Europarlament vyzval na preverenie Slovenska, v hre je aj zmrazenie eurofondov

Podľa prijatého uznesenia majú europoslanci obavy o stav právneho štátu a fungovanie inštitúcií na Slovensku, čo by podľa nich mohlo ohroziť finančné záujmy Únie. Výzva smerom ku Komisii bola schválená výraznou väčšinou. Samotné prípadné spustenie mechanizmu by však neznamenalo okamžité zmrazenie financií. Proces môže trvať niekoľko mesiacov a zahŕňa viacero krokov vrátane posudzovania situácie zo strany Európskej komisie.

EÚ už v minulosti tento nástroj využila – napríklad voči Maďarsku, ktorému boli po spustení mechanizmu zablokované miliardy eur z európskych fondov. Európska komisia môže stopnúť krajine eurofondy v záujme ochrany európskych verejných zdrojov. Urobiť tak môže napríklad v prípade, keď členská krajina dostatočne nevyšetruje korupciu či ohrozuje nezávislosť súdov.

A práve to je aj prípad Slovenska. EÚ takýmto spôsobom reaguje na oslabovanie inštitúcií a právneho štátu pod taktovkou súčasnej vlády. Sú tu tak obavy, že európske peniaze nie sú už na Slovensku v bezpečí.

Slovensko sa pritom v samotnej správe spomína na viacerých miestach. Európsky parlament napríklad upozornil, že Európska komisia už pristúpila k finančnej korekcii voči Slovensku vo výške 1,225 milióna eur pre nezrovnalosti súvisiace s podvodmi či konfliktom záujmov, ktoré neboli dostatočne napravené.

Europoslanci zároveň vyjadrili vážne obavy zo zmien v trestnom práve prijatých v roku 2024, vrátane zrušenia špecializovaných protikorupčných orgánov. Podľa nich to viedlo k poklesu vyšetrovania korupcie a predstavuje zvýšené riziko pre riadne nakladanie s európskymi peniazmi. Kritika smeruje aj k plánom meniť fungovanie úradu na ochranu oznamovateľov, čo by podľa nich mohlo oslabiť kontrolné mechanizmy a zvýšiť politický vplyv.

Správa spomína aj incident počas návštevy europoslancov v Bratislave, po ktorej mali nasledovať vyhrážky, čo si vyžiadalo policajnú ochranu vedúceho delegácie. Podľa parlamentu to ilustruje zhoršujúce sa prostredie právneho štátu.

Ďalšou témou sú podozrenia z podvodov pri projektoch penziónov financovaných z eurofondov. Slovensko patrí medzi krajiny, kde audity odhalili nedostatky v systéme riadenia a kontroly týchto projektov. Európsky parlament preto žiada prísnejšie kontroly a detailnejšie audity.

Výhrady sa týkajú aj čerpania prostriedkov z plánu obnovy. Audítori zistili, že Slovensko patrilo medzi štáty, ktoré pri žiadostiach o platby neupozornili na nedostatočné splnenie niektorých míľnikov a cieľov, hoci o týchto nedostatkoch vedeli.

Europoslanci prehovorili o hlasovaní o eurofondoch pre Slovensko

Europoslanci za SMER-SSD (v EP nezaradení) informovali o hlasovaní, ktoré protivládne médiá prezentujú ako žiadosť o zmrazenie európskych fondov pre Slovensko. Smeráci to označili za „útok“, ktorý zinscenovali Progresívci, a uviedli veci na pravú mieru

Monika Beňová, Lucia Laššáková, Katarína Roth Neveďalová, Erik Kaliňák a Ľuboš Blaha o hlasovaní informovali v spoločnom stanovisku na sociálnej sieti Facebook.

„Práve sme hlasovali proti ďalšiemu vymyslenému útoku na Slovensko, ktorý zinscenovali Progresívci. Hlasovanie, ktoré protivládne médiá lživo prezentujú ako žiadosť o zmrazenie európskych fondov pre Slovensko, nemá absolútne žiadnu váhu a relevanciu. Slovensko o žiadne eurofondy nepríde a takéto zbytočné a trápne politické útoky Európskeho parlamentu sú smiešne,“ vyjadrili sa.

Súčasťou hlasovania o Schválení záverečného účtu Európskej Komisie za rok 2024 boli v bode 109 podľa europoslancov aj vyjadrenia, ktoré už dávno Vláda SR v spolupráci s EK vyriešila.

