Oficiálny program osláv SNP sa začal preletom leteckej techniky. “Nedopusťme, aby nenávisť ovládla našu krajinu,” vyzvala prezidentka. Kollár: “Udalosti v Afganistane svedčia o tom, že zánik politického vedenia a rozprášenie organizovanej armády, neznamená porážku”

Banská Bystrica 29. augusta 2021 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Ján Krošlák)

Oficiálny program osláv 77. výročia Slovenského národného povstania (SNP) odštartoval v nedeľu predpoludním preletom leteckej techniky Ozbrojených síl (OZ) SR a pietnym aktom kladenia vencov

Nasledovať budú príhovory najvyšších ústavných činiteľov, prezidentky Zuzany Čaputovej, predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) a premiéra Eduarda Hegera (OĽANO), krátky kultúrny program a zoskok výsadkárov.

Na oficiálnej časti dvojdňových osláv SNP sa z dôvodu pandémie COVID-19 tento rok v areáli Pamätníka SNP môžu zúčastniť len pozvaní hostia. Sú to najmä priami účastníci Povstania, členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, najvyšší ústavní činitelia, predstavitelia diplomatických zastúpení v SR a zástupcovia politických strán. Pred areálom Pamätníka SNP sa pred začiatkom podujatia zhromaždilo aj niekoľko desiatok demonštrantov.

Areál Pamätníka SNP bude pre verejnosť otvorený po skončení oficiálnej časti programu, teda približne od 13.00 h. Kapacita je pre pandemickú situáciu obmedzená na 1000 návštevníkov, vstúpiť je doň možné iba z Kapitulskej ulice.

Pre návštevníkov areálu je pripravených aj niekoľko sprievodných akcií, medzi nimi prezentácia OZ SR, beseda s účastníkmi protifašistického odboja a premietanie dokumentárnych filmov v Múzeu SNP, či dobový vojenský tábor klubov vojenskej histórie. V partizánskej zemľanke bude k dispozícii i dotykový vojenský terminál, ktorý okrem informácií o partizánskych bunkroch ponúkne možnosť vytlačiť si vlastný vojenský preukaz. Do 18.00 h je tiež možné bezplatne navštíviť stálu expozíciu a výstavné priestory Múzea SNP.

Prezidentka ocenila statočnosť účastníkov SNP, vyzvala k spájaniu sa

V zápase s absolútnym historickým zlom – akým boli nacizmus a fašizmus – sa rozhodujúca časť národa v auguste 1944 postavila na obranu ľudskosti a civilizácie. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová v príhovore na oslavách 77. výročia Slovenského národného povstania (SNP). Poukázala aj na aktuálnu zložitú situáciu, odsúdila podnecovanie k nenávisti a vyzvala k spájaniu sa. Účastníkov SNP dala za príklad boja za spoločné vyššie ciele.

Vyzdvihla, že podstúpili obrovské osobné riziko a postavili sa na správnu stranu dejín. “Na stranu humanity, demokracie a ľudskej dôstojnosti. Za svoj odvážny postoj ste mohli zaplatiť najvyššiu cenu nielen vy, ale aj vaši najbližší. Napriek tomu ste našli v sebe silu a odhodlanie a zapojili sa do ozbrojeného boja proti nacizmu a fašizmu,” odkázala im.

Hlava štátu podotkla, že rozhodujúca časť národa sa v auguste 1944 postavila proti nacizmu a fašizmu na obranu ľudskosti a civilizácie. “Povstanie bránilo hodnoty, na ktorých stál a stojí demokratický a humánny svet, oslavujeme ho ako jeden z našich najvýznamnejších štátnych sviatkov, lebo ním nielen sami sebe, ale aj svetu hovoríme, čím sme a čím chceme byť, k čomu sa bytostne hlásime,” doplnila.

