Ohavné. Demokrati v Massachusetts legalizovali potraty až do pôrodu

Podľa predchádzajúceho štátneho zákona sa potrat po 24. týždni mohol vykonať len v prípade, ak lekár usúdil, že je to „nevyhnutné na zachovanie života pacientky“; „nevyhnutné na zachovanie fyzického alebo duševného zdravia pacientky“; „opodstatnené z dôvodu smrteľnej anomálie plodu alebo diagnózy“; alebo „opodstatnené z dôvodu závažnej diagnózy plodu, ktorá naznačuje, že plod nie je schopný prežiť mimo maternice bez mimoriadnych lekárskych zásahov.“

Zástancovia práva na život už dlho varujú, že takéto výnimky poskytujú lekárom vykonávajúcim potraty dostatočný manévrovací priestor na to, aby pod falošnými zámienkami povolili potraty v pokročilom štádiu tehotenstva. Návrh zákona H. 5595 by však zrušil aj tieto podmienky a nahradil by ich formuláciou: „Potrat môže vykonať lekár na základe svojho odborného posúdenia.“ Tiež by pridal formuláciu, že “žiadny lekársky kontrolný proces nesmie prevážiť nad profesionálnym úsudkom ošetrujúceho lekára a pacienta alebo jej zdravotného zástupcu pri poskytovaní interrupcie v súlade s novým ustanovením.”

Zástancovia potratov sa už dlho snažia bagatelizovať potraty v pokročilom štádiu tehotenstva ako zriedkavé, až takmer neexistujúce, a zároveň sa bránia akýmkoľvek pokusom o ich obmedzenie. Fakty však ukazujú, že ide o veľmi reálny problém.

Podľa údajov amerických Centier pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) a pro-potratového Guttmacherovho inštitútu, ktoré preskúmal pro-life inštitút Charlotte Lozier Institute (CLI), sa viac ako 90 percent potratov vykonáva v prvom trimestri, avšak viac ako 50 000 potratov ročne sa vykonáva po 15. týždni a približne 10 000 po 20. týždni.

Demograf z Inštitútu pre rodinné štúdie Lyman Stone poznamenal, že: „Potraty po 32. týždni tvoria veľmi malý podiel z celkového počtu potratov – možno 0,5 %. Predpokladajme, že polovica z nich nie je spôsobená stavmi, pri ktorých by dieťa neprežilo, takže 0,25 % potratov sa vykonáva vo veľmi pokročilom štádiu a dieťa by mohlo prežiť, keby sa narodilo.“ To by predstavovalo len 2 500 potratov v treťom trimestri – čo je síce izolovane veľmi malé číslo, ale stále by to „predstavovalo plnú desatinu všetkých vrážd v Spojených štátoch“ a „druhú najväčšiu príčinu úmrtí medzi ľuďmi do 18 rokov (po vrodenej nezrelosti).“

Navyše, na rozdiel od tvrdení zástancov potratov, väčšina týchto potratov sa nevykonáva z dôvodu extrémnych zdravotných núdzových situácií. Správa Guttmacherovho inštitútu z roku 2013 pripustila, že „údaje naznačujú, že väčšina žien, ktoré žiadajú o neskoré prerušenie tehotenstva, tak nerobia z dôvodu anomálie plodu alebo ohrozenia života“, a podľa údajov, ktoré zverejnil sám notoricky známy lekár vykonávajúci neskoré potraty Warren Hern, sa vrodené chyby plodu vyskytovali len u jednej pätiny až jednej tretiny jeho pacientiek – pričom najčastejšou z týchto „vrodených chýb“ bol Downov syndróm, čo nie je ani rozsudok smrti, ani záruka nešťastného života. Napriek tomu už roky demokrati v Kongrese dôsledne hlasujú proti zákonu o ochrane nenarodených detí schopných vnímať bolesť (Pain-Capable Unborn Child Protection Act), ktorý by zakázal voliteľné potraty po piatich mesiacoch.

Tento zákon, tak rozdelil Massachusetts, štát na severovýchode Spojených štátov, do dvoch táborov a vyvolal veľký rozruch vo svete.

Prečítajte si tiež:

V Bruseli idu rozhodovať o živote najzraniteľnejších. A nemusí to dopadnúť dobre