Požiadavky platformy „Otvorená kultúra“

Predtým ako bol na konci protestného zhromaždenia prečítaný zoznam organizácií, kultúrnej obce, zaznelo z úst organizátorov podujatia, platformy „Otvorená kultúra“ 5 požiadaviek, ktoré by mali viesť k navráteniu smerovania kultúry pred október 2023, keď sa spravovania vecí verejných chopila 4 Ficova vláda, po tom ako vyhrala slobodné demokratické voľby a dokázala zostaviť vládu s väčšinovou podporou novozvoleného zákonodarného zboru.

Platforma Otvorená kultúra v mene širokej kultúrnej obce žiada:

1. Okamžité odstúpenie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.

2. Okamžité odstúpenie generálneho tajomníka služobného úradu Lukáša Machalu,

3. Politické reprezentácie naprieč celým politickým spektrom, aby zabezpečili nápravu legislatívy devastujúcej kultúrne prostredie na Slovensku: zákona o múzeách a galériách, Zákona o fonde na podporu umenia, zákona o audiovizuálnom fonde, zákona o STVR

4. Budúce vedenie Ministerstva kultúry SR o výkon kultúrnej politiky v súlade s cieľmi Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu 2030,

5. Budúce vedenie rezortu kultúry, aby začalo riešiť skutočné problémy kultúrneho sektora na Slovensku, ktorými sú najmä,,prekérne” podmienky kultúrnych pracovníkov a pracovníčok, chronická poddimenzovanosť sektora a nahromadený investičný dlh.

Celkom príznačné bolo, že kým prečítanie požiadavky 1.-3. sprevádzal burácajúci potlesk davu. Požiadavka číslo 4. ostala bez odozvy publika a preto čítajúca zástupkyňa platformy prešla rýchlo na požiadavku číslo 5., za ktorej prečítanie rovnako zožala potlesk. Z toho sa dá usúdiť, že požiadavka číslo 4 je určená pre úzky kruh odborníkov a nie pre zhromaždený plebs pred pódiom. Ak by platforma požadovala len toto jedno, tak by tým nijakú davovú podporu laickej verejnosti nezískala, napriek tomu ju medzi požiadavky zaradila. A preto stojí za to sa na ňu pozrieť bližšie.

Opýtali sme sa ministerstva kultúry

Na skutočnosť, že platforma Otvorená kultúra požaduje okrem iného napĺňať Stratégiu kultúry a kreatívneho priemyslu 2030 vypracovanú predošlým vedením ministerstva a schválenú Ódorovou vládou, sme sa opýtali súčasného vedenia Ministerstva kultúry SR. Ich odpovede na položené otázky  uvádzame v plnom znení:

Jednou z požiadaviek platformy “Otvorená kultúra”, ktorá zaznela včera z pódia počas pochodu od SND po nám. SNP bolo, aby nové vedenie ministerstva kultúry napĺňalo ciele predmetného dokumentu.

Stratégiu prijala Ódorova vláda v júni 2023. A keďže sa napĺňanie jej cieľov stalo jednou z požiadaviek protestujúcej platformy, predpokladám, že sa k tejto Stratégii súčasné vedenie ministerstva nehlási a teda ani neplánuje plniť ňou definované ciele.

Viete mi stručne napísať ako vníma dokument „Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky 2030“ súčasné vedenie ministerstva? Aký má k nemu postoj? Aký bude jeho osud?

Predošlá vláda zaviazala budúce (vaše) vedenie ministerstva  k tomu, aby do konca roka vypracovalo a predložilo na schválenie Akčný plán stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky 2030 na roky 2024-2026.

Vypracovalo ministerstvo akčný plán v súlade s touto požiadavkou?

Stratégia definuje sedem navzájom prepojených cieľov:

1. Dobre spravovaná kultúra (jej cieľom je posilniť výkon kultúrnej politiky založenej na riadení kvality, na participácii a spolupráci na všetkých úrovniach a zaviesť výsledkovo orientovaný prístup vyhodnocovania),

2. Efektívne financovaná kultúra (s cieľom systematicky znižovať infraštruktúrny a modernizačný dlh a zvýšiť efektívnosť hospodárenia a financovania kultúry a kreatívneho priemyslu, doplniť verejné zdroje financovania o súkromné zdroje),

3. Dôstojná kultúra (jej cieľom je zlepšiť podmienky pre prácu a tvorbu ľudí pôsobiacich v kultúre a kreatívnom priemysle),