Skonštatovala, že aj v súčasnosti čelíme ťažkého obdobiu. “Posledný rok priniesol veľa obetí, veľa smútku, ale aj hnevu a sklamania. Všetky tieto emócie sú ľudské, a teda sú aj prirodzené. To, čo ale považujem za nebezpečné a čo nemá mať medzi týmito emóciami miesto, je nenávisť a podnecovanie k nej,” dodala s tým, že nenávisť nikdy nič nevyriešila a napokon viedla k hrôzam vojny.

“Nedopusťme, aby nenávisť ovládla našu krajinu, aby nám diktovala, čo si máme myslieť o našich blížnych, nenechajme sa ako spoločnosť rozdeľovať. Vezmime si príklad od našich povstaleckých hrdinov, ktorí bok po boku bojovali za spoločné vyššie ciele,” vyhlásila.

Ako ďalej uviedla, v súčasnosti máme všetky možnosti, aby sme dejinám nedovolili ich opakovanie.

“Máme aj všetky predpoklady, aby naše snaženie nevyšlo nazmar a malo zmysel. Tak ako muži a ženy Povstania, aj my máme povinnosť, aby sme zodpovednosť za Slovensko niesli rovnako statočne, odhodlane a obetavo, ako to dokázala povstalecká generácia,” zdôraznila prezidentka. V tejto súvislosti vyzvala na vzájomný rešpekt, úctu, spoluprácu a pamäť.

Kollár: Máme byť na čo hrdí, SNP nikdy nebolo porazené vojensky ani politicky

Slovenské národné povstanie (SNP) nebolo porazené vojensky ani politicky. Vyhlásil to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) pri príležitosti osláv 77. výročia Slovenského národného povstania (SNP) v Banskej Bystrici. Upozornil, že neznalosť vlastných dejín môže prispievať k podliehaniu falošným interpretáciám významu povstania.  Vyzdvihol hrdinstvo jeho účastníkov a hovorí o príklade hodnom nasledovania aj pre mladú generáciu. Poučenie z vývoja situácie po SNP by si podľa neho mohla vziať aj politická scéna.

“Hrdinstvo vojakov povstaleckej armády nás dodnes napĺňa pozitívnou energiou a malo by byť príkladom hodným nasledovania aj pre dnešnú našu mladú generáciu. Mala by si byť vedomá, že aj jej dnešný pokojný a mierový život bol v minulosti vykúpený krvou a utrpením tých, ktorí sa odhodlali brániť vlasť a jej slobodu,” uviedol Kollár.

SNP označil za unikát medzi odbojovými hnutiami v okupovanej Európe. “Máme byť na čo hrdí, máme sa čím pýšiť pred vlastným obyvateľstvom i pred Európou. Len si to akosi nevážime,” poznamenal. Občania podľa neho o svojich národných dejinách a SNP veľa nevedia, čo prispieva k podliehaniu falošným interpretáciám jeho významu.

Poukázal na to, že jedni SNP vnímajú ako povstanie proti vlastnému štátu, iní ako komunistický puč, či boj za obnovenie “československého” štátu bez spojovníka. Tieto interpretácie odmieta. Vyhlásil, že SNP bolo najmä slovenské a národné, a od roku 1945 sa pravidelne oslavovalo.

Dodal, že koncepcia porážky SNP obsahuje snahu demotivovať Slovákov v zápase za slobodu a národnú rovnoprávnosť. “Aj posledné udalosti v Afganistane svedčia o tom, že zánik politického vedenia a rozprášenie organizovanej armády, neznamená porážku. Pokiaľ sa nezlomí vôľa odporovať, pokiaľ posledný bojovník nezloží zbraň, nemožno hovoriť o porážke! A nič také sa na Slovensku na konci roku 1944 a začiatkom roku 1945 nestalo!” zdôraznil s tým, že politické ani vojenské vedenie kapituláciu nepodpísalo a po oslobodení sa začali plniť jeho ciele.

