Apelujú na nich, že v situácii, keď dve tretiny občanov odmietajú prítomnosť amerických vojsk na území Slovenska a väčšina z nich odmieta DCA, nemôžu vymeniť ľud a nemôžu viesť vojnu s vlastným národom. Pripomínajú im, že vláda a parlament obišli všetky demokratické mechanizmy. Odmietli podanie na ústavný súd, odmietli všetky zásadné námietky v pripomienkovom konaní a obišli aj rokovanie vo výboroch NR SR, hoci Slovenská republika je parlamentnou demokraciou. V neposlednom rade sa prijímaním takýchto bilaterálnych zmlúv so Spojenými štátmi ničia podľa signatárov posledné šance na vybudovanie samostatnej európskej obrany, a fakticky aj zjednotenia Európy.

Pripomínajú aj slová pápeža Františka zo záhrady Prezidentského paláca, aby sa Slovensko stalo posolstvom mieru v srdci Európy a vyjadrujú sklamanie, že predstavitelia štátu túto výzvu svojimi činmi odignorovali. Preto poslancov varujú, že táto dohoda bude mať ďalekosiahle dôsledky pre slobodu, suverenitu a bezpečnosť Slovenskej republiky a upozorňujú ich, že na to, ako budú hlasovať o DCA, sa bude pamätať veľmi dlho, podobne ako sa dodnes pamätá na to, ako kto hlasoval v prípade návrhu na schválenie Ústavy SR. 

Otvorený list inicioval mierový aktivista a zakladateľ občianskeho združenia Zjednotení za mier Eduard Chmelár a podpísali sa pod neho okrem iných emeritní sudcovia Ústavného súdu SR Eduard Bárány a Ján Drgonec, viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová, bývalý rektor Univerzity Komenského František Gahér, spisovateľ Jozef Banáš, herci Mária Kráľovičová a Juraj Sarvaš, hudobný skladateľ Vladimír Godár, bývalý premiér Ján Čarnogurský a mnohé ďalšie osobnosti. List vám prinášame v plnom znení:

Otvorený list poslancom a poslankyniam NR SR

“Vážené poslankyne a poslanci NR SR, v týchto pohnutých chvíľach vás čaká jedno z najdôležitejších rozhodnutí nielen v tomto volebnom období, ale aj v celej vašej politickej kariére. Na to, ako budete hlasovať o DCA, vojenskej zmluve s USA, sa bude pamätať veľmi dlho, podobne ako sa dodnes pamätá na to, ako kto hlasoval v prípade návrhu na schválenie Ústavy SR. Nedajte sa oklamať, že pôjde len o technickú zmluvu. Tá dohoda bude mať ďalekosiahle dôsledky pre slobodu, suverenitu a bezpečnosť Slovenskej republiky.

Slovensko má na rozdiel od mnohých iných štátov NATO veľmi zlú historickú skúsenosť s pobytom cudzích vojsk na našom území, a preto je na túto otázku oprávnene citlivé. Za posledných sto rokov nás trikrát zradili naši spojenci a dvakrát prepadli nie naši nepriatelia, ale naši strategickí partneri. V roku 1938 to viedlo k Mníchovskej zrade, v roku 1944 k nacistickej okupácii a následnému Povstaniu a v roku 1968 k invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Je to viac ako dobrý dôvod na ostražitosť, či budeme slepo dôverovať nášmu mocnému ochrancovi, alebo racionálne upevňovať medzinárodné právo a mier. Podobne argumentoval aj český prezident Václav Klaus, keď naši západní susedia odmietli americkú radarovú základňu v Brdoch: „Na základe našej histórie sme veľmi citliví, keď ide o cudzie vojenské jednotky na našom území. Nové rozmiestenie cudzích jednotiek by asi u nás nebolo vítané.“

Chceme vás preto vyzvať k úcte k našim vlastným dejinám, k odvahe odmietnuť nevýhodnú a riskantnú zmluvu a k rešpektu voči vašim vlastným voličom, ktorých (podľa prieskumu verejnej mienky) dve tretiny odmietajú prítomnosť amerických vojsk na území Slovenska a väčšina odmieta DCA, vojenskú zmluvu s USA. Nemôžete vymeniť ľud, nemôžete viesť vojnu s vlastným národom. Jednak ste schválenie tejto dohody nemali vo svojich volebných programoch a jednak je ignorovanie takéhoto jasného a jednoznačného odporu obyvateľov vlastnej krajiny odmietnutím základných demokratických princípov. Je tu však ešte jeden dobrý dôvod na to, aby ste túto zmluvu odmietli. Je ponižujúce, že hoci je Slovenská republika parlamentnou demokraciou, vláda obišla Národnú radu Slovenskej republiky a neumožnila vám pripomienkovať a spolutvoriť takýto významný dokument. Toto by sa nemohlo stať nielen v Českej republike, kde sa o návrhu dohody o výstavbe amerického radaru viedla búrlivá debata v Senáte a v Poslaneckej snemovni sa ňou zaoberali príslušné výbory, ale ani v Kongrese USA, ktoré je prezidentskou republikou. V neposlednom rade sa prijímaním bilaterálnych DCA so Spojenými štátmi ničia posledné šance na vybudovanie samostatnej európskej obrany, a fakticky aj zjednotenia Európy.

