„Cieľom dohody je posilnenie schopností EÚ a Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov (OAKTŠ) riešiť globálne problémy, ako sú zmena klímy, správa oceánov, migrácia, zdravie, mier a bezpečnosť pri plnom dodržiavaní medzinárodného práva a v súlade s príslušnými právomocami zmluvných strán,“ uvádza sa v predkladacej správe.
Dohoda je medzinárodnou zmluvou a má prednosť pred zákonmi.
Kategórie pedagogických zamestnancov sa majú rozšíriť
Kategórie pedagogických zamestnancov sa majú rozšíriť. Vzniknúť má nová kategória pedagogický zamestnanec – kandidát. Ním by sa mohol stať ten, kto úspešne absolvovali tri roky štúdia v učiteľskom študijnom programe spájajúcom prvý a druhý stupeň. Vyplýva to z novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania. Stojí za ňou ministerstvo školstva, ktoré hovorí, že úprava reaguje aj na problémy s nedostatkom učiteľov.
„Nedostatok učiteľov, najmä v školách vo väčších sídlach, je v súčasnosti problematické riešiť postupom podľa ustanovenia paragrafu dva odseku päť daného zákona. Rozsah desať hodín týždenne, ktorý môže zamestnanec vykonávať na základe dohody o pracovnej činnosti, totiž nie je dostatočný na to, aby bol zabezpečený výchovno-vzdelávací proces v predmetoch s vyššou dotáciou vyučovacích hodín. Navrhované riešenie poskytne riaditeľom vyššiu právnu istotu pri riešení problémov pri personálnom zabezpečení výchovy a vzdelávania a pre budúcich pedagogických zamestnancov kandidátov,“ odôvodnil rezort.
Novela má zaviesť aj nové podkategórie učiteľ všeobecného vzdelávania na strednej škole a učiteľ odborného vzdelávania a prípravy na strednej škole. Dôvodom sú odlišné charakteristiky daných učiteľov, najmä vo vzťahu k preferovanej kvalifikácii a ku kompetenciám využívaným pri výkone pracovnej činnosti.
„Navrhované opatrenie umožní v rámci kariérového systému špecifikovať odlišnosti, bližšie ich skúmať a navrhnúť cielený a účelný profesijný rozvoj pre obe podkategórie,“ ozrejmilo ministerstvo.
Úprava takisto modifikuje výkon špecializovanej činnosti supervízorov. Tí by po novom mohli vykonávať aj ďalšie špecializované činnosti v karierových pozíciách – vedúci predmetovej komisie, vedúci vzdelávacej oblasti, vedúci metodického združenia, vedúci študijného odboru, vedúci záujmovej oblasti alebo vedúci oddelenia a školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní.
Zmeniť sa má tiež systém atestácií. Po novom by ich bolo možné vykonať skôr ako po piatich rokoch. Prvú atestáciu by mohli pedagogickí a odborní zamestnanci vykonať už po dvoch rokoch zaradenia ako samostatní zamestnanci. Druhú by mohli absolvovať najskôr po troch rokoch od zaradenia do kariérového stupňa pedagogický alebo odborný zamestnanec s prvou atestáciou. Rezort upozornil, že to umožní skorší postup pre mladých pedagogických a odborných zamestnancov, čo bude mať pozitívny vplyv na atraktivitu učiteľského povolania.
Poslanci presunuli viaceré výročné správy na novembrovú schôdzu
Poslanci Národnej rady (NR) SR nebudú na tejto schôdzi rokovať o viacerých výročných správach. Schválili totiž návrh o presune bodov na parlamentnú schôdzu, ktorá sa má začať 25. novembra. Podala ho koalícia.
Ide napríklad o správu generálneho prokurátora SR, správu o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov za rok 2024 či správu o činnosti Slovenskej informačnej služby za vlaňajšok.
Kvalita akreditovaných programov neformálneho vzdelávania by sa mala zvýšiť
Pre garantov či lektorov akreditovaných vzdelávacích programov neformálneho vzdelávania sa majú zaviesť minimálne hodiny praxe pre uznanie ich odbornej spôsobilosti. Poslanci Národnej rady (NR) SR totiž posunuli do druhého čítania novelu zákona o podpore práce s mládežou, ktorá má danú zmenu priniesť. Ministerstvo školstva, ktoré za úpravou stojí, mieni, že by sa tak mohla zvýšiť kvalita daných programov.