To, že sa tieto ciele nenaplnili počas existencie obnovenej republiky, nie je podľa Kollára vinou účastníkov povstania, ale daň za večne rozbitú slovenskú politickú scénu, ktorá v opozícii nevidí oponenta, ale nepriateľa. “Aj z tohto by sme si dnes mali vziať poučenie. Nič pozitívne nedosiahneme, ak sa budeme večne hádať, a nepotiahneme našu spoločnú káru osudov jedným smerom,” apeloval.

Predseda NR SR zároveň vyjadril úctu účastníkom protifašistického odboja a SNP. Ocenil, že neváhali vziať zbraň a bojovať za slobodu, suverenitu a demokraciu v našej krajine. “Rovnako chcem vyjadriť úctu a poďakovanie dnešného dňa sa doživších veteránov Slovenského národného povstania. Ďakujem vám. Zaslúžite si náš rešpekt a vďaku,” uzavrel.

Premiér: Boj za slobodu má vždy zmysel, na účastníkov SNP môžeme byť hrdí

Boj za slobodu má vždy zmysel, i keď to neznamená, že je aj posledný. Mier, sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou. Skonštatoval to premiér Eduard Heger (OĽANO) na oslavách 77. výročia Slovenského národného povstania (SNP) v Banskej Bystrici. Pripomenul hrôzy vojny. Vyzdvihol úlohu účastníkov SNP a poďakoval sa im. Verí, že sme na Slovensku raz a navždy povedali nie fašizmu a nacizmu.

Poznamenal, že v súčasnosti sa pozeráme na obdobie vojny s vedomím výsledku. “Hrdinovia SNP ten výsledok v lete 1944 nepoznali, ale spojili sily a verili. Verili, že ich boj za slobodu sa vydarí. Na týchto ľudí môžeme byť právom hrdí,” uviedol Heger.

Vďaku vojnovým veteránom podľa neho nemožno vzdávať len počas štátnych sviatkov a pamätných dní. “Verím, že ak je táto vďaka úprimná, má presah aj na náš každodenný život,” zdôraznil.

Podotkol, že väčšina z nás nezažila vojnu na vlastnej koži. “Nezažili sme na vlastnej koži krutosť a bezcitnosť, ktorá spôsobila, že mnohí ľudia boli zotročovaní, boli posielaní do koncentračných táborov, mučení a nakoniec masovo vyvražďovaní,” povedal.

Aj v tejto súvislosti si spomenul na padlých, ale i žijúcich hrdinov SNP.

“Navždy ovplyvnili našu históriu a postavili náš národ na správnu stranu. Ukázali, že si na Slovensku ctíme hodnotu slobody, spravodlivosti, ľudskej dôstojnosti a demokracie. Raz, a verím, že navždy, sme sa postavili proti fašizmu a nacizmu a jasne sme povedali, že ho na Slovensku nechceme,” zdôraznil Heger.

Strmeň: Význam SNP nemožno spochybňovať, bojovali sme mysliac na budúcnosť

Slovenské národné povstanie demonštrovalo vôľu národa vziať osud do svojich rúk v boji proti fašizmu. Jeho význam nemožno spochybňovať. Zdôraznil to účastník Povstania Vladimír Strmeň na oslavách 77. výročia SNP v Banskej Bystrici. Podčiarkol, že hodnoty, za ktoré vtedy bojovali sú aktuálne aj dnes a sú základom demokratickej spoločnosti. Apeloval na politikov, aby urobili všetko pre ochranu mieru. Pripomenul pritom hrôzy vojny a ciele bojovníkov v SNP.

“Svojím rozsahom bolo SNP významným historickým činom demonštrujúcim vôľu národa vziať osud do svojich rúk v boji proti fašizmu. Nikto z rozumne uvažujúcich ľudí nemôže pochybovať o historickom význame SNP, ktoré prinieslo človečenský vzdor voči nacizmu a fašizmu,” zdôraznil Strmeň s tým, že na ukrutnosti vojny sa pomaly zabúda, hoci hodnoty slobody a demokracie si Slováci ťažko vybojovali.

