Boj o Ústavný súd v Poľsku: Bývalý minister zahraničných vecí navrhuje radikálne riešenie

Bývalý poľský minister zahraničných vecí prof. Jacek Czaputowicz sa domnieva, že jedným z možných riešení krízy okolo Ústavného súdu je jeho zrušenie a prijatie modelu, ktorý funguje v Holandsku, kde neexistuje samostatný ústavný súd.

V článku uverejnenom v denníku „Rzeczpospolita“ Czaputowicz pripomenul, že súčasná kríza má svoje korene v udalostiach z roku 2015, keď vtedajšia parlamentná väčšina zvolila piatich sudcov Ústavného súdu pred koncom volebného obdobia.

Uviedol, že neskorší rozsudok Ústavného súdu, ktorý rozlišoval medzi voľbou troch sudcov a voľbou dvoch ostatných, viedol k vzniku konceptu tzv. náhradníkov, ktorý – podľa jeho názoru – roky ovplyvňoval fungovanie Ústavného súdu a politickú situáciu v Poľsku.

Autor sa vyjadril aj k súčasnému sporu týkajúceho sa zloženia Ústavného súdu. Ako napísal, v roku 2026 poľský Sejm zvolil osem sudcov, prezident Karol Nawrocki však prijal prísahu len od troch z nich. V prípade zvyšnej päťky spochybnil správnosť voľby.

Czaputowicz poznamenal, že týmto spôsobom koncepciu „náhradníkov“ nahradila koncepcia „ne-sudcov“ a účastníci sporu zastávajú odlišné stanoviská k zákonnosti zloženia Ústavného súdu.

Podľa bývalého šéfa ministerstva zahraničných vecí sú sudcovia Ústavného súdu, hoci by mali byť nezávislí, v praxi vnímaní cez optiku stanoviska parlamentnej väčšiny, ktorá ich zvolila. Czaputowicz zhodnotil, že jednotlivé politické tábory nehľadajú kompromisných kandidátov, ale osoby, ktoré budú zastupovať ich záujmy v spore s politickými protivníkmi.

Ako jedno z možných riešení navrhol zavedenie voľby sudcov Ústavného súdu kvalifikovanou väčšinou, čo by si vynútilo dohodu medzi vládou a opozíciou. Upozornil však, že prekážkou je neochota politikov vzdať sa jednostrannej kontroly nad touto inštitúciou.

Czaputowicz poukázal aj na holandský model, v ktorom neexistuje samostatný ústavný súd. Podľa jeho názoru, ak sa poľské politické tábory nedokážu dohodnúť na pravidlách fungovania nezávislého Ústavného súdu, stojí za zváženie, či je zachovanie takejto inštitúcie v súčasnej podobe nevyhnutné.

„Namiesto toho, aby sme sa pýtali výlučne na to, kto má prevziať Ústavný súd, stojí za to sa opýtať, načo občanovi slúži inštitúcia, s ktorou sa zaobchádza ako so straníckou korisťou,“ píše sa v texte.

Prečítajte si tiež:

• Viktor Orbán reaguje na dramatické pokusy o prevrat v Poľsku
• Český verejnoprávny rozhlas a televízia vysielajú od polnoci v „provizórnom režime“