Pokrytci. Plody nemajú práva asi iba kým nie ste migrant…

O tom, či je embryo už ľudská bytosť, alebo ešte nie, sa vedú siahodlhé debaty na rôznych úrovniach – je to otázka etická, náboženská, filozofická, ale aj právna. Zaiste pamätáte na spor Plaváková-Huliak, rozpútaný práve touto témou. Dotyčná sa totiž vtedy vyjadrila v zmysle, že ľudský plod nie je osobou, nie je subjektom práva, a teda nemá ani právo na život. Operovalo sa potom s tým, že sa vyjadrovala v súlade s Ústavou, ale keďže nie som právnik, poviem len toľko, že bez ohľadu na formálnu pravdivostnú hodnotu ten výrok znie v mojich ušiach ako keby niekto pílil železo hrdzavou cirkulárkou.

Americkí liberáli nie sú o nič lepší. Konkrétne skupiny bojujúce za právo na potrat. Donald Trump sa totiž snažil výkonným nariadením zaviesť, aby deti ilegálnych migrantov pri narodení nezískavali americké občianstvo automaticky. Tento nárok by im jednoducho neprináležal. Liberálna klika (neziskovky typu ACLU, ale aj Demokratická strana) to odmieta (prebiehajú aj súdne spory), a odrazu sa zdá, že sa ide ochraňovať nenarodený život (resp. jeho budúce práva) zubami nechtami…

Raz áno, potom nie, ako to práve vyhovuje

Pre oboch rodičov v USA platí iná požiadavka, aby bolo dieťaťu uznané občianstvo, no všeobecne platí, že ak je matka azylant alebo utečenec, občianstvo sa pripisuje (podľa 14. dodatku Ústavy o občianstve pre všetkých). V roku 2022 sa v USA takto narodilo vyše milióna detí.

Progresívci doteraz mali za to, že plody by nemali mať plné ľudské práva – no odrazu ich zaujímajú? Potraty bez ohľadu na trvanie tehotenstva sú pritom povolené (konajú sa prevažne z medicínskych dôvodov) až v deviatich štátoch. (Na Slovensku je legálne prerušenie tehotenstva do dvanásteho týždňa.)

Najvyšší súd vyjadruje skepticizmus voči Trumpovmu nariadeniu s tým, že by vzniklo riziko, že narodené dieťa by sa narodilo bez štátnej príslušnosti. Inými slovami, mohli by im odoprieť americké občianstvo.

Už to nebude len zhluk buniek

Ale popíšme to ešte ináč: progresívne sily sa odrazu zasadzujú za ochranu nenarodeného plodu. Veď o to zjavne ide, zabezpečiť plodu občianstvo potom, ako príde na svet. Aj keď tieto tendencie ešte nemajú explicitnú formuláciu, progresívci niekde v jadre akoby začínali chápať, že plod nemožno odtrhnúť od jeho budúcnosti po narodení.

A bol by najvyšší čas, aby o ňom prestali hovoriť ako o zhluku buniek, o ktorého osude (teda prípadnom prerušení existencie) má rozhodnúť žena-matka často len tak, bez zodpovednejšieho zváženia.

Je tiež zaujímavé, že progresívci sa s touto „prenatálnou advokáciou” zbadali len teraz, keď je problematika spojená s ich obľúbenou agendou, teda s migrantmi. Mne sa to javí tak, že keď im zápletka vyhovuje, vytiahnu do boja. Tak, ako sú otvorení voči ilegálnej migrácii, tak sa teraz zastávajú detí migrantov. To je ten vnútorný logický rozpor, o ktorom som hovoril vyššie – robia čo kedy sa im práve hodí, bez ohľadu na konzistentnosť.

A iste, v ideálnom svete by mohli štáty prijímať utečencov s otvorenou náručou bez rizík, že zhoršia životnú situáciu vlastného obyvateľstva. Žiaľ, nežijeme ideálny svet. Ale práve preto by mali feministky a iné radikálne filozofie bojovať za život, namiesto práva na jeho ukončenie, a myslieť viac na to, ako podporiť rodinu a spoločenský rozvoj.