KOZ: Konsolidácia na úkor pracujúcich je neprijateľná, odborári poukazujú na slovenský paradox – vysokú cenu práce a nízke mzdy

Do popredia zároveň vystupujú konkrétne dáta, ktoré ilustrujú reálnu situáciu domácností. Slovenskí zamestnanci pracujú v priemere 40 hodín týždenne, čo je viac ako priemer Európskej únie. Napriek tomu sú mnohí nútení hľadať si ďalšie pracovné úväzky. Dôvodom sú najmä rastúce ceny potravín a energií, ktoré výrazne zaťažujú rodinné rozpočty. KOZ SR zdôrazňuje, že tento stav nie je možné riešiť ďalším tlakom na príjmy domácností. Zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia či obmedzovanie sociálnych benefitov podľa odborárov situáciu len zhoršuje a prehlbuje neistotu pracujúcich.

V tejto súvislosti konfederácia predstavila novú štúdiu s názvom „Slovenský paradox: Nízke mzdy a vysoká cena práce“ od analytikov KOZ SR Antona Marcinčina a Jána Košča, ktorá odborne podčiarkuje neudržateľnosť súčasného nastavenia slovenskej ekonomiky. Analýzy potvrdzujú, že doterajšie konsolidačné balíčky sú výsledkom nesystematických ad hoc riešení a politických dohôd, ktoré rezignujú na skutočné reformy.

„Štúdia KOZ SR jasne poukazuje na to, že hoci zamestnávatelia hovoria o vysokej cene práce, čisté mzdy slovenských zamestnancov patria k najnižším v regióne – v roku 2025 zarobil slobodný bezdetný zamestnanec na Slovensku v čistom v priemere len 1 240 eur, čo je výrazne menej ako v susednom Česku (1 550 eur) či Poľsku (1 570 eur). Tento paradox je spôsobený najmä vysokým daňovo-odvodovým zaťažením, ktoré v poslednom období pre vládne opatrenia ešte vzrástlo. Slovensko sa v roku 2025 zaradilo medzi krajiny OECD s najvyšším nárastom daňového klinu, pričom pre rodiny s deťmi išlo o extrémny nárast až o 4,7 percentuálneho bodu,“ poukázala KOZ SR.

Odborári preto vyzývajú vládu, aby hľadala rezervy inde než v peňaženkách zamestnancov. Politici by podľa nich pri plánovaní ďalších krokov mali zobrať do úvahy závery predkladanej štúdie. „Namiesto zdaňovania práce by sa pozornosť mala upriamiť na zdaňovanie majetku a dividend, ako aj na efektívnejšie využívanie eurofondov v novom období 2028 – 2034. Cieľom musí byť štát, kde práca zabezpečí dôstojné prežitie, a nie štát, kde pracujúca chudoba zostáva smutnou realitou,“ uzavreli odborári.