„Súčasná právna úprava upravuje definíciu nadobudnutia odbornej spôsobilosti na výkon činností v oblasti práce s mládežou len vágne a nekonkrétne. Cieľom návrhu je konkretizácia podmienok na získanie odbornej spôsobilosti prostredníctvom odbornej praxe, a to zavedením spodnej hranice počtu hodín praxe na získanie odbornej spôsobilosti garanta a lektora,“ ozrejmilo.
Novela má tiež upraviť spodnú vekovú hranicu mladého vedúceho, ktorý sa podieľa na organizovaní mládežníckych podujatí pod vedením, zo súčasných 15 na 14 rokov. Stanovuje aj spodnú vekovú hranicu pre pojem mládežník, a to na 12 rokov.
„V súčasnosti chýba spodná veková hranica, z čoho vyplýva, že za mládežníka by formálne mohla byť podľa aktuálnej právnej úpravy považovaná osoba už pri narodení,“ poukázal rezort.
Úprava ráta i so spresnením definícií v oblasti práce s mládežou. Definuje okrem iného úlohy a kompetencie mládežníckeho parlamentu či jeho možných zriaďovateľov aj zloženie.
„Súčasná právna úprava tiež neumožňuje zriadiť mládežnícky parlament obciam. Cieľom teda je vytvoriť takúto možnosť okrem VÚC aj pre obce,“ priblížilo ministerstvo.
Do legislatívy sa má takisto zaviesť definícia pojmu mládežnícka organizácia.
Ministerstvo chce návrhom tiež debyrokratizovať niektoré postupy pri preukazovaní bezúhonnosti alebo pri podávaní žiadostí o poskytnutie dotácie. Rezortu sa majú takisto rozšíriť možnosti pri odňatí akreditácie, teda oprávnenia uskutočňovať činnosti v oblasti práce s mládežou vzdelávacieho charakteru, v prípade zistenia určitých nedostatkov. Novela má zároveň vypustiť možnosť podnikať v oblasti práce s mládežou na základe živnostenského oprávnenia.
„Z aplikačnej praxe vyplynulo, že práci s mládežou sa venujú najmä subjekty ako vyššie územné celky, mestá, obce a mimovládne neziskové organizácie. Osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia nevykonávajú prácu s mládežou v podobe, ktorá je podľa tohto zákona vyžadovaná,“ odôvodnil predkladateľ.
Predprimárne vzdelávanie by malo byť povinné už od štyroch rokov
Poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli v utorok do druhého čítania novelu školského zákona. Prináša viacero zmien, medzi nimi povinné predprimárne vzdelávanie pre všetky štvorročné deti od septembra 2027. Takisto sa má na niektorých školách zaviesť povinná maturitná skúška z matematiky. Vzniknúť má nový druh strednej školy – stredná priemyselná škola.
Predprimárne vzdelávanie má byť podľa novely od septembra 2027 povinné pre všetky štvorročné deti. O rok na to má byť povinné aj pre trojročné deti. Rodič by mal dostať možnosť rozhodnúť sa pre formu domáceho vzdelávania dieťaťa, ak by mal požadované vzdelanie. Podmienky plnenia vzdelávania by však boli miernejšie ako pri päťročných deťoch.
„Návrhom sa rešpektuje právo zákonných zástupcov rozhodnúť, či ich štvorročné alebo trojročné dieťa bude povinné predprimárne vzdelávanie prednostne plniť formou individuálneho vzdelávania alebo využijú možnosť, aby ho plnilo formou pravidelného denného dochádzania v pracovných dňoch v rozsahu najmenej tri hodiny denne,“ uviedol rezort školstva v materiáli.
V rámci modelu domáceho vzdelávania by nebolo povinnosťou dieťa prihlásiť do materskej školy, ale len oznámiť domáce vzdelávanie príslušnej obci. Vyžadovalo by sa, aby zákonný zástupca mal rovnaký stupeň vzdelania ako pri bežnom individuálnom vzdelávaní dieťaťa. Zároveň by sa po dovŕšení štvrtého roku veku posudzovala dosiahnutá úroveň vzdelania. Toto posúdenie by vykonávala materská škola určená príslušnou obcou.
