Slovensko čaká na oživenie Nemecka, samotný návrat jeho ekonomiky k rastu nám však nemusí stačiť

Ako vysvetľuje analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš, mierne oživenie spotreby sprevádzal pokles investícií a slabšia exportná dynamika. Nemecký priemysel podľa neho naďalej zápasí s vysokými cenami energií, silnejšou zahraničnou konkurenciou a slabším dopytom.

Nádej na zlepšenie prinášajú októbrové predstihové ukazovatele. Index nákupných manažérov vo výrobnom sektore stúpol na 54,2 bodu, čo bola druhá najvyššia hodnota za takmer štyri a pol roka. Naznačuje to, že priemyselná aktivita sa môže postupne zotavovať. Vyššie verejné výdavky na infraštruktúru a obranu by mohli ekonomiku podporiť, ich výraznejší prínos pre súkromné investície však zatiaľ nevidno.

Postupné ochladzovanie sa prejavuje aj na európskom trhu práce. Miera nezamestnanosti v eurozóne v septembri dosiahla 6,5 %, rovnako ako v auguste, medziročne však vzrástla o 0,2 percentuálneho bodu.

Počet nezamestnaných sa za rok zvýšil o 420-tisíc na približne 11,6 milióna ľudí. Zhoršila sa aj situácia mladých, ktorých nezamestnanosť stúpla na 15,4 %. Hoci trh práce zostáva v historickom porovnaní pomerne odolný, jeho postupné ochladzovanie by mohlo časom zmierniť mzdové tlaky a obmedziť spotrebu domácností. Na Slovensku sa miera nezamestnanosti v septembri udržala na úrovni 5,7 %, pričom bez práce bolo približne 156-tisíc ľudí.

Pre slovenskú ekonomiku bude dôležité najmä to, či sa nemecké oživenie premietne aj do priemyselnej výroby, investícií a exportu. Samotný návrat Nemecka k rastu totiž ešte neznamená, že automaticky stúpne aj dopyt po slovenských výrobkoch. Kočiš upozorňuje, že výraznejšie zrýchlenie domácej ekonomiky zatiaľ neočakáva. Základný scenár banky počíta v treťom štvrťroku s medzikvartálnym rastom HDP o 0,2 % a medziročným približne o 1 %, prípadne mierne vyšším. Predbežné údaje o slovenskom hospodárstve má Štatistický úrad zverejniť v polovici novembra.

Rast Slovenska brzdí nielen slabší zahraničný dopyt, ale aj domáca fiškálna konsolidácia, ktorá obmedzuje disponibilné príjmy domácností a ich priestor na spotrebu. Sklamaním bol v prvej polovici roka aj vývoj investícií. Prípadné oživenie európskej ekonomiky by preto malo na Slovensko pozitívny vplyv skôr postupne. V závere roka by hospodárstvu mohlo pomôcť spustenie výroby v štvrtom bloku jadrovej elektrárne Mochovce. V budúcom roku by sa mal pridať aj nábeh výroby v automobilke Volvo.

Dlhodobejšie porovnanie ukazuje, že krajiny strednej Európy sa z pandémie zotavovali rozdielnym tempom. V druhom štvrťroku 2026 bol poľský HDP v reálnom vyjadrení približne o 21 % vyšší než na konci roka 2019. Slovenská ekonomika za rovnaké obdobie vzrástla približne o 10 %, čím prekonala priemer EÚ na úrovni 8,6 % aj Česko s rastom 5,9 % a Maďarsko so 7,9 %. Nemecko sa za rovnaký čas posunulo len o necelé 2 %.

Slovensko však v posledných dvoch rokoch výrazne stratilo rastové tempo a jeho ekonomika rastie menej než jednopercentným tempom ročne. Naďalej je pritom výrazne závislá od zahraničného dopytu a kondície nemeckého priemyslu, zatiaľ čo domáci dopyt oslabuje konsolidácia verejných financií. V Česku bol v predchádzajúcich rokoch hlavnou brzdou rastu slabší záujem domácností o spotrebu, keďže si odkladali približne pätinu disponibilných príjmov. Postupné oživovanie ich výdavkov sa už začalo premietať do rýchlejšieho rastu českej ekonomiky.