Vojna v Iráne „ponižuje“ Ameriku, tvrdí Merz, hoci spočiatku vojnu proti Iránu podporoval

Nemecký kancelár Friedrich Merz sa zameral na realitu, s ktorou sa Spojené štáty stretávajú vo vojne proti Iránu. V prejave pred študentmi v Marsbergu sa nemecká hlava štátu nezdráhal a vyhlásil, že Irán „ponižuje celý národ“.

Keď vojna vypukla, Merz podporoval Trumpa a jeho kroky v Iráne s tým, že USA robia za svet špinavú prácu. Teraz, keď sa vojna vlečie, výrazne mení svoj postoj, keďže jeho popularita klesla na absolútne dno.

Kancelár konkrétne poukázal na úlohu Islamských revolučných gárd pri tom, ako sa USA dostali do súčasnej zložitej situácie. Kritizoval tiež začatie vojny s predpokladom, že to bude ľahké víťazstvo. A Amerika, ako jasne uviedol, sa už mala poučiť zo svojej vlastnej histórie a z iných neúspešných vojen.

„Problémom takýchto konfliktov je vždy to, že nestačí len vstúpiť – treba sa z nich aj dostať von. To sme veľmi bolestivo zažili v Afganistane počas 20 rokov. Videli sme to aj v Iraku,“ povedal. Merz jasne naznačil, že podľa neho americký prezident Trump a jeho vyjednávači podcenili iránskych predstaviteľov a tí ich v rokovaniach prekonávajú.

„Iránci sú zjavne veľmi zruční v rokovaní, alebo skôr veľmi zruční v tom, že nerokujú, nechávajú Američanov cestovať do Islamabádu a potom odísť bez akéhokoľvek výsledku,“ povedal podľa agentúry Reuters a dodal, že dúfa, že konflikt sa nejakým spôsobom „skončí čo najskôr“.

Je zaujímavé, že Merz sa možno snaží zachrániť si tvár po tom, čo pôvodne vojnu podporoval. 3. marca 2026, štyri dni po začatí konfliktu, Merz navštívil Biely dom a vyhlásil, že Nemecko je na „tej istej vlne“ ako USA a Izrael v snahe „zbaviť sa tohto hrozného teroristického režimu“.

Opísal iránsku vládu ako hrozbu pre existenciu Izraela a vinníka desaťročí útlaku. Poznamenal, že vojenské údery mali za cieľ ukončiť „ničivú hru“ oslabeného režimu. Napriek tomu jeho volební rivali, Alternatíva pre Nemecko (AfD), rýchlo odsúdili Trumpa. Odvtedy sa ich náskok pred Merzovou CDU len zväčšil a v najnovšom prieskume Insa vyskočil na 28 percent oproti 24 percentám.

Nemecko a celá Európa veľmi trpia dôsledkami vojny s Iránom, konkrétne uzavretím Hormuzského prielivu. Úzky priechod s dĺžkou približne 170 kilometrov spája Perzský záliv (alebo Arabský záliv) na západe s Ománskym zálivom a Arabským morom. Týmito vodami prepravujú lode ropu, skvapalnený zemný plyn, letecké palivo, hnojivá, suroviny, síru a priemyselné chemikálie – všetko, čo má kritický význam pre rôzne priemyselné aplikácie, poľnohospodárstvo (teraz v období výsadby), kúrenie, energetiku a cestovanie.

Vojna na Ukrajine a vysoká inflácia už pre Európu predstavujú veľkú výzvu, pričom Nemecko sa stále spamätáva z bankrotov a prepúšťania. Vysoké ceny benzínu a energie, ako aj potenciálne rastúce ceny potravín v dôsledku narušenia činnosti poľnohospodárov, teraz situáciu ešte viac zhoršia.

Vzhľadom na to, že existencia alebo relevantnosť NATO je čoraz viac spochybňovaná – a Trump je neustále v rozpore s nedostatočnými finančnými príspevkami členských štátov, nehovoriac o podpore jeho vojny v Iráne – niektorí sa pýtajú, či takéto vyhlásenia lídra najväčšej európskej ekonomiky naznačujú ešte neistejšiu budúcnosť pre takmer 80-ročné zoskupenie.