4. Kvalitná kultúra (smerujúca k zvýšeniu odbornosti, inovatívnosti a kvality v kultúre a kreatívnom priemysle),

5. Inkluzívna kultúra (s cieľom zabezpečiť dostupnosť kultúry a rozvíjanie jej špecifík pre všetkých),

6. Rešpektovaná kultúra (má za cieľ zvýšiť prestíž kultúry a kreatívneho priemyslu a zlepšiť ich rozpoznateľnosť ako významnej hodnoty pre spoločnosť na národnej úrovni, zefektívniť zahraničnú prezentáciu a medzinárodnú spoluprácu),

7. Zodpovedná kultúra (s cieľom participovať na identifikácii a riešení aktuálnych environmentálnych a iných spoločenských výziev, a tým zvyšovať súdržnosť a odolnosť spoločnosti).

Ku ktorým z týchto cieľov sa ministerstvo hlási, ku ktorým nie a prečo?   

Ciele boli definované k naplneniu tejto v Stratégii definovanej vízií:

„V roku 2030 chceme žiť na Slovensku, ktoré je slobodné, kultúrne rôznorodé, sebavedomé a hodnotovo pevne ukotvené v demokracii. Želáme si tvoriť spoločne krajinu, ktorá chráni a rozvíja kultúrne a prírodné dedičstvo, investuje do vzdelávania, podpory svojich talentov a tvorivosti, otvára sa inováciám a spolupráci so svetom. Preto potrebujeme rešpektovanú kultúru, ktorá spája rozmanitých ľudí a prispieva ku kvalitnému a zmysluplnému životu všetkých.”

Stotožňuje sa súčasné vedenie ministerstva s touto víziou? Ak nie, aká je vízia Slovenska v oblasti kultúry v roku 2030 súčasného vedenia?

Odbor komunikácie ministerstva zhrnul odpovede na všetky položené otázky:

Súčasné vedenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky vyvíja maximálne úsilie pre napĺňanie programového vyhlásenia vlády a v týchto intenciách pracuje aj s dokumentom, o ktorý sa zaujímate.  Určite sa stotožňujeme s tým, že pre zmeny a reálny rozvoj kultúry na Slovensku je potrebné plánovanie, pretože bez toho nie je možné uskutočniť reálne zmeny v žiadnej oblasti. Stratégiu kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky 2030 je však z nášho pohľadu určite potrebné prispôsobiť Programovému vyhláseniu vlády SR 2023 – 2027, a to aj s ohľadom na konsolidáciu verejných financií. V najbližšom období plánujeme obnoviť odbornú diskusiu k niektorým témam slovenskej kultúry tak, aby sme aktualizovali túto stratégiu.

Pôvod Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu 2030

Ministerstvo kultúry na svojej web stránke zo 6. júla 2023 uvádza, že a kreatívneho priemyslu 2030, že ministerstvo kultúry, vtedy ho viedla Mgr. Silvia Hroncová, nominantka bývalej prezidentky Zuzany Čapútovej v dočasnej vláde pod vedením Ľudovíta Ódora, pripravilo kroky k napĺňaniu Vládou SR 12. júna 2023 schváleného dokumentu „Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky 2030“. Pravdou je, že Ministerstvo kultúry na Stratégii pracovalo v rôznej intenzite už od roku 2020, po nástupe Matovičovej vlády.

Stratégia ako je uvedené na stránke ministerstva je zásadným rozvojovým dokumentom z dielne Ministerstva kultúry SR, ktorý prezentuje strategické ciele štátnej kultúrnej politiky a definuje víziu kultúrneho a kreatívneho Slovenska s výhľadom do roku 2030.

„Schválená stratégia nám umožní postupnú realizáciu opatrení, ktoré posunú výraznou mierou viaceré aspekty riadenia, financovania či dostupnosti kultúry, predovšetkým pripravia sektor kultúry a kreatívneho priemyslu na lepšie zvládanie aktuálnych výziev. Predstavuje dôležitý dokument aj z hľadiska implementácie kľúčových legislatívnych materiálov, ktoré kultúra veľmi potrebuje“, uvádza ministerka kultúry Silvia Hroncová.

Stratégia ukladá povinnosť pre budúcu vládu vypracovať a do konca roka 2023 predložiť Akčný plán stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky 2030 na roky 2024-2026.

Vízia a ciele Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu

Stratégiu vypracoval Inštitút kultúrnej politiky, čo je sekcia Ministerstva kultúry SR (MK SR), ktorá poskytuje analytické služby vedeniu ministerstva a podľa potreby jednotlivým vecným útvarom, v spolupráci s bližšie neidentifikovateľnou platformou „Stojíme pri kultúre“, ktorej facebooková stránka sa odkazuje na „zvláštnu“ stránku s obsahom vo francúžštine a platformou „Platforma pre kultúrny a kreatívny priemysel (PKKP), ktorú ministerstvo zriadilo v roku 2020 s cieľom riešiť následky spojené so šírením ochorenia COVID-19 v oblasti kultúry.

