„Kým v minulosti sa zdražovanie týkalo najmä vybraných komodít, aktuálne zasahuje kľúčové materiály naprieč celým stavebným sektorom, čo v stavebníctve spôsobuje značné problémy,” uvádza ZSPS. Najnovší vývoj podľa neho ukazuje, že ceny rastú nielen pri plastoch a výrobkoch z ropy, ale aj pri ďalších kľúčových materiáloch, ako sú minerálne izolácie, hydroizolačné systémy či kovové materiály.

Od začiatku konfliktu zaznamenali ceny niektorých vstupov výrazné nárasty. Betón zdražel o tri percentá, oceľ o 10 percent a asfalt až o 40 percent. „Dodávatelia zároveň hlásia rast cien minerálnej vaty o približne 10 percent, plastov a plastových výrobkov o 30 percent a polystyrénu až o 100 percent,” konštatuje ZSPS. Izolačné materiály patria podľa neho medzi energeticky náročné produkty, pričom ich ceny sú nepriamo viazané na vývoj cien ropy a plynu.

Podobná situácia je aj pri hydroizolačných materiáloch alebo asfaltových zmesiach, kde vstupné suroviny priamo súvisia s ropným trhom. Rast cien je však výrazný aj pri oceli a železe, ktoré sú základnými stavebnými vstupmi. „Stavebný sektor dnes čelí kombinácii viacerých negatívnych faktorov, ktoré sa navzájom zosilňujú. Rast cien energií, pohonných hmôt a zároveň neistota v dodávkach materiálov vytvárajú prostredie, v ktorom je veľmi náročné plánovať a realizovať stavebné projekty,“ vysvetľuje prezident ZSPS Pavol Kováčik.

Ceny energií a ich vplyv

Kľúčovým faktorom vývoja cien sú práve energie. Energetická náročnosť výroby stavebných materiálov spôsobuje, že akýkoľvek výkyv cien energií sa okamžite premieta do cien finálnych výrobkov. Súčasne rastú aj náklady na dopravu, ktoré tvoria významnú časť konečných cien, najmä pri objemných a ťažkých materiáloch. Situáciu na trhu komplikuje aj kolísavá dostupnosť niektorých materiálov. Neistota v dodávkach a obmedzené skladové zásoby zvyšujú tlak na ceny a zároveň znižujú schopnosť stavebných firiem plánovať náklady v dlhšom horizonte.

„Tieto faktory sa priamo premietajú do rozpočtov stavebných projektov. Mnohé cenové kalkulácie pripravené pred niektorými mesiacmi sú dnes neaktuálne, čo vedie k ich prehodnocovaniu a opätovným rokovaniam s investormi,” upozorňuje ZSPS. V praxi to znamená úpravy zmluvných podmienok, ale aj odkladanie či rušenie niektorých projektov, najmä v segmente menších investícií a rekonštrukcií.

Zvýšené náklady a ich vplyv na stavebnícke projekty

„Bez primeranej flexibility v zmluvných vzťahoch, najmä pri verejných zákazkách, bude čoraz náročnejšie zabezpečiť plynulú realizáciu stavieb. Je nevyhnutné, aby sa volatilita vývoja cien vstupov reflektovala aj v kontraktoch,“ zdôrazňuje Kováčik. Zvýšené náklady sa prenášajú aj na konečných zákazníkov. Investori reagujú znižovaním rozsahu projektov alebo ich časovým posunom. Najcitlivejšie pritom reagujú domácnosti a menší súkromní investori, pre ktorých rast cien predstavuje zásadnú bariéru.

Kritická situácia na slovenskom stavebnom trhu však nie je izolovaným javom, ale súčasťou širšieho európskeho problému, na ktorého riešení sa aktívne podieľa aj ZSPS. Ako člen Európskej federácie stavebného priemyslu (FIEC) je priamo zapojený do tvorby spoločného stanoviska adresovaného európskym inštitúciám. FIEC vo svojom vyhlásení upozorňuje, že kríza na Blízkom východe odhaľuje hlboké štrukturálne zraniteľnosti celého európskeho stavebného reťazca.

Varuje, že bez rýchlej a koordinovanej reakcie budú vysoké ceny, nepredvídateľnosť dodávok a obmedzená dostupnosť stavebných materiálov priamo ohrozovať schopnosť Európy plniť kľúčové ciele, ako sú zelená a digitálna transformácia, výstavba dostupného bývania či modernizácia infraštruktúry. Negatívne efekty, vrátane nestabilných cien, predlžovania dodacích lehôt a sprísňovania podmienok financovania, môžu pretrvávať aj po odznení bezprostrednej krízy.

Celoeurópske riešenia

Na celoeurópskej úrovni preto, podobne ako na Slovensku, zaznieva silný apel na úpravu legislatívnych a zmluvných rámcov. „Stavebné firmy nemôžu niesť bremeno extrémnych cenových výkyvov samostatne. Kľúčové je zavedenie funkčných mechanizmov indexácie cien a realistických dodacích lehôt, ktoré pomôžu predchádzať sporom a zastavovaniu projektov,” upozorňuje ZSPS a ako spolutvorca tohto európskeho apelu zdôrazňuje, že ide o spoločné úsilie naprieč členskými krajinami.

„To, čo dnes vidíme na Slovensku, je realitou v celej Európe. Aj preto aktívne participujeme na príprave spoločných riešení na úrovni FIEC. Bez systémových zmien v tom, ako pristupujeme k rizikám v stavebných zmluvách, hrozí výrazné obmedzenie investičnej aktivity v celom sektore,“ dopĺňa prezident ZSPS Pavol Kováčik, ktorý bol v rokoch 2022 – 2024 aj viceprezidentom FIEC

Neistá situácia pritom bude podľa odborníkov pravdepodobne pokračovať. „Krátkodobý výhľad naznačuje pokračovanie kolísania cien stavebných materiálov, s očakávaným miernym rastom najmä v závislosti od vývoja na energetických trhoch a dostupnosti surovín. Stabilizácia situácie však bude závisieť predovšetkým od vývoja cien energií a od normalizácie dodávateľských reťazcov. Apelujeme preto na vytváranie predvídateľného podnikateľského prostredia,“ uzatvára Kováčik.