Najväčší koordinovaný protivojnový štrajk prístavných pracovníkov v histórii. Slovenské médiá ho prešli mlčaním

Rozsah mobilizácie bol ohromujúci. V talianskom Janove vyšlo do ulíc približne 40-tisíc ľudí. Zamestnanci prístavov, študenti, učitelia a ďalší obyvatelia mesta spoločne protestovali proti využívaniu prístavov na vojenské účely. Tisíce demonštrantov následne vstúpili priamo do prístavu.

V gréckom Pireu prerušilo prácu približne 3 000 prístavných pracovníkov a námorníkov, pričom protesty zasiahli sedem gréckych prístavov. Štrajkovalo sa aj vo Francúzsku, Španielsku, Turecku, Indii, Maroku či Spojených štátoch. Francúzske odbory avizovali ochromenie takmer celej prístavnej prepravnej kapacity krajiny.

Podľa odhadov organizátorov mohlo dôjsť k zdržaniu približne 52-tisíc kontajnerov s nákladom v hodnote 2,8 miliardy dolárov. „Chceme mať ruky zašpinené od maziva, nie od krvi,“ vyhlásil jeden z predstaviteľov talianskych prístavných pracovníkov.

A čo slovenské médiá? Ticho. Nevyšiel jediný článok či správa o tejto aktivite. Je zarážajúce, že mobilizácia pracujúcich takéhoto rozsahu zostala v slovenskom mediálnom priestore úplne nepovšimnutá. Hovoríme pritom o medzinárodnej akcii, ktorá prepojila odborové organizácie naprieč piatimi kontinentmi a priamo zasiahla globálne logistické reťazce. O udalosti informovali svetové tlačové agentúry Reuters a Associated Press, no v slovenskom hlavnom spravodajskom prúde si žiadnu pozornosť nezískala.

Ak by sa v 22 krajinách sveta koordinovane mobilizovali desaťtisíce ľudí na podporu niektorej z liberálnych politických agend, ktoré dominujú slovenskému verejnému diskurzu, pravdepodobne by sme o tom čítali celé dni. Keď však pracujúci naprieč piatimi kontinentmi spoločne vystúpia proti vojne, na podporu Palestíny a zároveň narušia fungovanie globálnych logistických reťazcov, slovenské médiá nielenže nemajú záujem, cielene toto dianie ignorujú.

Tu sa aspoň opäť jasne ukazuje, že výber správ nikdy nie je neutrálnym odrazom reality, ale výsledkom redakčných rozhodnutí a hierarchie tém, ktoré majú dostávať pozornosť. A tie dominantné nikdy nemajú ľudské dobro ako prioritu.

Slovenské liberálne médiá sa pritom tak rady prezentujú ako ochrancovia demokracie, ľudských práv a občianskej spoločnosti. Ale hodnota týchto vznešených deklarácií, keď jeden z najvýznamnejších prejavov medzinárodnej občianskej a odborovej solidarity zostane prakticky bez povšimnutia je nulová. Solidaritu, občiansku angažovanosť a odpor proti násiliu liberálne denníky považujú za hodné pozornosti iba vtedy, keď zapadajú do dominantného politického a ideologického rámca.

Tento štrajk má pritom ďaleko širší význam než samotné prerušenie práce v prístavoch. Spája pracujúcich globálneho Severu a globálneho Juhu v spoločnom odpore proti vojne a militarizácii a ukazuje, že odpor proti vojne sa nemusí obmedzovať na protesty, ale mal by priamo zasiahnuť materiálne podmienky, ktoré umožňujú vedenie vojenských operácií.

Moderné vojny nezávisia iba od politických rozhodnutí a vojenských rozpočtov, ale aj od nadnárodných dodávateľských reťazcov, dopravy a práce miliónov ľudí, ktorí túto infraštruktúru udržiavajú v chode. Mobilizácia pracujúcich tak predstavuje aj významný rozvoj medzinárodného protivojnového a antiimperialistického hnutia. Pracujúci ukazujú, že majú nielen právo vyjadriť nesúhlas s vojnou, ale disponujú aj reálnou kolektívnou silou odmietnuť podieľať sa na jej materiálnom zabezpečovaní.

“Prístavy majú slúžiť ľuďom a mieru, nie vojne.”