Ak by sa preukázalo, že dieťa nemá rozvinuté vedomosti, zručnosti a kompetencie v súlade s obsahom vzdelávania vydanom a zverejnenom ministerstvom školstva, zákonný zástupca by bol povinný podať prihlášku na vzdelávanie dieťaťa v materskej škole do 15 dní odo dňa posúdenia. Posledný rok povinného predprimárneho vzdelávania by však bola, tak ako doposiaľ, povinnosť dieťa prihlásiť do materskej školy.
Povinné predprimárne vzdelávanie trojročných detí by bolo v rozsahu minimálne tri hodiny denne, v prípade detí so zdravotným znevýhodnením aj menej. Rezort zároveň navrhuje zvýšiť týždenný počet hodín poskytovaných dieťaťu v individuálnom vzdelávaní zo zdravotných dôvodov. Aj podmienky individuálneho vzdelávania detí na základe žiadosti rodičov majú byť pre trojročné a štvorročné deti nastavené miernejšie ako pre päťročné deti.
Rezort školstva navrhuje postupný nábeh od 1. septembra 2027 pre štvorročné deti a od 1. septembra 2028 pre trojročné deti. Zmena sa vzťahuje na všetky deti s trvalým pobytom na území SR.
Opozícia kritizovala, že návrh prešiel do druhého čítania. Opozičné KDH ho označilo za diskriminačný. „Zákon rozdeľuje deti na dve kategórie. Jedným deťom dáva 100 percent podpory a tým druhým len 80 percent. Nie preto, že by mali horšie výsledky. Ani preto, že ich rodičia platia menej daní. Vláda diskriminuje deti za to, že si vybrali školu podľa svojej viery a hodnôt. Je to nespravodlivé a necitlivé,“ skonštatovalo. Avizovalo predloženie viacerých pozmeňujúcich návrhov. Kresťanská únia o navrhovaných zmenách hovorila ako normalizácii škôl.
Poslanci schválili novelu zákona o EIA, má podporiť využívanie OZE
Prepojiť procesy posudzovania so stavebným zákonom pre oblasť stavieb obnoviteľných zdrojov energie (OZE) je cieľom novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). Vládny návrh poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok definitívne schválili. Novelu prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní.
Novela prepojí procesy EIA aj so zákonom o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, upravuje tiež kompetencie a postavenie orgánov štátnej správy pri povoľovacích procesoch. Takisto má uľahčiť plnenie úloh vyplývajúcich z plánu na zníženie závislosti od ruských palív (REpowerEU).
„Navrhované legislatívne zmeny sú smerované k vyššej efektivite výkonu štátnej správy na dotknutých úsekoch, efektívnemu čerpaniu a využitiu finančných prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti SR, reorganizácii špecializovaného orgánu štátnej správy a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, zvýšeniu finančnej efektivity procesov vykonávaných príslušnou štátnou správou a podriadeným orgánom ministerstva,“ uviedol rezort životného prostredia v dôvodovej správe.
Novela ustanovuje Slovenskú inšpekciu životného prostredia ako špeciálny stavebný úrad z dôvodu osobitosti povoľovacieho procesu pre zjednotené povoľovanie osobitnej prevádzky, ktorou sú stavby zariadení na výrobu energie z OZE okrem hydroelektrární.
Zmeny sa týkajú aj nevyhnutnej podmienky súhlasu obyvateľov dotknutej obce s výstavbou veterného parku, rovnako sa k takémuto projektu a napojeniu na prenosovú sústavu musí vyjadriť Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Stanoviská po termíne sa v budúcnosti nebudú zohľadňovať, proces posudzovania by tak podľa predkladateľa nemal trvať roky a bude predvídateľný.
Poslanci k novele schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorý predložil Peter Kalivoda z koaličného Hlasu-SD. Vypustili tak ustanovenie, ktoré by umožnilo ľahšie povolenie výstavby zjazdoviek, vlekov či hotelov v národných parkoch. „Navrhované znenie sa vypúšťa, pretože by mohlo spôsobiť zvrátenie míľnika Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý bol súčasťou už vyplatenej žiadosti o platbu,“ vysvetlil predkladateľ.
„Slovensko sa novelou zákona EIA vráti späť do normálu. Áno, je to zlá správa pre mimovládky napojené na Progresívne Slovensko. Skoncujeme s praktikami, keď investori chcú modernizovať projekty, chcú vytvárať pracovné miesta aj zlepšiť stav životného prostredia a znižovať emisie, ale nemôžu svoj projekt realizovať, pretože sú vypaľovaní mimovládkami neustálym predkladaním nových stanovísk po stanovenom termíne,“ reagoval na schválenie novely minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).
