Európska centrálna banka varuje pred dôsledkami geopolitických otrasov. Európske úspory čoraz viac financujú americké firmy

Podľa Vujčića vojna Ruska proti Ukrajine, konflikty na Blízkom východe, obchodné clá či obmedzenia vývozu strategických technológií čoraz výraznejšie ovplyvňujú hospodársky rast, infláciu aj finančnú stabilitu. „Mojou odpoveďou je, že nie ústupom od otvorenosti, ale budovaním odolnosti, ktorá umožní, aby táto otvorenosť pretrvala,“ vyhlásil Vujčić.

Viceprezident ECB upozornil, že geopolitické otrasy sa môžu rýchlo prenášať na finančné trhy. Pod tlakom sa môžu ocitnúť ceny štátnych a podnikových dlhopisov aj akcií, pričom odlev peňazí z investičných fondov môže výkyvy ešte zosilniť.

Bankám vystaveným problémovým krajinám či odvetviam môžu vzniknúť straty, ktoré ich prinútia obmedziť poskytovanie úverov. Takéto riziká sú relevantné aj pre slovenských investorov a sporiteľov vrátane ľudí, ktorých dôchodkové úspory sú investované na finančných trhoch. Vujčić však nehovoril o bezprostrednom ohrození slovenských dôchodkov ani o konkrétnych stratách slovenských fondov.

Za jednu z najväčších slabín Európy označil pretrvávajúcu rozdrobenosť jednotného trhu. Podľa odhadov ECB predstavujú rozdiely medzi národnými pravidlami a administratívnymi postupmi pre cezhraničné podnikanie prekážky porovnateľné s clami približne 67 percent pri tovare a 95 percent pri službách. Ide o hornú hranicu odhadov, nie o skutočne vyberané clá. „Je pozoruhodné, že sa integrujeme rýchlejšie so Spojenými štátmi než medzi sebou,“ konštatoval Vujčić. Európske úspory tak podľa neho čoraz viac financujú americké spoločnosti, zatiaľ čo domáce kapitálové trhy zostávajú nedostatočne rozvinuté. Americké fondy rizikového kapitálu pritom investujú približne šesťkrát viac než fondy so sídlom v EÚ.

Rozdiel medzi Európou a Spojenými štátmi sa prejavuje aj v schopnosti zvládať hospodárske krízy. Výskum ECB podľa Vujčića ukazuje, že v USA sa prostredníctvom finančných trhov a fiškálnych transferov absorbuje približne 70 percent ekonomických otrasov na úrovni jednotlivých štátov. V eurozóne je to len približne 30 percent, pričom samotné kapitálové trhy dokážu absorbovať iba päť až desať percent. Dôsledkom je väčšia citlivosť európskych podnikov na krízy. Firmy v Európe napríklad pri raste cien ropy obmedzujú investície, zatiaľ čo pri amerických podnikoch výskum podobný efekt nezistil.

Vujčić preto vyzval na dokončenie jednotného európskeho trhu, bankovej únie a únie úspor a investícií. Podľa výpočtov ECB by zníženie vnútorných prekážok v obchode s tovarom a službami iba o dve percentá mohlo z dlhodobého hľadiska vykompenzovať odhadovaný negatívny vplyv vyšších amerických ciel na HDP eurozóny, ktorý sa v rokoch 2025 až 2027 odhaduje na približne 0,7 percentuálneho bodu. Za dôležité označil aj spoločný európsky systém ochrany bankových vkladov, harmonizáciu daňových pravidiel pri investovaní a rozvoj digitálneho eura, ktoré by znížilo závislosť Európy od mimoeurópskych poskytovateľov platobných služieb.

Viceprezident ECB zároveň pripomenul, že Európska únia dováža 57 percent svojej energie a takmer všetku ropu a zemný plyn. Hoci po ruskej invázii na Ukrajinu výrazne znížila závislosť od ruských dodávok, ďalšie konflikty ukázali, že samotná diverzifikácia nestačí. Európa podľa neho potrebuje prepojenejšie energetické trhy, silnejšie finančné inštitúcie a väčšiu schopnosť spoločne znášať ekonomické riziká. „Integrácia nás robí odolnejšími. Odolnosť nám umožňuje zostať otvorenými. A otvorenosť je jedným z najväčších zdrojov prosperity Európy,“ uzavrel Vujčić.