„Napriek tlaku progresívcov, ktorí boli za tento návrh a napriek protislovenskému aktivizmu niektorých zástupcov SR dokonca aj v samotných inštitúciách EÚ, neexistuje žiaden dôvod na začatie akejkoľvek procedúry proti SR, ktorá by viedla k pozastaveniu čerpania finančnej pomoci EÚ na Slovensku,“ dodali.

Zároveň vyzvali slovenské médiá, aby nešírili nezmysly a klamstvá a aby sa o podstate veci radšej vopred informovali, napríklad telefonicky. „Radi im problematiku vysvetlíme zodpovedne a erudovane,“ uviedli.

„A osobitne vyzývame Progresívne Slovensko, aby už konečne prestalo v Európskom parlamente kydať na Slovensko a ubližovať svojim spoluobčanom,“ dodali na záver.

Opozícia: Zmrazenie eurofondov bude hanba a katastrofa, bez eurofondov je Slovensko úplne nahraté

Zmrazenie eurofondov by pre Slovensko bolo medzinárodnou hanbou a zároveň ekonomickou katastrofou. Zhodli sa na tom opozičné strany. Európsky parlament dnes schválil správu o absolutóriu za plnenie rozpočtu Európskej únie za rok 2024 a zároveň vyzval Európsku komisiu, aby zvážila spustenie tzv. mechanizmu podmienenosti voči Slovensku. Ten môže viesť až k pozastaveniu vyplácania eurofondov, ak existujú vážne pochybnosti o ochrane finančných záujmov Európskej únie. Opozičné strany hovoria o vážnom poškodení mena krajiny aj jej ekonomických záujmov. Zhodujú sa, že Slovensko sa dostáva do bezprecedentnej situácie, ktorá môže mať konkrétne dopady na investície, regionálny rozvoj aj životnú úroveň obyvateľov.

„Pre Slovensko je to hanba a katastrofa! Vďaka Ficovi je Slovensko v celej Európe známe ako krajina zlodejín a korupcie. Bez eurofondov bude Slovensko úplne nahraté,“ uviedol predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Branislav Gröhling. Podľa neho ide o priamy dôsledok krokov vlády premiéra Roberta Fica, najmä zmien v trestných kódexoch a zrušenia špecializovaných inštitúcií (Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry, pozn. SITA). „Ficova vláda zmenila Trestný zákon a zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry a NAKA, čím uľahčila rozkrádenie eurofondov a znížila zaň tresty. Je to vôbec druhýkrát v histórii, čo sa toto deje. EÚ sa oprávnene obáva, že eurofondy sa na Slovensku budú rozkrádať s požehnaním vlády,“ hovorí Gröhling.

Ostro reagovalo aj Hnutie Slovensko. To označilo situáciu za „svetovú hanbu“. Podľa hnutia vláda systematicky oslabuje spravodlivosť a vytvára prostredie, v ktorom je zneužívanie eurofondov jednoduchšie. „Ficova vláda systematicky ničí spravodlivosť a dovoľuje rozkrádať eurofondy, ktoré nám sem posielajú ostatné krajiny EÚ. Je tu ešte niekto, kto nechápe, že Fico ničí Slovensko a mal by okamžite skončiť? Ak chce mať naša krajina budúcnosť, nemôže mať na čele Fica s jeho vládnou mafiou!“ napísal na sociálnej sieti poslanec Július Jakab z Hnutia Slovensko.

Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová hovorí o vážnych ekonomických dôsledkoch a strate dôvery zo strany európskych partnerov. Podľa nej môže byť ohrozených približne 13 miliárd eur určených na rozvoj Slovenska. „Teraz reálne hrozí, že sa doslova rozpadnú verejné investície na Slovensku a ľudia pocítia omnoho silnejšiu vlnu ožobračovania,“ poukázala. Odhlasovanie návrhu o zmrazení eurofondov nie je síce záväzné, je však podľa nej pre Slovensko obrovskou hanbou. „Ficova vláda sa od začiatku nevenovala ničomu inému, než ochrane záujmov kriminálnych skupín a rozvratu orgánov spravodlivosti. Upozorňovali sme ich dlhodobo, kam tento rozvrat bude viesť – nielen k nárastu kriminality ako takej, ale aj k vážnemu ohrozeniu základných národných a ekonomických záujmov,” hovorí Remišová. Zároveň poukázala na aktuálny „škandál na Pôdohospodárskej platobnej agentúre“ – šéf sekcie vnútornej kontroly pôsobil predtým ako spoločník a konateľ firmy, ktorá sa priamo podieľala na realizácii projektov, ktoré mal následne kontrolovať. Túto skutočnosť zamlčal v životopise a zistila to až Európska komisia.