Legislatíva umožní podľa neho efektívne čerpanie finančných zdrojov z plánu obnovy v súvislosti s realizáciou akceleračných zón veterných parkov, ku ktorým zaviazali Slovensko predošlé vlády. Nová právna úprava rovnako stanovuje, že pri posudzovaní aj povoľovaní veterných parkov budú súhlasné stanoviská obcí a prenosovej sústavy záväzné. „Rozširujeme hlas ľudu a demokratické princípy, aby im nikto nemohol za domy nastavať tieto zariadenia bez ich súhlasu. Zároveň tam, kde veterné parky budú ľudia chcieť, môžu si ich postaviť až po splnení prísnych podmienok, ktoré vyžadujú aj súhlas vlastníka prenosovej sústavy, ktorý je zodpovedný za stabilitu prenosovej siete,“ doplnil Taraba.
Novela síce spravila krok správnym smerom, no jej rozsah je nedostatočný. Navyše do nej vláda presadila nezmyselné až škodlivé ustanovenia, ktoré idú proti jej navrhovanému účelu, kritizovala v reakcii Klimatická koalícia. „Ak má rozvoj obnoviteľných zdrojov, a teda aj táto právna úprava fungovať, musíme nielen povedať, že budú existovať akceleračné zóny, ale aj nastaviť pre ne kritériá. Chceme sa vyhnúť tomu, aby zasahovali do územia, ktoré chceme chrániť, či vyvolať ďalší odpor ľudí,“ vysvetlila koordinátorka iniciatívy Dana Mareková.
Za krok úplne zlým smerom označili organizácie zavedenie podľa nich zbytočného, nesystémového a nezmyselného súhlasu obce, ÚRSO a SEPS pri projektoch veterných elektrární. Týkajú sa totiž len tohto typu elektrární, sú nejasne zadefinované a často duplicitné. Pripomenuli, že napríklad obce už dnes vydávajú záväzné stanovisko k súladu stavby s územným plánom. Navyše navrhované stanoviská riešia otázky, ktoré do povoľovania stavieb nepatria a namiesto toho, aby podporovali kvalitné posúdenie projektu, skôr ho obmedzujú, dodala Klimatická koalícia.
Pre malé a stredné podniky má byť ľahšie zapojiť sa do duálneho vzdelávania
Na Slovensku má vzniknúť nový inštitút agentúrneho systému duálneho vzdelávania. Ten má malým a stredným podnikom zjednodušiť zapojenie sa do duálneho vzdelávania. Vyplýva to z novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania. Za úpravou stojí Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR.
„Ide o systém na podporu zamestnávateľov, ktorí síce majú záujem mať žiaka s učebnou zmluvou, ale nie sú schopní s ním na začiatku štúdia uzatvoriť učebnú zmluvu. (…) Inštitút vznikol na základe požiadaviek aplikačnej praxe, a to najmä malých a stredných podnikov, ktoré sa chcú aktívne zapájať do poskytovania praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania, avšak z rôznych dôvodov nie sú schopné zvládať najmä administratívne záležitosti súvisiace s implementáciou duálneho vzdelávania v podmienkach daného podniku. Pri tvorbe návrhu sa vychádzalo aj z príkladov zahraničnej praxe,“ priblížil rezort.
Na systéme majú podľa návrhu participovať agentúrny zamestnávateľ, hostiteľský zamestnávateľ, stredná odborná škola a žiak.
„Agentúrny zamestnávateľ sa zaoberá celou administratívou, zabezpečením zmluvnej spolupráce so strednou odbornou školou a následne koordináciou poskytovania praktického vyučovania u hostiteľských zamestnávateľov. Tí sa venujú iba poskytovaniu praktického vyučovania, a to aj na kratší čas, podľa dohody s agentúrou, pričom agentúra môže poskytovať žiakovi praktické vyučovanie u viacerých hostiteľských zamestnávateľov v priebehu štúdia,“ doplnilo ministerstvo.
Novela prináša aj ďalšie zmeny. Zaviesť sa má napríklad nový druh strednej školy – stredná priemyselná škola. Transformovala by sa z doterajšieho typu strednej odbornej školy na samostatný druh. Pre stredné odborné a priemyselné školy sa má tiež zaviesť nový druh praktického vyučovania formou odbornej stáže. Po novom by mohli mať žiaci týchto škôl prax na vysokých školách v oblastiach, ktoré súvisia s odborom vzdelávania, ktorý študujú. Rezort navrhol aj nové formy praktického vyučovania, napríklad digitálnu odbornú prax.