“Nikto z nás, účastníkov povstania, pred 77 rokmi nemyslel na seba a na prítomnosť. Nech to neznie pateticky, ale my sme bojovali obetavo s nasadením životov mysliac na budúcnosť. Na ňu myslím pri každom stretnutí s mladými ľuďmi,” dodal.

Myslí si, že ak podobné pochopenie dokážeme vyvolať v mladých, nemusíme sa báť o demokraciu, slobodu a mier. Aj v tomto vidí význam Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Múzea SNP v Banskej Bystrici. Apeloval na zachovanie Múzea a jeho postavenie.

Pripomenul udalosti od vyhlásenia SNP až do víťazstva. “Dva mesiace sme hrdinsky odolávali fašistickej presile na frontoch SNP a päť mesiacov v horách, až do oslobodenia vlasti,” dodal. Hovoril o svojich začiatkoch vo vojenskej hudobnej škole, ako hudobný nástroj vystriedala v jeho rukách “flinta”, o účasti na vojenských operáciách i zranení. “Mnohí moji spolupracovníci tam ostali ležať navždy. Videl som veľa utrpenia vojakov, partizánov,” dodal s tým, že aj súčasný svet je plný napätia. Politikov a diplomatov preto vyzval urobiť všetko preto, aby sa minulosť nikdy nezopakovala.

Najvyšší predstavitelia rezortu obrany si v Banskej Bystrici pripomenuli hrdinský odkaz bojovníkov SNP

Na oslavách 77. výročia Slovenského národného povstania sa dnes v Banskej Bystrici zúčastnili spolu s troma najvyššími ústavnými činiteľmi Slovenskej republiky aj predstavitelia rezortu obrany – minister obrany Jaroslav Naď, štátny tajomník Marian Majer a náčelník Generálneho štábu OS SR gen. Daniel Zmeko. Slávnostné podujatie už tradične odštartovalo preletom leteckej techniky vzdušných síl – viacúčelových vojenských vrtuľníkov UH-60M Black Hawk.

„V našich, ale aj v európskych dejinách protifašistického odporu je Slovenské národné povstanie zapísané ako dôležitý, neprehliadnuteľný historický fakt. Dnešný deň je mementom hrdinstva, odvahy a nebojácnosti – práve tieto pojmy najlepšie vystihujú našich hrdinov a ich činy počas národného boja za oslobodenie. Česť ich pamiatke,“ povedal minister obrany SR Jaroslav Naď.

Zároveň vzdal hold všetkým, ktorí v bojoch 2. svetovej vojny prišli o svoje životy.

Rezort obrany v súčasnosti eviduje celkovo 315 žijúcich účastníkov národného boja za oslobodenie. Z uvedeného počtu má 45 osôb na základe žiadosti priznané postavenie vojnového veterána.

V Banskej Bystrici sídlilo veliteľstvo 1. čs. armády na Slovensku. Jeho úlohou bolo brániť povstalecké územie, na ktorom žilo približne 1,7 milióna obyvateľov a rozprestieralo sa na ploche 20 000 kilometrov štvorcových, a to až do príchodu sovietskej Červenej armády. Počas druhého mesiaca bojov dosiahli povstalecké ozbrojené sily súhrnný stav cca 77 500 osôb. Napriek vojenskej porážke z októbra 1944 nedošlo k úplnému zničeniu ani ku kapitulácii či skončeniu organizovaného ozbrojeného odporu. Ten pokračoval partizánskym spôsobom boja až do definitívneho oslobodenia Slovenska.

Ozbrojeným protifašistickým vystúpením v Slovenskom národnom povstaní sa slovenský národ zaradil medzi pokrokové demokratické sily protihitlerovskej koalície, vybojoval si rozhodujúce predpoklady pre vytvorenie novej, vlastnej demokratickej štátnosti, položil základy novej národnej a štátnej idey postavenej na tradíciách antifašizmu, demokratizmu a humanizmu.

Minister obrany Naď si 77. výročie SNP pripomenie aj tichým kladením vencov v obci Žemberovce.