Od Tatier k Bruselu: nám chce Brusel mraziť fondy, iní sa ponáhľajú naspäť

Prebehnime si najprv výrazné tendencie v iných krajinách. Po prvé, Maďarsko. Iste, za nový prístup Bruselu môže výhra Pétera Magyara, ktorý sa od začiatku formoval ako probruselský kandidát. Teraz je v hre odblokovanie eurofondov vo výške 17 miliárd eur pre Budapešť, aj keď to nebude celkom zo dňa na deň. Súčasne Magyar vyhlasuje, že jeho vláda pripraví harmonogram pre zavedenie eura, aby tento proces zavŕšili približne do roku 2030. To všetko mohlo mať pred voľbami svoj dopad na voličskú základňu, prieskum totiž hovorí, že Maďari už sú prevažne za zavedenie spoločnej meny. Avšak jednu vec „zabudol” Magyar spomenúť – niečo ich to bude stáť.

Odborníci hovoria odhadom o miliardách forintov, ktoré štát musí v procese ušetriť. Hádajte, na koho plecia to spadne – ak to niekto pocíti, potom občania. (Len pre porovnanie – ekonomicky fungujúce Poľsko sa do eura nehrnie, zatiaľ čo Bulharsko ho prijalo tento rok – niekto to môže vnímať ako výhru, iný ako ďalšie prehlbovanie ekonomickej závislosti od západných veľmocí…)

Dovolím si tvrdiť, že keby sa o hroziacom uťahovaní opaskov otvorene diskutovalo pred voľbami, Viktor Orbán si mohol zachrániť pár kresiel v parlamente navyše.

Ale čo už teraz, to sú dejiny…

Prejdime však do vôd kráľovských: Veľká Británia, Brexit, však to poznáte. S údivom sledujem, ako prišli ostrovania s novou iniciatívou: Rejoin, teda znovupripojenie. Takže jeden deň von, druhý dnu. Môže sa vôbec také niečo požadovať s triezvou hlavou?

Podľa najnovších analýz áno, pretože Brexit vraj nedopadol vôbec ružovo a nepriniesol množstvo očakávaných výhod. Tým sa diskusia o jeho zvrátení stáva legitímnou – ako aj demonštrácie Rejoin. Labouristi už tlačia na premiéra Starmera a rezonuje požiadavka „resetu” vzťahov s EÚ (hlavne zo strany mladšieho obyvateľstva). V zmysle akéhosi zosúladenia nariadení pre lepší prístup na trhoch.

Sám britský monarcha Karol pritom sanuje svoj štát, kade chodí – naposledy v americkom kongrese. Tam s vtipom a odkazom na Oscara Wilda zdôraznil, že napriek tomu, že s Washingtonom teraz hovoria „iným jazykom”, predsa len sú spojencami. Tesná väčšina Britov (56%) však Spojeným štátom pod Trumpovou taktovkou nedôveruje…

Od Tatier k Bruselu

Kde stojí na tejto šachovnici Slovensko? Hra bola rozohraná komplikovane, ako môžete uznať vzhľadom na napäté vzťahy medzi našou vládou a elitami EÚ. Suverenita a dôraz na národné priority sa nenosia, a naopak, poklonkovanie sa očakáva. My namiesto toho žalujeme – domnievam sa, že oprávnene – Brusel za to, že nám káže odtrhnúť sa od ruských energetických zdrojov (iniciatíva RePower), čím ohrozí našu sebestačnosť, konkurencieschopnosť a hospodársky rozvoj.

Brusel potom recipročne dvíha varovný prst, k čomu dopomáha aj naša opozícia, keď brojí proti vláde a vytvára dojem oslabovania právneho štátu (pozdravuje český europoslanec Tomáš Zdechovský). Existuje voči nám dokonca negatívne ladená správa. Okrem Zdechovského sa angažuje aj europoslanec Daniel Freund, ktorý varuje Slovensko pred údajnou korupciou a hovorí o tom, že Komisia by mala vyvodiť dôsledky.

Dalo by sa to chápať aj tak, že nemôžu vystáť osobu Roberta Fica.

Pokiaľ sa legislatívny proces v najbližšom období vyvinie prísnejším smerom, môže byť naše čerpanie eurofondov skutočne ohrozené (hlasovanie má prebehnúť v stredu 29.4; progresívci ohlásili, že v záujme zachovania eurofondov pre SR sa ho nezúčastnia).

Prečítajte si tiež

• Mimovládky tlačia, aby Slovensku zmrazili eurofondy v reakcii na prijatú novelu Ústavy. „Sebecká požiadavka,“ reaguje Zacharová
• Minister investícií Migaľ ubezpečil premiéra, že Slovensko dokáže vyčerpať eurofondy