Môj profil 
Predplatné
V spomienkach na svoju návštevu ZSSR novinár uvádza, že sa prakticky ihneď stretol s takým javom, ako je “rad pred obchodom”.
Prišli sme do nášho hotela – hotela Moskva (v Leningrade -pozn.red.) A potrebovali sme viac ako hodinu, aby sme sa ubytovali v izbách, nehľadiac na prítomnosť veľkého množstva personálu,” píše.
Wohlstetterovi nechutilo ani jedlo v ZSSR. A hotely mali podľa jeho názoru tiež ďaleko k západným štandardom.
“Do hotelovej postele sa ťažko vojde človek priemernej veľkosti”, spomína. Okrem toho personál takmer nehovoril anglicky.
Doprava v ZSSR – letisko a vlaky – sa zdali Wohlstetterovi špinavé a nie príliš pohodlné. Pritom sa autorovi článku veľmi páčilo moskovské metro. Podľa jeho slov na neho urobilo “nezabudnuteľný dojem” svojimi freskami na stropoch, mozaikami a mramorovými stĺpmi. “A žiadne graffiti”, zdôrazňuje novinár.
Wohlstetter má tiež príjemné spomienky na sovietskych ľudí. Spomína, ako staršia biletárka v divadle ho z ničoho nič odviedla z nepohodlného bočného miesta v medziposchodí do druhej časti sály, odkiaľ bolo vidieť celé javisko.
“Odchádzal som z Ruska a cítil vrelý vzťah k obyčajným sovietskym ľuďom,” píše autor článku.
Vrátil sa do Ruska v roku 2017 a ihneď pochopil, že sa dostal do úplne inej krajiny. Prvé, čo padlo Wohlstetterovi do očí, bol rozdiel medzi letiskom Šeremetevo v roku 1985 a súčasným letiskom Domodedovo.
Zmenili sa aj ruské hotely. Tentoraz sa Wohlstetter ubytoval v hoteli Four Seasons v Moskve. Novinárov “príjemne prekvapilo”, že v hoteloch už nie sú “službukonajúce” na každom poschodí, ktoré mu pripomínali väzenské dozorkyne.
Ďalšia zmena, ktorú zaregistroval Wohlstetter, sa týka reštaurácií – v roku 2017 sa novinárovi podarilo ochutnať jedlá talianskej, ázijskej a samozrejme ruskej kuchyne. Zvlášť zostali Wohlstetterovi v pamäti “bliny” (lievance) – nie také, ako sú v USA, ale “ľahké” a “krajkové”.
Novinár zachytil aj niektoré rozdiely medzi Američanmi a Rusmi. Tak napríklad po skončení koncertu vážnej hudby publikum zostalo pol minúty nehybne a ticho sedieť v očakávaní, až dirigent pomaly spustí ruky. “Ľudia mlčali, nasávali do seba hudbu, ktorá práve doznela. V sále nebolo počuť ani pípnutie. Americké obecenstvo je niečoho takého by bolo ťažko schopné,” spomína Wohlstetter.
Všimol si tiež, že v Rusku sa ľudia neusmievajú tak často ako v USA. Dá sa to vysvetliť tým, že ruskojazyční a anglojazyční ľudia majú rôzny artikulačný systém, píše novinár. Rusi sa mu v každom prípade javili ako prívetiví ľudia. “Ľudia boli komunikatívni, obklopovali nás úsmevy, všade znel smiech,” spomína.
Za 30 rokov sa Rusko značne zmenilo, a nevadí, že tieto zmeny sú zatiaľ najviac vidieť v Moskve a v Petrohrade, píše Wohlstetter. Veď úplná modernizácia krajiny, ktorej územie prechádza 11 časových pásiem, je úloha, ktorá vyžaduje dostatok času. “Rusi už ukázali ohromujúci štart”, dochádza k záveru autor materiálu.
.jpg)
.JPG)
