 20, teda približne tretina, sa týkala pandémie. ĽSNS sa tak zaoberala pandémiou najčastejšie po OĽaNO, konštatujú autori štúdie.

Kvantitatívna analýza ukázala, že témou migrácie sa parlamentné strany v sledovanom období od 1. januára 2019 do 30. apríla 2021 takmer vôbec nezaoberali. Migráciu v textoch najčastejšie spomínali strana Smer (3,5 percenta príspevkov) a Sme rodina (dve percentá). Ani jeden textový príspevok nezverejnila ĽSNS, tá sa však téme migrácie venovala vo videách.

Štúdia sa ďalej venuje analýze politiky Sme rodina a ĽSNS počas pandémie

Rozhodujúcim faktorom podľa jej autorov bolo to, že Sme rodina sa dostala do vlády a ĽSNS bola v opozícii. Sme rodina v sledovanom období zaujímala umiernené postoje a opakovane vyzývala občanov, aby boli zodpovední, disciplinovaní a ohľaduplní. Na svojej facebookovej stránke opakovane propagovala kroky vlády – napríklad pri plošnom testovaní na prelome októbra a novembra 2020. Podporuje aj očkovanie proti koronavírusu, v príspevku z októbra 2020 však odmietla, aby bolo povinné.

Postoje ĽSNS k pandémii od začiatku určovala jej rola opozičnej strany. Na jednej strane kritizovala protipandemickú politiku vlády, na druhej strane spájala pandémiu s obsahom, ktorý tradične využíva na mobilizáciu voličov, vrátane ostrej kritiky EÚ, ako aj protimigračných postojov. ĽSNS v prvých týždňoch pandémie tiež vyzývala na opatrnosť, no najneskôr po tom, čo Slovensko v lete vyviazlo z prvej vlny pandémie takmer bez ujmy, začali špičky ĽSNS –predseda Marian Kotleba a podpredseda Milan Uhrík – vyzývať ľudí, aby opäť “žili normálne”, a vládu žiadali, aby ukončila šikanovanie “prakticky neexistujúcou chorobou” a poskytovala osobitnú ochranu len rizikovým skupinám.

Pandémiu a migráciu ĽSNS explicitne prepojila troma spôsobmi: kritizovala dve rôzne úrovne slobody pohybu (obmedzenia pre Európanov a presídlenie desaťtisícov imigrantov z Grécka do Európy); postavila proti sebe miestnych obyvateľov a prisťahovalcov, a to aj v súvislosti s výdavkami EÚ; a za zdravotné riziko označila ľudí, ktorí prichádzajú do Európy prostredníctvom “povinného mechanizmu solidarity” a majú byť prerozdelení.

Autori štúdie na záver konštatujú, že v prípade slovenskej pravice je pozoruhodné, že počas pandémie výrazne klesol voličský potenciál Sme rodina a ĽSNS. U Sme rodina vidia ako príčinu vládnu krízu v dôsledku kontroverzného manažmentu pandémie za premiéra Igora Matoviča (OĽANO), ĽSNS podľa nich oslabila vnútrostranícka kríza spôsobená túžbou jej predsedu po moci.

“Pre budúci úspech či neúspech Sme rodina a ĽSNS bude rozhodujúce, či a do akej miery sa podarí stranám skonsolidovať. Ak koaličná vláda pod vedením Eduarda Hegera zostane stabilná a rozsah štvrtej koronovej vlny bude obmedzený, Sme rodina nemá dôvod meniť doterajšiu mobilizačnú stratégiu. Ak nie, bude musieť nájsť nový postoj k vírusu a predefinovať svoju základnú úlohu v politickom systéme,” píše sa v štúdii.

Na margo ĽSNS autori konštatujú, že v súčasnosti nezápasí len s vnútornou krízou, ale čoraz viac jej konkuruje hnutie Republika, ktoré založili odídenci z ĽSNS Milan Uhrík a Milan Mazurek. Republika si robí meno aj zásadnou kritikou EÚ a NATO, vymedzovaním sa voči liberálnej migračnej politike a kritikou zvládania pandémie zo strany štátu.