Úprava prináša aj nový inštitút – centrum excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy (CEOVP). O udelenie daného označenia by sa mohli uchádzať stredné odborné alebo priemyselné školy.
„Jedným z predpokladov pre udelenie oprávnenia používať označenie CEOVP je minimálny počet žiakov (400 žiakov) či vyváženosť odborov vzdelávania,“ ozrejmilo ministerstvo.
Po novom by tiež do systému duálneho vzdelávania mohli vstupovať stredné zdravotnícke školy.
Organizácia poverená MŽP by mohla zabezpečiť uzatvorenie skládok
Organizácia poverená Ministerstvom životného prostredia (MŽP) SR by mohla zabezpečiť uzatvorenie, rekultiváciu a následné monitorovanie skládok odpadov. Náklady na tieto procesy by sa mali hradiť z účelovej finančnej rezervy, ktorú vytváral prevádzkovateľ skládky odpadov počas jej prevádzky. Vyplýva to z novely zákona o odpadoch, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania. Rokujú o nej v skrátenom legislatívnom konaní.
„V Slovenskej republike sa nachádza niekoľko skládok odpadov, ktorých prevádzkovateľ zanikol bez právneho nástupcu alebo si nesplnil povinnosť skládku odpadov, ktorá už nie je v prevádzke, uzatvoriť, zrekultivovať a monitorovať najmenej 30 rokov po jej uzatvorení,“ priblížil envirorezort.
Novou úpravou chce zabrániť špekulatívnym prevodom majetku, ktorými by sa prevádzkovateľ chcel vyhnúť finančnej zodpovednosti za uzatvorenie a rekultiváciu skládky prostredníctvom zmeny správcu.
Súčasťou novely majú byť zmeny týkajúce sa najmä účelovej finančnej rezervy na uzatvorenie, rekultiváciu či monitoring skládky. Z doterajších piatich percent by mal prevádzkovateľ skládky skladať osem percent rozpočtových nákladov.
„Cieľom navrhovanej úpravy je, aby prevádzkovateľ skládky odpadov mal v čase uzatvárania skládky odpadov alebo jej časti dostatok finančných prostriedkov, prípadne, aby bola vytvorená vyššia účelová finančná rezerva v čase, ak prevádzkovateľ skládky odpadov prestane plniť povinnosti prevádzkovateľa,“ skonštatovalo ministerstvo.
V prípade, ak prostriedky z účelovej finančnej rezervy nebudú stačiť alebo rezerva nebude vytvorená, MŽP by malo použiť prostriedky zo štátneho rozpočtu. Následne by mal rezort od prevádzkovateľa skládky alebo inej zodpovednej osoby vymáhať náhradu nákladov.
Zmena prevádzkovateľa skládky má byť podmienená vydaním súhlasu orgánu štátnej správy. Overiť by mal finančnú stabilitu a odbornú spôsobilosť možného právneho nástupcu, uvádza sa v návrhu.
Novela má zmeniť aj program odpadového hospodárstva na plán odpadového hospodárstva, zrušiť sa majú programy odpadového hospodárstva krajov. Do návrhu zapracoval envirorezort aj zmeny súvisiace s potvrdenými environmentálnymi škodami a s kompetenciami príslušných orgánov, keď je potrebné nápravné opatrenia vykonať okamžite.
Novú legislatívu vypracovali predovšetkým v nadväznosti na formálne konanie vedené Európskou komisiou voči SR. Súdny dvor Európskej únie v tejto veci vyniesol vlani rozsudok, v ktorom rozhodol, že Slovensko si nesplnilo povinnosti vyplývajúce zo smernice o skládkach odpadov z dôvodu nedostatočnej právnej úpravy súvisiacej s uzatváraním a rekultiváciou skládok odpadov.
Štát bude mať predkupné právo na verejné vodovody a kanalizácie
Štát bude mať predkupné právo na obchodné podiely či akcie vlastníkov verejných vodovodov alebo kanalizácií. Vyplýva to z novely zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Cieľom úpravy je podľa ministerstva životného prostredia, ktoré za ňou stojí, ochrana verejného záujmu a zabezpečenie dlhodobej stability a kvality vodárenských služieb na Slovensku.
