Osobný bankrot by mali využiť tí, ktorí padli do dlhovej pasce, tvrdí partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing

Bratislava 26. februára 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)

Od roku 2006 celkovo zbankrotovalo už 2920 obyvateľov Slovenskej republiky. Za celý uplynulý rok bolo na Slovensku vyhlásených 731 osobných bankrotov, čo je o 134 viac ako v roku 2015. Očakáva sa, že prijatím novej právnej úpravy, ktorá sleduje vyššiu ochranu dlžníkov, platnej od 1. marca tohto roka, sa počet osobných bankrotov zvýši

Každý dlžník, ktorý využije osobný bankrot, si bude mať právo ponechať sumu 10.000 eur. Tá bude predstavovať takzvanú nepostihnuteľnú hodnotu obydlia. Zavedenie nepostihnuteľnej hodnoty obydlia má zvýšiť ochranu dlžníkov pred úplnou stratou bývania.

Na inštitút osobného bankrotu, jeho význam sa TASR opýtala Radovana Palu, partnera advokátskej kancelárie Taylor Wessing.
Za akých podmienok je podľa vás vhodné rozhodnúť sa pre osobný bankrot? Kedy to ešte, naopak, neodporúčate?

Osobný bankrot (v zmysle zákona oddlženie) je možné odporúčať najmä dlžníkom, ktorí spadli do dlhovej pasce, teda miesto toho, aby boli schopní svoje dlhy postupne splácať, tieto dlhy sa zvyšujú. Ide aj o takých dlžníkov, ktorí čelia dlhodobým exekúciám a už nedisponujú žiadnym významnejším majetkom. Podľa novej úpravy je osobný bankrot prístupný aj dlžníkom, ktorí majú len minimálny alebo žiaden majetok. V tomto prípade prebehne oddlženie formou konkurzu. Naproti tomu dlžníci, ktorí ešte majetok majú, môžu využiť možnosť oddlženia formou splátkového kalendára.
Samozrejme, na oddlženie musí dlžník spĺňať zákonom stanovené podmienky, a to, že má minimálne dvoch veriteľov a dva peňažné záväzky aspoň 30 dní po lehote splatnosti (teda je platobne neschopný) a už je na neho vedená exekúcia.
V prípade, ak dlžník ešte nejaký majetok má a vie sa dohodnúť s veriteľmi na splácaní svojich záväzkov (prípadne na odklade alebo znížení splátok), nemusí ísť nevyhnutne do procesu oddlženia. Avšak v prípade, ak dosiahnutie dohody nie je možné, môže využiť oddlženie formou splátkového kalendára, vtedy splátkový kalendár určuje súd a veritelia musia podľa neho postupovať.

V zásade je teda možné odporučiť využitie inštitútu oddlženia (osobného bankrotu) pre dlžníkov, ktorí sú zacyklení v dlhoch a nemajú žiaden alebo len nepatrný majetok, alebo v prípade dlžníkov, ktorí majú príjmy, ale nestačia na splácanie dlhov a nevedia sa dohodnúť s veriteľmi na splácaní svojich záväzkov mimo rámca oddlženia. Po nadobudnutí účinnosti novely je však možné rátať aj s tým, že veritelia budú prístupnejší dohodnúť sa aj mimo rámca procesu oddlženia.

Odporúčania sa však nedajú zovšeobecniť, vždy je potrebné posudzovať konkrétny prípad, možnosti dlžníka, ako aj druh a výšku jeho záväzkov. Podľa novej úpravy musí byť dlžník pri podaní návrhu (či už na konkurz, alebo splátkový kalendár) až do ustanovenia správcu zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci, t.j. dlžník sa už pri podaní návrhu môže poradiť s právnikom a vyhodnotiť svoje možnosti.

Keďže o oddlženie je možné žiadať len jedenkrát za desať rokov, neodporúčame využiť tento inštitút takým dlžníkom, ktorí zo subjektívnych dôvodov (napr. rozličné závislosti) nie sú pripravení na „reštart“.
Čo všetko by mal človek s finančnými problémami pri rozhodovaní zvážiť?

