Peniaze miznú na spotrebu, Slováci si nedokážu odložiť ani polovicu európskeho priemeru

Hrubá miera úspor slovenských domácností dosiahla vlani 6,2 percenta. Je to výrazne menej ako pred pandémiou, keď v roku 2019 predstavovala 10,1 percenta. Zároveň ide o hodnotu pod dlhodobým priemerom, čo potvrdzuje, že domácnostiam sa zatiaľ nepodarilo obnoviť predchádzajúcu úroveň sporenia.

Vývoj posledných rokov pritom ukazuje výrazné výkyvy. V pandemických rokoch 2020 a 2021 sa miera úspor vyšplhala na 11,9, respektíve 11,5 percenta. Ľudia mali v dôsledku lockdownov menej možností míňať a neistota ich zároveň motivovala vytvárať si väčšie finančné rezervy.

Po uvoľnení opatrení sa však trend obrátil. Už v roku 2022 klesla miera úspor na šesť percent, čo bola najnižšia hodnota od roku 1995. V rokoch 2023 a 2024 nasledovalo mierne zotavenie na 7,8 a 7,9 percenta, no vlani úspory opäť ustúpili. Domácnosti tak stále odkladajú podstatne menšiu časť svojich príjmov než pred pandémiou.

Rastúca spotreba

Za poklesom nie je len samotná výška úspor, ale aj rastúca spotreba. Hrubé úspory slovenských domácností dosiahli v roku 2025 približne 5,14 miliardy eur. V predchádzajúcom roku to bolo 6,39 miliardy eur, čo znamená medziročný pokles o 19,6 percenta. V prepočte na jedného obyvateľa Slovenska tak ročná úspora predstavovala približne 950 eur.

Domácnosti pritom mali k dispozícii hrubý disponibilný dôchodok 83,3 miliardy eur, zatiaľ čo ich konečná spotreba dosiahla takmer 79,6 miliardy eur. Väčšinu dostupných peňazí teda minuli na tovary a služby a na tvorbu rezerv zostal menší priestor. Situáciu zhoršilo aj to, že spotreba rástla medziročne rýchlejšie ako disponibilné príjmy.

Porovnanie s ostatnými krajinami

V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami Slovensko výrazne zaostáva. Podľa údajov Eurostatu dosiahla miera úspor domácností v roku 2025 v eurozóne 14,76 percenta a v celej Európskej únii 14,31 percenta. Pri použití metodiky Eurostatu predstavovala na Slovensku len 6,06 percenta.

Medzi krajinami s najvyššou mierou úspor sa nachádzali Írsko s 19,94 percenta, Česká republika s 19,20 percenta, Malta s 19,11 percenta, Nemecko s 18,86 percenta a Maďarsko s 18,71 percenta. Nad hranicou 18 percent bolo aj Luxembursko. Slovenské domácnosti tak v porovnaní s priemerom eurozóny odkladajú menej ako polovicu toho, čo sa darí nasporiť tamojším domácnostiam.

Obraz o finančnej situácii obyvateľov dopĺňa aj spotrebiteľský barometer Štatistického úradu SR. Podľa jeho výsledkov dokázalo za posledný rok sporiť približne 43 až 49 percent domácností. Na opačnej strane bolo 12 až 16 percent domácností, ktoré si nedokázali nič odložiť a museli čerpať z predchádzajúcich úspor alebo žiť na dlh. Ďalších 35 až 40 percent domácností hospodárilo tak, že ich príjmy a výdavky boli približne vyrovnané. Inými slovami, žili od výplaty k výplate.

Výhľad nie je čisto pesimistický

Výhľad do budúcnosti pritom nie je jednoznačne pesimistický. Zlepšenie svojej finančnej rezervy v nasledujúcich 12 mesiacoch očakáva 37 percent respondentov. Väčšina, konkrétne 58 percent, však nepredpokladá, že by dokázala v blízkej budúcnosti výraznejšie zvýšiť svoje úspory. Vyplýva to z posledných dostupných údajov spotrebiteľského barometra z júla 2026.

Hoci sa očakávania medziročne zhoršili, stále mierne presahujú dlhodobý priemer. Výsledky tak naznačujú, že časť domácností si napriek tlaku na rodinné rozpočty zachováva určitý optimizmus. Celkový vývoj však ukazuje, že vytváranie finančnej rezervy zostáva pre mnohých Slovákov čoraz náročnejšie.