Môj profil 
Predplatné
Bejrút 3. decembra (TASR) – Islamistickí povstalci, ktorí obsadili kresťanskú dedinu Malúlá severne od Damasku, previezli niektoré z tamojších rehoľníčok do najbližšieho mesta Jabrúd. Zatiaľ však nie je jasné, či ich uniesli alebo evakuovali kvôli ich bezpečnosti, uviedol dnes veľvyslanec Svätej stolice v Sýrii Mario Zenari.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na opozičných aktivistov spresnila, že povstalci sa starobylej lokality Malúlá zmocnili v pondelok po ťažkých bojoch s armádou vernou prezidentovi Bašárovi Asadovi. Sýrske štátne médiá informovali, že vzbúrenci pri tom zajali 12 rehoľníčok z gréckokatolíckeho kláštora sv. Tekly. Medzi zajatými by mala byť aj predstavená kláštora.
Vatikánsky veľvyslanec uviedol, že 12 rehoľných sestier povstalci previezli z Malúly do Jabrúdu, ležiaceho približne 20 kilometrov severnejšie.
Zenari spresnil, že gréckokatolícky patriarchát ho informoval, že ozbrojení muži vstúpili na územie ženského kláštora sv. Tekly v pondelok popoludní. "Donútili sestry, aby sa zbalili a nasledovali ich do Jabrúdu. V tomto okamihu nedokážeme povedať, či ich uniesli alebo evakuovali," dodal Zenari.
Boje v okolí lokality Malúlá sú súčasťou snáh o získanie kontroly nad strategicky dôležitou spojnicou medzi mestami Damask a Homs v strednej časti Sýrie. Spomedzi povstaleckých jednotiek sa na tomto fronte najviac angažujú bojovníci teroristickej organizácie an-Nusra, napojenej na teroristickú sieť al-Káida.
Sýrska štátna televízia informovala, že v kresťanských chrámoch v Damasku sa v pondelok konali pobožnosti za oslobodenie zadržiavaných mníšok i dvoch biskupov, ktorí sa obeťou únosu stali ešte v apríli v Aleppe.
Povstalcom naklonení aktivisti informovali, že mníšky sú v poriadku a že skutočným nebezpečenstvom, ktoré im reálne hrozilo, bolo "náhodné" ostreľovanie vládnymi silami.
Dedina Malúlá bola dejiskom prudkým bojov aj v septembri, keď kontrola nad mestom štyrikrát prešla z povstalcov na vládnu armádu a naopak. V dôsledku tejto nestability a obáv z ďalších prudkých bojov dedinu opustila väčšina ľudí, takže mníšky boli podľa Zenariho medzi poslednými obyvateľmi, ktorí dedinu opustili.
Vládna armáda za podpory Asadovi naklonených polovojenských oddielov sa pokúša získať kontrolu nad cestou z Damasku do Homsu a do bášt prívržencov sekty alavitov na pobreží Stredozemného mora. K alavitom sa hlási aj samotný Asad.
Kontrola nad cestou by Asadovi zabezpečila aj prístup do strednej časti Sýrie, a tým aj bezpečný prevoz stoviek ton chemických látok, ktoré musí súčasný režim v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami do konca tohto roku vyviezť z krajiny na likvidáciu v zahraničí.
Dedina Malúlá bola roky symbolom pokojného spolunažívania kresťanov a moslimov a je jednou z posledných štyroch lokalít na svete, kde sa ešte stále hovorí po aramejsky, jazykom, ktorý používal aj biblický Ježiš.
Kresťanské spoločenstvo v Sýrii, ktoré sa obáva nástupu islamistov v krajine, zostalo z veľkej časti v ústraní, keď sa v roku 2001, po desaťročiach vlády klanu Asadovcov, začali v krajine pokojné protesty.
V občianskej vojne, ktorá v Sýrii vypukla pred vyše dvoma rokmi, bojuje len niekoľko desiatok kresťanov. Režim v konflikte podporuje sekta alavitov, ku ktorej patrí aj prezident Bašár Asad, na strane opozície bojujú väčšinou sunniti.
Časť kresťanov vždy bola a aj stále je v opozícii voči režimu Asadovcov, ale mnohí sa napriek tomu obávajú, že za vlády islamistov dôjde k represáliám voči kresťanskej menšine. Asadovský režim, ktorý je pri moci od 60. rokov minulého storočia, sa vždy opieral o zložité spojenectvo alavitov, vodcov kresťanských a sunnitských komunít i vplyvných solventných sunnitských obchodníkov z Damasku a Aleppa.
.jpg)
.JPG)
