Môj profil 
Predplatné
Ján Molnár je jeden z dvoch právoplatne na doživotie odsúdených vrahov, ktorí v auguste 1990 v Rakúsku znásilnili a následne zaškrtili Holanďanku Gabriellu Widdershovenovú–Groenovú. Brutálny čin vtedy šokoval rakúsku aj slovenskú verejnosť.
V zmysle Trestného poriadku Molnár požiadal o podmienečné prepustenie z väzenia po 25 rokoch výkonu trestu. Súd o jeho žiadosti rozhodoval dnes, Molnár však ihneď po otvorení verejného zasadnutia vzal svoju žiadosť späť.
V súčasnosti už 74-ročný vrah vstúpil do pojednávacej miestnosti s paličkou v ruke, o ktorú sa celý čas podopieral. Súd a prítomnú verejnosť zdvorilo pozdravil kývnutím hlavy. Súd nepovolil vyhotovovanie žiadnych fotografií ani videozáznamov z verejného zasadnutia.
„Pán sudca je chcem len dve vety povedať. Aby sa to celé zastavilo a ja to odvolám. Nežiadam žiadne súdne pojednávanie, nič,“ povedal dnes Molnár. Na ďalšiu otázku sudcu, či berie späť svoju žiadosť odpovedal „áno“.
„A ešte by som, ak dovolíte, toto by som Vám chcel dať, že by ste si to potom pozreli a aby ste vedeli čo vlastne v skutočnosti sa stalo. Za toto som zavretý 26 rokov,“ dodal Molnár a predložil súdu viaceré písomnosti.
Okresný súd v Trnave vzal späťvzatie žiadosti odsúdeného na vedomie a verejné zasadnutie vyhlásil za skončené.
“Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne,” vysvetlil dnes pre TASR riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Adrián Baláž. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko predmetná žiadosť odsúdeného Molnára nebola dnes prejednaná, tak táto lehota neplatí a teda môže kedykoľvek podať novú žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Molnár pri odchode z pojednávacej miestnosti na otázku novinárov odpovedal, že na slobodu chce ísť, ale nie za takýchto podmienok. Z jeho slov vyplynulo, že pravdepodobne sa mu nepáčili posudky, ktoré o jeho osobe vypracovali.
Ľubor Masár a Molnár boli po Nežnej revolúcii prví, ktorých odsúdili na doživotie za vraždu. Predtým, za bývalého režimu, boli súdení za rozličné trestné činy. Boli však prepustení na slobodu, keďže sa na nich vzťahovala rozsiahla amnestia vtedajšieho prezidenta Václava Havla. Masár už raz, v roku 2014, o podmienečné prepustenie požiadal, nespĺňal však zákonné dôvody – nemal odsedených 25 rokov.
Masár, pôvodom z Trnavy, spoločne s Molnárom v auguste 1990 v Rakúsku znásilnili a následne zaškrtili Holanďanku Gabriellu Widdershovenovú–Groenovú. Jej manžela zviazali, ťažko zranili a vyhodili z auta. Ten však útok prežil a neskôr na súde proti páchateľom svedčil. Oboch zločincov poslal do výkonu trestu odňatia slobody na doživotie Mestský súd v Bratislave. Vrahovia počas procesu usvedčovali jeden druhého. Telo Holanďanky sa našlo v značnom štádiu rozkladu približne po dvoch mesiacoch. Masára sa podarilo polícii chytiť po necelých dvoch týždňoch. Brutálny čin šokoval vtedy slovenskú aj rakúsku verejnosť.
.jpg)
.jpg)