Vážené poslankyne a poslanci NR SR, pápež František nám zanechal silné posolstvo, keď 13. septembra 2021 v záhrade Prezidentského paláca odvolávajúc sa na naše dejiny vyzval Slovensko, aby sa stalo posolstvom mieru v srdci Európy a vyzdvihol, že v tejto „strednej zemi“, cez ktorú už toľkí prešli, sme sa vždy dokázali pokojným spôsobom integrovať i odlíšiť. Všetci sme sa k tomuto posolstvu prihlásili, no akoby nepreniklo do našich sŕdc. Napriek opakovaným pápežovým apelom, že zvyšovanie zbrojenia v týchto časoch je škandál, patríme medzi krajiny, ktoré zvyšujú vojenské výdavky najrýchlejšie a nakupujeme zbrane za miliardy. Namiesto upevňovania medzinárodného práva a využívania našej krajiny ako posla mieru, ktorý vie poskytnúť podmienky na mierové vyjednávania, podporujeme všetky vojenské dobrodružstvá našich spojencov a voláme sem ďalších a ďalších vojakov zo zahraničia. Takto nevyzerá posolstvo mieru, ale konfliktu. Zastavte to! Prestaňte viesť vojnu s vlastným národom, dajte šancu mieru a odmietnite zmluvu, ktorú Slovensko nechce! V opačnom prípade schválite ďalší pozývací list pre zahraničnú armádu, s ktorej prítomnosťou slovenská spoločnosť nesúhlasí, a ponesiete za ňu všetku politickú, historickú i morálnu zodpovednosť.”

Alexander Ač, ekológ

Andrej Balco, fotograf

Vladimír Bajan, bývalý predseda BSK, bývalý starosta Petržalky a exposlanec NR SR

Jozef Banáš, spisovateľ

Eduard Bárány, bývalý podpredseda Ústavného súdu SR

Ľubo Belák, hudobný skladateľ a televízny producent

Samuel Brečka, bývalý dekan Fakulty masmédií PEVŠ

Ján Čarnogurský, bývalý predseda vlády Slovenskej republiky

Marek Dobeš, ekonóm a psychológ

Ján Drgonec, emeritný sudca Ústavného súdu SR

Rudolf Dupkala, riaditeľ Krajskej galérie v Prešove

Branislav Fábry, právnik a vysokoškolský pedagóg

Etela Farkašová, spisovateľka a filozofka

Oľga Gáfriková, editorka

František Gahér, bývalý rektor Univerzity Komenského

Vladimír Godár, hudobný skladateľ

Marián Greksa, hudobník

Ladislav Hohoš, filozof a futurológ

Martin Homza, historik, univerzitný profesor

Roman Hradecký, historik

Eduard Chmelár, historik, mierový aktivista, prezident OZ Zjednotení za mier

Pavol Kollár, architekt

Mária Kráľovičová, herečka

Martin Krno, publicista

Gabriel Lachmann, špecialista v oblasti informačných technológií

Jozef Lysý, vysokoškolský učiteľ

Eva Maliti Fraňová, spisovateľka a prekladateľka

Martin Makara, literárny vedec a publicista

Vladimír Manda, filozof

Mária Michalková, publicistka a prekladateľka

Mira Nábělková, jazykovedkyňa (vdova po zakladateľovi denníka Sme K. Ježíkovi)

Braňo Ondruš, šéfredaktor dvojtýždenníka SZPB Bojovník

Gabriela Rothmayerová, publicistka a spisovateľka

Vladimír Ruppeldt, kameraman a ekologický aktivista

Silvia Ruppeldtová, prekladateľka a publicistka

Juraj Sarvaš, herec

Martin Sarvaš, textár

Richard Sťahel, filozof a publicista

Alžbeta Šimonovičová, publicistka

Peter Takáč, filozof a publicista

Judita Takáčová,  prekladateľka

Dušan Thurzo, zoológ a archeológ

Monika Uhlerová, viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR

Emil Višňovský, filozof