„Vodovody a kanalizácie sú nevyhnutné pre zabezpečenie verejného zdravia, ekologickej stability a trvalo udržateľného rozvoja miest a obcí. Štátne predkupné právo umožňuje, aby verejný záujem mal prednosť pred obchodnými záujmami samotných právnických osôb, ktoré sú vlastníkmi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie,“ ozrejmil rezort.
Lehota na uplatnenie predkupného práva má byť jeden rok od oznámenia písomnej ponuky.
„Lehota jedného roka poskytuje štátu dostatočný čas na to, aby dôkladne posúdil všetky aspekty predloženej ponuky,“ vysvetlilo ministerstvo.
Zároveň upozornilo, že návrh reaguje na minuloročnú správu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) o kontrole vo vybraných vodárenských spoločnostiach.
„Z vykonanej kontroly vyplýva, že vodárenské spoločnosti, ktoré by mali primárne investovať do modernizácie a zlepšovania kvality služieb, uprednostňujú vyplácanie dividend a tantiém. To naznačuje, že zisk je pre nich dôležitejší ako dlhodobý rozvoj a zabezpečenie kvalitnej pitnej vody pre spotrebiteľov,“ dodalo.
Schválenie úpravy v parlamente ocenil šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS). Poukázal na to, že novela posilní postavenie štátu vo vodárenských spoločnostiach a zabráni ich možnému tunelovaniu.
„Ďakujem poslancom a osobitne tiež predsedovi NKÚ, že prišiel aj viackrát do parlamentu podporiť môj zákon,“ povedal.
Pripomenul, že poslanci z koaličného Hlasu-SD stiahli k novele pozmeňujúci návrh, ktorý kritizovala opozícia.
„Som rád, že poslanci odolali rôznym lobistom a dotiahli sme ju napriek rôznym útokom do úspešného konca, vďaka čomu ochránime slovenskú vodu a prinútime vodárenské spoločnosti investovať peniaze do vodárenskej infraštruktúry a nie vyťahovať ich na iné aktivity,“ doplnil.
Súdna rada bude môcť podávať disciplinárne návrhy na sudcov
Súdna rada SR bude môcť ako kolektívny orgán podávať disciplinárne návrhy na sudcov. Dané oprávnenie sa zároveň odoberie predsedovi súdnej rady, ktorý túto kompetenciu dosiaľ v rukách mal. Sudcovia majú mať po novom tiež nárok na odmenu pri dosiahnutí veku 50 alebo 60 rokov. Vyplýva to z novely zákona o sudcoch a prísediacich a ďalších noviel, ktoré poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok schválil.
„Vzhľadom na skutočnosť, že súdna rada už nie je kreačným orgánom pre disciplinárne senáty, ako aj na zrušenie jej dohľadovej právomoci nad činnosťou disciplinárnych senátov Najvyššieho správneho súdu SR, došlo k zániku právnej prekážky stretu tzv. ‚sudcu a žalobcu‘ v jednom subjekte. Tým sa vytvoril priestor na vrátenie návrhovej kompetencie súdnej rade ako orgánu sudcovskej legitimity, ktorý je zodpovedný za plnenie úloh verejnej kontroly,“ priblížilo ministerstvo spravodlivosti, ktoré za návrhom stojí.
Novela prináša tiež zmeny týkajúce sa disciplinárnych senátov. Tie sa budú skladať z predsedu senátu, člena senátu a prísediaceho sudcu senátu.
„Pomer sudcov a prísediacich bude 2:1 v prvostupňovom senáte a 3:2 v odvolacom senáte, respektíve v prípade vedenia disciplinárneho konania voči sudcovi v pomere 4:1,“ doplnil rezort.
Vzniknúť má i nová databáza pre prísediacich, ktorá bude kreovaná Súdnou radou SR.
Zo zákona vypadne časť o tom, že je možné dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcovi, u ktorého existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť či dobrá povesť súdnictva. Úprava prináša zmeny aj pri hodnotení sudcov. Súdna rada, ktorá členov hodnotiacej komisie volí a odvoláva, ich má po novom metodicky riadiť a vykonávať dohľad nad ich činnosťou.
Mení sa i koncept vykonávania hodnotenia sudcov. Sudcov by sa po novom malo hodnotiť len po výkone prvých päť rokov funkcie, a nie každých päť rokov. Obmedziť sa má tiež zverejňovanie hodnotení sudcov s cieľom zabezpečiť ich ochranu pred negatívnymi vplyvmi. Po novom tiež bude sudcovi pri dosiahnutí veku 50 alebo 60 rokov patriť odmena do výšky jeho funkčného platu.
