Nová správa Mathias Corvinus Collegium (MCC) v Bruseli poukazuje na systémové nedostatky v bezpečnostnej politike EÚ. Autorom dokumentu je Bill Durodié, vedúci katedry rizík a bezpečnosti v medzinárodných vzťahoch na University of Bath, a vyzýva na lepšiu angažovanosť tvorcov politiky a verejnosti, a to opätovným zavedením štátnej služby a vlasteneckej výchovy s cieľom vytvoriť občiansku infraštruktúru potrebnú na rozvoj tvorby politiky EÚ. Tvrdí, že vlastenectva by sme sa nemali obávať ako brány k nacionalizmu, ale ako základnej súčasti občianskeho vzdelávania.

Durodié tvrdí, že EÚ chýba strategická vízia a iniciatíva potrebná na dlhodobé uvažovanie v modernom svete. Bezpečnostná politika nesie všetky inštitucionálne a historické jazvy samotnej Únie: chýbajú jej základné príklady, o ktoré by sa mohla oprieť, a vykazuje prirodzenú tendenciu uberať sa smerom k bezcieľnej byrokracii. Reakcia bloku na ruskú agresiu je obzvlášť nedostatočná, pretože jeho stratégiou je skôr len reagovať na hrozby, než určovať program.

Napriek všetkej rétorike EÚ o ochrane ľudských práv a slobody sa Brusel správa k svojim občanom úlisne a patricijsky, čo slúži na oddelenie ľudí od tvorcov politiky.

Správa MCC zdôrazňuje, že rozhodovanie v EÚ je založené na 27 odlišných krajinách, z ktorých každá má svoje vlastné záujmy a programy, a nie na jednotnom orgáne, pričom rozhodnutia prijímajú úradníci, ktorí neberú ohľad na širokú verejnosť. EÚ, ktorá začala ako hospodárske spoločenstvo, sa stala začínajúcou svetovou veľmocou, ktorej chýba inštitucionálna vyspelosť na to, aby mohla uplatňovať svoju autoritu. Durodié zdôrazňuje:

Bezpečnostná politika EÚ vznikala neisto, v priebehu dlhého obdobia, pričom zahŕňala veľmi rozdielne vonkajšie tlaky a podnety, ako aj celý rad vnútorných potrieb a programov, ktoré boli na druhej strane poháňané úplne odlišnými historickými skúsenosťami, kultúrami a interpretáciami.

To, čo podľa Durodiého vyplnilo toto vákuum, je skôr ad hoc tvorba politiky úradníkmi, ktorí postupujú bez verejného konsenzu alebo porozumenia, než konkrétnymi hlavami štátov. Značka “manažérskej antipolitiky”, ktorá obchádza verejnosť, riadi sa protichodnými záujmami a topí sa v mori byrokracie, nahrádza riadny sekretariát, ktorý riadi demokratickú spoločnosť v Európe.

Príkladom je pokračujúci boj o spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku Európy (EBOP). Jej úroveň bola opakovane znížená pre nedostatok vízie a konsenzu a zostala do značnej miery mimo dosahu priemerného občana EÚ.

Pokiaľ ide o vojenské spôsobilosti, EÚ sa vzdala väčšiny svojich ambícií v oblasti obrany z dôvodu neuskutočniteľnosti a namiesto toho sa spolieha na menšie, menej hrozivé formácie “bojových skupín” s počtom mužov 1 000.

V celosvetových záležitostiach je EÚ v porovnaní s NATO alebo dokonca s OSN vedľajším pozorovateľom. Chýbajúca jednomyseľnosť EÚ a jej tendencia vyhýbať sa ťažkým otázkam v oblasti bezpečnosti spôsobili, že jej politika je nesúdržná, čo podporuje cyklus toxického manažérstva. Tieto spôsoby práce vedú k zneisteniu a apatii verejnosti EÚ, ktorá je náchylná na populizmus.

Durodié varuje pred EÚ, ktorá je vo svojom bezpečnostnom myslení skôr reaktívna ako proaktívna, čoho dôkazom je zlyhanie zahraničnej politiky EÚ pri adekvátnom riešení vonkajšej hrozby ruskej agresie v minulom roku.

Okrem toho sa musí skončiť éra manažérskych elít, ktoré sa vyhýbajú riziku a vedú blok bezcieľne z krízy do krízy, keďže na obzore sa črtajú rôzne geopolitické výzvy pre kontinent:

EÚ sa v súčasnosti nachádza v situácii, keď ju v súvislosti s dodávkami energií ohrozuje Rusko, v súvislosti s obchodom Čína a v súvislosti s obranou USA (ako to slávne vyhlásil prezident Trump v súvislosti s finančnými príspevkami do NATO a inými záväzkami).

EÚ je schopná predvádzať “dobré divadlo” pri každodennej správe byrokratických záležitostí, ale v oblasti zahraničnej politiky a bezpečnostných cieľov sa jej nedarí. Napriek tvrdeniu Jeana Monneta, že “Európa by bola v kríze kovaná”, Brusel podľa správy MCC nezvládol hodnotenie.

Napriek veľkolepej rétorike a ambíciám EÚ jej chýba základná lojalita voči starším národným štátom a demokratickým systémom, ktoré ich legitimizujú. Súčasná mobilizácia ukrajinského ľudu proti zahraničnému nepriateľovi ukazuje večnú potrebu ľudu a étosu na obranu štátu.

Technokratické tendencie EÚ, ktoré sú možno poháňané komplikáciami spojenými so zjednocovaním, bránia rastu inštitúcií potrebných na riadenie. Byrokrati nedokážu vyplniť medzeru, ktorá vznikla v dôsledku nedostatku koherentnej vízie, a umožňujú, aby jej bezpečnostnú agendu diktovali vonkajšie sily v Afrike alebo na Ukrajine, alebo ovplyvňujú jej vzťahy so Spojenými štátmi.

V správe MCC sa uvádza, že bezpečnosť vychádza z angažovanosti občanov krajiny a ich ochoty podieľať sa a v prípade potreby sa obetovať pre spoločnú vec. Najväčšou bezpečnostnou hrozbou, ktorej EÚ čelí, je rozdelenie medzi jej elitami a občanmi, a to napriek neustálym odkazom na “ľud”.

Správa vyzýva na vytvorenie “živého vzťahu” medzi tvorcami politiky a voličmi, ktorý by európskym inštitúciám – a ich vlajke – dal určitý zmysel a podobu pre obyvateľov. Dovtedy zostane vlajka s dvanástimi hviezdami na modrom pozadí vždy prázdna.