Je zjavné, že súčasné ministerstvo si ciele definované v Ódorovou vládou schválenom dokumente neosvojilo, nakoľko ich napĺňanie sa stalo súčasťou požiadaviek aktuálnych protestov. Aké ciele Stratégia definuje?

Dobre spravovaná kultúra – posilniť výkon kultúrnej politiky založenej na riadení kvality, na participácii a spolupráci na všetkých úrovniach a zaviesť výsledkovo orientovaný prístup vyhodnocovania,

Efektívne financovaná kultúra – systematicky znižovať infraštruktúrny a modernizačný dlh a zvýšiť efektívnosť hospodárenia a financovania kultúry a kreatívneho priemyslu, doplniť verejné zdroje financovania o súkromné zdroje,

Dôstojná kultúra – zlepšiť podmienky pre prácu a tvorbu ľudí pôsobiacich v kultúre a kreatívnom priemysle,

Kvalitná kultúra – smerujúca k zvýšeniu odbornosti, inovatívnosti a kvality v kultúre a kreatívnom priemysle,

Inkluzívna kultúra – zabezpečiť dostupnosť kultúry a rozvíjanie jej špecifík pre všetkých,

Rešpektovaná kultúra – má za cieľ zvýšiť prestíž kultúry a kreatívneho priemyslu a zlepšiť ich rozpoznateľnosť ako významnej hodnoty pre spoločnosť na národnej úrovni, zefektívniť zahraničnú prezentáciu a medzinárodnú spoluprácu, 

Zodpovedná kultúra – participovať na identifikácii a riešení aktuálnych environmentálnych a iných spoločenských výziev, a tým zvyšovať súdržnosť a odolnosť spoločnosti.

Ako videli tvorcovia dokumentu Slovensko v roku 2030 v oblasti kultúry?

„V roku 2030 chceme žiť na Slovensku, ktoré je slobodné, kultúrne rôznorodé, sebavedomé a hodnotovo pevne ukotvené v demokracii. Želáme si tvoriť spoločne krajinu, ktorá chráni a rozvíja kultúrne a prírodné dedičstvo, investuje do vzdelávania, podpory svojich talentov a tvorivosti, otvára sa inováciám a spolupráci so svetom. Preto potrebujeme rešpektovanú kultúru, ktorá spája rozmanitých ľudí a prispieva ku kvalitnému a zmysluplnému životu všetkých.“

Viac k vízii (tu)

V samotnom dokumente (Stratégii) je možné nájsť aj takéto perly ducha, s ktorými kultúra založená na posilňovaní národných tradícií, ktorý razí od svojho nástupu k moci nová vláda nemôže nijako súznieť, najmä ak organizátori protestu označujú SNS stranou krajnej pravice:

„Reakciou na globalizáciu je aj vzostup národného a pravicového populizmu, chýbajúcu víziu budúcnosti nahrádzajú politickí lídri podporovaním strachu a prísľubom návratu k mýtickej minulosti a falošným identitám.”

„Regulačné rámce pre šírenie informácií v digitálnom priestore sú dôležité aj v súvislosti s dezinformáciami, falošnými správami a informačnou vojnou, ktoré podkopávajú základy demokracie.“

„Diskusia o istej forme certifikácie vierohodných zdrojov informácií či zodpovednosti tvorcov obsahu a platforiem je zásadnou výzvou budúcnosti nielen pre médiá a žurnalistiku, ale aj vlády, samoregulačné orgány a medzinárodné regulačné autority.“

„Potreba boja s falošnými správami a ochrana demokracie kladie nové nároky aj na verejné kultúrne inštitúcie, najmä archívy, múzeá a knižnice, ale aj iné verejnoprávne subjekty, ktorých úlohou je sprístupňovať a interpretovať minulosť a dejiny.“

„prekonávanie „národných“ konceptov kultúry v záujme rozvoja medzinárodných spoluprác“

Z cieľov definovaných Stratégiou ma zaujal cieľ číslo 1. „Dobre spravovaná kultúra“, 5. Inkluzívna kultúra.