Pellegrini kritizuje plán europarlamentu zmraziť eurofondy Slovensku, vidí to ako politicky motivovanú aktivitu

Prezident Peter Pellegrini označil schválenie výzvy Európskym parlamentom na začatie konania o zmrazení eurofondov pre Slovensko za politicky motivovaný krok namierený proti Slovensku. Podľa neho ide o spôsob, ako „potrestať“ Slovensko za niektoré názory súčasnej vlády SR. Prezident podľa odboru komunikácie prezidentskej kancelárie vyjadril nádej, že napokon takéto hlasovanie nebude úspešné. „Pevne verím, že v konečnom dôsledku takéto hlasovanie nebude úspešné a že EÚ nám eurofondy nezmrazí,“ uviedol Pellegrini.

Podľa neho ide len o výkriky politikov, ktorí reprezentujú svoje vlastné názory na Slovensko. „Ako prezident si nemôžem želať takúto pohromu, naopak, pevne verím a mám nádej, že k tomu reálne nedôjde a ide len o politické strašenie,“ dodala hlava štátu.

SR potrebuje transparentnú vládu, povedal český europoslanec Zdechovský po schválení výzvy na stopnutie eurofondov

Problémy na Slovensku pretrvávajú a jeho vláda ohrozuje európske finančné záujmy, vyhlásil český europoslanec Tomáš Zdechovský z Európskej ľudovej strany (EPP) potom, ako Európsky parlament (EP) v stredu pri schvaľovaní správy o absolutóriu za plnenie rozpočtu Európskej únie (EÚ) za rok 2024 vyzval Európsku komisiu (EK), aby zvážila spustenie tzv. mechanizmu podmienenosti voči Slovensku.

„Preto sme dnes vyzvali Komisiu na možné zmrazenie eurofondov pre Slovensko,“ napísal Zdechovský na platforme X po prijatí uznesenia, podľa ktorého majú europoslanci obavy o stav právneho štátu a fungovanie demokratických inštitúcií na Slovensku. Výzva voči Komisii bola v pléne europarlamentu odobrená výraznou väčšinou.

Zároveň doplnil, že ak sa preukáže systémové zneužívanie prostriedkov EÚ, reakcia môže byť tvrdá a následky by niesli občania Slovenska. „Slovensko si zaslúži transparentnú vládu, nie systém, kde sa problémy zametajú pod koberec a chránia sa ‘naši ľudia’. Tu už nejde o imidž. Ide o miliardy,“ zdôraznil v príspevku.

Slovenský europoslanec Martin Hojsík (Renew Europe) počas utorkovej rozpravy pred hlasovaním upozornil, že vývoj na Slovensku ukazuje, ako rýchlo sa môže politická situácia v členskom štáte zmeniť. Únia podľa neho musí mať preto nástroje na ochranu právneho štátu, ktoré fungujú bez ohľadu na to, kto je pri moci, aby sa predišlo ohrozeniu nezávislých inštitúcií či kontroly nad verejnými financiami.

Nemecký poslanec Daniel Freund (Zelení/EFA) v rozprave pripomenul zistenia z návštevy Výboru pre kontrolu rozpočtu na Slovensku a upozornil na oslabenie viacerých protikorupčných orgánov a právnych záruk. Podľa neho boli zrušené alebo oslabené kľúčové inštitúcie vrátane špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, pričom došlo aj k legislatívnym zmenám s vplyvom na existujúce korupčné kauzy.

„Eurofondy sú v tejto krajine ohrozené a je potrebný silný tlak, aby boli na Slovensku primerane chránené,“ upozornil a dodal, že práve preto EP odporúča, aby Komisia zvážila spustenie mechanizmu podmienenosti.

Prečítajte si tiež:

• Od Tatier k Bruselu: nám chce Brusel mraziť fondy, iní sa ponáhľajú naspäť