Zdravotníkom by mali tresty znížiť, ostatné pripomienky prezidenta výbor odmietol

Bratislava 19. júna (TASR/HSP/Foto:TASR)

Zdravotníkom mala strata licencie pôvodne hroziť až na desať rokov

Poslanci Národnej rady SR by mali vyhovieť pripomienke prezidenta SR Ivana Gašparoviča k novele Trestného zákona a znížiť tresty pre zdravotníkov, ktorí počas núdzového stavu odmietnu prísť do práce. Pôvodne im mala hroziť strata licencie až na desať rokov, hlava štátu to chce znížiť na dva. Prezidentovu pripomienku dnes jednohlasne odobril Ústavnoprávny výbor NR SR.

Gašparovičovi sa totiž zdalo príliš prísne pôvodné znenie, podľa ktorého ak by zdravotník neprišiel počas núdzového stavu do práce a ohrozil tak zdravie a životy ľudí, hrozilo by mu dvoj- až päťročné väzenie, strata registrácie na desať rokov či peňažná sankcia.

Členovia ústavnoprávneho výboru však odmietli ďalšie dve pripomienky hlavy štátu, ktoré mal k tejto novele. Prvá sa týkala zníženia trestnej sadzby zo štyroch na tri roky v prípade drogovej trestnej činnosti, čo umožní súdu uložiť aj podmienečný trest.

Členovia ústavnoprávneho výboru odmietli ďalšie dve pripomienky hlavy štátu

“Nemôžem súhlasiť so znížením dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody zo štyroch rokov na tri roky pri trestnom čine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, nakoľko by sa tak nezvýhodnili len držitelia takýchto látok, ktorí ich prechovávajú pre vlastnú potrebu, ale by sa utvoril priestor na zvýhodnenie osôb, ktoré s takýmito látkami obchodujú, ergo aj priestor na rozšírenie dostupnosti drog,” upozornil Gašparovič. Výbor však odporučil, aby to ostalo na zníženej trojročnej sadzbe.

Prezident nebol vypočutý ani v prípade námietky k paragrafu, ktorý sprísňuje trestnú sadzbu pri trestných činoch spáchaných z dôvodu nenávisti voči inej sexuálnej orientácii. “Je nesporné, že v prípade ochrany práv menšín je potrebné prijatie vhodnej právnej úpravy, a to aj prostriedkami trestného práva. Na druhej strane však zvýraznenie ochrany určitej spoločenskej skupiny a jej príslušníkov nemôže neprimerane spôsobovať absenciu ochrany iných spoločenských skupín a ich príslušníkov, či už je to z dôvodu spáchania trestného činu z nenávisti napríklad k určitému náboženstvu, presvedčeniu, pôvodu rodu, ktoré neboli spáchané verejne,” vysvetlil prezident. Preto nepovažuje rozšírenie definície osobitného motívu za odôvodnené z hľadiska ochrany jednej z mnohých spoločenských skupín a jej príslušníkov.

Rozhodnutie ústavnoprávneho výboru má pre plénum, ktoré definitívne o námietkach hlavy štátu rozhodne, len odporúčací charakter. Býva však pravidlom, že snemovňa hlasuje v zhode s odporúčaniami gestorského výboru. Definitívne hlasovanie o vrátenej novele Trestného zákona je naplánované na utorok 25. júna.