Ako prvé Palko poznamenal, že rozhovor s emeritným arcibiskupom zapadá do atmosféry strašenia pred prichádzajúcim “kresťanským štátom”.

“Michal Havran sa nechal počuť, že Slovensko “kráča k teokracii”. Slovo teokracia má svoj dávno ustálený obsah, a ak by mal Havran pravdu, znamenalo by to , že sa blížime k forme usporiadania štátu, ktoré v dejinách Európy nikdy neexistovalo. Podobných vyjadrení zaznelo z liberálnych úst v posledných dňoch viacero. Je to celé inak. Keď niečo presadia liberáli, tak hovoria o víťazstve ľudských práv. Keď čo len miernučko prehrávajú, volajú “Teokracia prichádza!” To sú triky ako od lacného Jožka,” píše v svojom príspevku Palko a dodáva, že v skutočnosti nie je také zrejmé, že súčasné počty v parlamente zaručujú vysokú pravdepodobnosť zmeny spomínaných zákonov.

Bezák v rozhovore spochybnil napríklad aj snahu o zákaz nedeľného predaja, argumentuje takou zmenou spoločenských pomerov, že návrat k voľnej nedeli je už nemožný a hovorí, že “Slovensko je už súčasťou iného sveta”.

“Tu ho možno ľahko nachytať na hruškách. Slovensko je najmä súčasťou strednej Európy, kde zákaz nedeľného predaja v istých formách existuje v Poľsku, Rakúsku a najmä v Nemecku. A u nás prečo nemôže byť?,” pýta sa Palko.

Emeritný arcibiskupa tiež uviedol aj to, že keďže zmeny v spoločnosti sú už tak obrovské, že sú nezvratné, tak kresťania môžu už meniť k lepšiemu iba svoju osobnú morálku. Ak to podľa Palka ale aplikujeme napríklad na tému potratov, tak sa týmto tvrdením dopúšťa dvoch chýb.

“Po prvé, postoj, ako sa človek stavia k zabíjaniu nenarodených ľudských bytostí, či chce ten život chrániť zákonom alebo nie, patrí k osobnej morálke človeka. Po druhé, tie zmeny sú veľké, ale nie sú až tak obrovské, aby boli nezvratné. U nás i v Poľsku ich presadila komunistická diktatúra, a v Poľsku sa to po páde komunizmu podarilo v značnej miere zvrátiť a potraty sú tam dnes legálne iba vo výnimočných prípadoch. A spoločnosť to v podstate prijala, i keď svetová tlač o tom píše inak. Zákon je totiž veľký učiteľ. Prečo by sa to nemohlo podariť i u nás?”

Palko dodáva, že sa Bezák, bohužiaľ, spochybňovaním snáh o ochranu života dostáva do jasného rozporu s encyklikou sv. Jána Pavla II “Evangelium vitae”, ktorá hovorí veľmi jasne, že katolícky zákonodarca má takéto návrhy podporovať.

Podľa Palka je Bezák zbytočne pesimistický aj v otázke presadzovania práva na výhradu vo svedomí. Jeho názor, že Marek Krajčí (OĽaNO) nemal vziať funkciu ministra, je podľa Palkovych slov veľmi nešťastný. “Prečo máme vzdávať boj o výhradu vo svedomí? V roku 2006 sme v zápase o ňu odišli z vlády. Dnes má Amerika prezidenta Trumpa, ktorý túto výhradu vo svedomí veľmi podporuje. O takom niečom by sme mohli v roku 2006 len snívať. Netreba sa vzdávať,” prízvukuje.

“Miestami Bezák hovorí tak, že nie je jasné, či popisuje veci tak, ako je správne, aby boli, alebo, či len popisuje veci tak, ako v skutočnosti sú. Hovorí:”Otázka je, či lekár – kresťan môže byť gynekológom, ktorý potom koná aj interrupcie. Musí si uvedomiť, že jednoducho keď ten svet je postavený tak, ako je, niektoré profesie musí nechať bokom.” Neviem, či Bezák považuje tento stav vecí, že kresťan má z gynekológie vypadnúť, za správny, (dúfam, že nie) alebo má na mysli, že je to tak bohužiaľ zle, ale nedá sa na tom nič zmeniť. Mýlil by sa však v oboch prípadoch. V každom prípade Robert Bezák podporou Zuzany Čaputovej v prezidentskej kampani napomáhal smerovaniu našej krajiny k tomuto zlému stavu vecí,” pokračuje.

Podľa Palka ale Bezák povedal aj veci, ktoré sa nebudú páčiť liberálom, ako napríklad to, keď súčasné postavenie kresťanov prirovnal k ich situácii za komunizmu, kedy v niektorých profesiách vôbec nemohli pôsobiť. Tu však Bezák podľa neho zabúda na ten rozdiel, že za komunizmu boli kresťania naozaj občanmi tretej kategórie, a do mnohých profesii sa vôbec nemohli dostať.

V závere sa Palko pozastavil nad Bezákovymi slovami, že kresťan v politike sa dnes môže dostať do problémov aj v mnohých iných rezortoch, spomínal vnútro, financie, zahraničné veci.

“Áno, a treba dodať, že tak to bolo vždy v dejinách, nielen dnes, a bolo to tak i v štáte, ktorý bol formálne kresťanský. Ale to neznamená, že dnes sa kresťania majú dopredu vzdávať pôsobenia v politike. Majú v nej pôsobiť, a keď sa dostanú do ťažkostí, nech bojujú. A keď padnú, tak padnú. Ako povedal pápež Lev XIII: “Kresťan je zrodený k boju.,” uzatvára.

Tatiana Stará