Je potrebné vziať do úvahy najmä to, že oddlženie je možné využiť iba raz za 10 rokov. Z tohto dôvodu je potrebné si rozmyslieť, či sa vydať touto cestou, alebo hľadať iné alternatívy úhrady dlhov (napr. dohodou s veriteľmi, prehodnotením výdavkov, zlepšením platobnej disciplíny). Zároveň by mal dlžník byť uzrozumený s tým, že sa oddlženie netýka úplne všetkých dlhov. Pohľadávky, ako sú napr. vyživovacia povinnosť na dieťa či zodpovednosť za úmyselne spôsobenú škodu alebo škodu na zdraví, nie sú dotknuté oddlžením.

Taktiež môže súd na návrh veriteľa následne po oddlžení skúmať poctivý zámer dlžníka pri oddlžení. Ak dlžník nemá poctivý zámer, súd môže oddlženie zrušiť napríklad v prípade, ak si dlžník zámerne „naberie“ pôžičky a úmyselne sa privedie do platobnej neschopnosti, aby sa mohol podať návrh na oddlženie.
Čo prináša osobný bankrot? Na čo sa má človek, ktorý sa preň rozhodne, pripraviť?

Dlžník má stále povinnosť uhradiť preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu. Preddavok na odmenu správcu však nemajetnému dlžníkovi bude môcť poskytnúť Centrum právnej pomoci s tým, že v nasledujúcich 3 rokoch po oddlžení mu ich dlžník splatí. Zároveň je pri podaní návrhu povinnosť byť zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom, ktorého centrum určí, t.j. v prvom kroku by mali dlžníci kontaktovať centrum, prípadne advokáta.

Náklady na právne zastúpenie v prípade konkurzu hradí Centrum právnej pomoci a v prípade splátkového kalendára samotný dlžník.

Po podaní návrhu proces oddlženia prevezme správca, ktorý bude speňažovať majetok (ak dlžník nejaký má, pričom za určitých okolností nemôže dlžník prísť o vlastné bývanie) v rámci konkurzu alebo bude zostavovať splátkový kalendár, ktorý následne bude určovať súd. Zároveň je potrebné počítať s tým, že ak súd pri posudzovaní splátkového kalendára zistí, že pomery dlžníka neumožňujú určiť splátkový kalendár, konanie zastaví a poučí dlžníka o možnosti podať návrh na konkurz.

Ako treba postupovať v prípade osobného bankrotu, čo všetko treba vybaviť?

Ako už bolo uvedené vyššie, v prvom rade by mal dlžník kontaktovať Centrum právnej pomoci alebo advokáta. Ďalej si dlžník musí (v spolupráci s právnym zástupcom) pripraviť príslušné dokumenty k návrhu na konkurz, resp. splátkový kalendár, a to životopis, zoznam majetku, spriaznených osôb, veriteľov atď. Dlžník teda musí kooperovať a nespoliehať sa na to, že zo zákona má právneho zástupcu, ktorý za neho všetko vybaví. V prípade určenia splátkového kalendára musí dlžník podľa neho postupovať (t.j. platiť v zmysle určených splátok v určenej lehote splatnosti, ak sa s konkrétnym veriteľom písomne nedohodne na inej lehote splatnosti splátok). Ak dlžník nebude plniť splátkový kalendár bez vážneho dôvodu, je túto skutočnosť možné kvalifikovať ako „nepoctivý zámer“, čo je dôvodom na zrušenie oddlženia.

Existujú podľa vás aj iné možnosti pre človeka s finančnými problémami, než je osobný bankrot? Ktoré by ste odporúčali a v akých prípadoch?

Odporúčania ďalšieho postupu závisia predovšetkým od toho, aké sú majetkové pomery dlžníka a aká je výška a druh jeho dlhov. Ak je možné dohodnúť sa s veriteľmi napr. na splátkach, resp. na znížení splátok alebo ich dočasnom odložení, pričom by tento postup vyriešil situáciu dlžníka, nemusí ísť hneď do procesu oddlženia. Pokiaľ dlžník nemá žiadny alebo minimálny majetok a vysoké dlhy, určite je pre neho oddlženie riešením. Následne si však musí dávať pozor, aby opäť do dlhovej pasce nespadol, a to najmä v prípadoch, kedy dlhy vznikli zlou platobnou disciplínou dlžníka.