Dobre spravovaná kultúra

Ministerstvo kultúry pod vedením Silvie Hroncovej začalo s napĺňaním cieľov vládou prijatej Stratégie zhurta. Ešte v Septembri 2023 zorganizovalo ministerstvo odbornú konferenciu so zámerom predpripraviť Zákon o kultúre v očakávaní, že naň nové vedenie nadviaže. Nepočítali s tým, že progresívci a mimovládky stratia nad kultúrou po voľbách moc. Nasledovať mal zákon o sponzoringu v kultúre a štatút umelca.

Pojem „Dobre spravovaná kultúra“ vo mne evokuje asociáciu s „Dobre spravovanou spoločnosťou“, resp. Sorošov Inštitút dobre spravovanej spoločnosti. Ale môže to byť len moja asociácia.

Inkluzívna kultúra

Progeresivistická feminizácia jazyka je prítomná v celom dokumente. Veta: „Podpora bude určená aj pre vzdelávacie a publikačné aktivity organizátorov a organizátoriek kultúrnych podujatí, správcov a správkyň lokalít kultúrneho dedičstva, tvorcov a tvorkýň mediálnych obsahov, vysielateľov a ďalších organizátorov/organizátoriek kultúrnych podujatí v záujme zvýšenia senzitivity vo vzťahu k potrebám osôb so zdravotným postihnutím a inak znevýhodnených skupín.“, sa nedá ani poriadne prečítať. Pri toľkom dôraze na rodovú rovnosť sa človek stratí v obsahu.

Jednou s definovaných priorít tohto strategického cieľa je „Rozvíjať medzikultúrnu spoluprácu a dialóg“.

Kľúčovými pojmami tejto priority sú: ľudské práva, kultúrna rozmanitosť, rodová rovnosť, tolerancia, akceptovanie minorít, spoločenská diskusia, jazyk a komunikácia, mediálna prítomnosť medzikultúrnych tém, medzirezortná spolupráca.

V priorite autor Stratégie upozorňuje okrem iného na nenávisť voči príslušníkom LGBTI+ menšiny (4,9 %), ktorá viedla aj k teroristickému útoku v októbri 2022, keď boli v Bratislave pred podnikom navštevovaným LGBTI+ ľuďmi zastrelení dvaja muži a zranená jedna žena.

V rámci nej dosiahnuť aj tieto ciele:
V Indexe MIPEX, ktorý sa zameriava na opatrenia vlád na integráciu cudzincov a cudziniek, prestane byť Slovensko hodnotené ako neprívetivá krajina pre cudzincov a cudzinky s „rovnosťou platnou iba na papieri”. Ženy na Slovensku, ktoré tvoria 51,1 % populácie krajiny, budú mať zabezpečené rovnaké príležitosti na vzdelávanie, profesijné uplatnenie a odborný rozvoj ako muži.

Otvorená kultúra

Aktuálne protesty a nielen tieto voči vedeniu ministerstvu kultúry organizuje Platforma Otvorená Kultúra!, ktorá sa definuje ako nestranícka občianska iniciatíva kultúrnej obce z celého Slovenska, ktorá Nadväzuje na Otvorenú výzvu na odstúpenie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, zverejnenú 17. 1. 2024, ktorú podpísalo elektronicky viac ako 180 tisíc osôb. Vtedy výzvu podpísala aj Pamela Anderson a množstvo podpisov bolo vygenerovaných automatom. Otvorená výzva sa stala predmetom skúmania OČTK.

Platforma vznikla v reakcii na „aroganciu a nekompetentnosť súčasného riadenia ministerstva kultúry“.

Platforma vydala Memorandum, ku ktorému sa k 13.8.2024 pripojilo 309 inštitúcií a 1750 jednotlivcov kultúrnej obce.

V memorande zaujme vymedzenie sa signatárov voči zámeru ministerstva „zlegitimizovať médiá nerešpektujúce zásady novinárskej etiky a štandardy overovania informácií. Tento krok vnímame ako priamy útok na hodnoty demokracie a na schopnosť kriticky myslieť.“

Pri čítaní Memoranda človek nadobudne dojem, že jeho signatári protestujú proti všetkému, každému jednému kroku, ktoré súčasné vedenie ministerstva v súlade s národnou radou schváleným Programovým vyhlásením vlády robí. Preto je pochopiteľné, že výsledkom je požiadavka na jeho odstúpenie. Neberúc pritom do úvahy fakt, že voľby nevyhralo Progresívne Slovensko a teda, že očakávať, že súčasné vedenie zachová kontinuitu so Stratégiou definovanou Progresívcami, je skutočne naivné.

Prečítaje si tiež:

• Kroky vedenia MK sú snahou o normalizáciu, tvrdia bývalí ministri kultúry
• Šimkovičová odvolala troch členov Rady Fondu na podporu umenia menovaných bez návrhu