Poslanci posunuli do druhého čítania novelu rokovacieho poriadku
Poslanci Národnej (NR) SR posunuli v utorok do druhého čítania novelu rokovacieho poriadku parlamentu. Tá má priniesť viaceré zmeny. Ide napríklad o zrušenie povinnosti čítať pozmeňujúci návrh či úpravu rečníckych časov aj postupu pri hodine otázok. Do NR SR návrh predložili predstavitelia koaličných strán – poslanci Tibor Gašpar (Smer-SD), Róbert Puci (Hlas-SD) a Adam Lučanský (SNS).
Viaceré zmeny sa týkajú rečníckych časov. Dĺžka rečníckeho času písomne prihláseného poslanca v rozprave by mala byť najviac 15 minút, nie 20. Po novom by sa takisto malo časovo obmedziť vystúpenie navrhovateľa aj spravodajcu, a to na 90 minút. Pre tretie čítanie by sa mal zaviesť limit na najviac päť minút.
„Uvedené sa vzťahuje aj na navrhovateľa a spravodajcu,“ ozrejmili predkladatelia.
V treťom čítaní by v prípade schválenia zmien mali poslanci možnosť vystúpiť, iba ak chcú podať návrh na opravu legislatívno-technickej chyby alebo na opakovanie druhého čítania.
Novela má takisto poslancom zrušiť povinnosť čítať znenie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ak ich zverejnia na webe.
„A to najneskôr v deň, ktorý predchádza vystúpeniu poslanca s týmto pozmeňujúcim návrhom na schôdzi,“ vysvetlili predkladatelia.
Úprava hovorí aj o povinnosti predkladať informatívne konsolidované znenie novelizovaných ustanovení návrhu zákona. Po novom by takisto s faktickou poznámkou mohol vystúpiť predsedajúci bez toho, aby musel niekomu inému odovzdať vedenie schôdze. Možnosť dať faktickú poznámku by mohli mať aj člen vlády či navrhovateľ, ktorý nie je poslancom.
Predkladatelia chcú zároveň novelou zosúladiť počet klubov na podávanie procesných návrhov na parlamentnej schôdzi, a to na dva kluby. Novela má takisto umožniť poslancom používať obrazovú prezentáciu, a to vo forme grafov alebo tabuliek.
„Veľkosť obrazovej prezentácie nesmie presiahnuť rozmer A3, čo bude upravovať uznesenie NR SR,“ uvádza sa v dôvodovej správe.
Zmeniť sa má i postup pri hodine otázok. Predsedajúci by po novom mal čítať otázky striedavo od opozície a koalície.
Návrh rieši aj parlamentné výbory a situácie, keď bol predseda odvolaný alebo sa funkcie vzdal a nepoveril výkonom svojich právomocí podpredsedov výboru.
„V záujme zachovania funkčnosti výboru predseda NR SR poverí výkonom právomocí podpredsedu výboru, ak podpredseda výboru zvolený nebol, niektorého z členov výboru,“ navrhli predkladatelia.
Úprava hovorí aj o tom, že členstvo vo výboroch NR SR je viazané na členstvo v politickej strane, hnutí alebo poslaneckom klube.
O zmene zaradenia odsúdeného do stupňa stráženia by mohol rozhodovať ZVJS
O zmene zaradenia odsúdeného do stupňa stráženia vo výkone trestu odňatia slobody by po novom mohol rozhodovať namiesto súdu Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Vyplýva to z novely zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorú v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Toto zaradenie by malo byť prispôsobené odsúdenému a nie trestnému činu, pretože trest uložený za rovnaké trestné činy nepôsobí na všetkých odsúdených rovnako.
Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR reflektuje právnou úpravou aj na výhrady Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT). Ten opakovane zdôrazňuje, že diferenciáciu väzňov by malo vždy robiť vedenie ústavu na základe individuálneho posúdenia rizika a potrieb vo svetle správania sa každého odsúdeného po nástupe do výkonu trestu.
Novela sčasti odráža odporúčania CPT aj pri zvýšení ubytovacej plochy pre jedného odsúdeného na najmenej štyri štvorcové metre v uzamykanej cele alebo izbe.
„V odôvodnených prípadoch možno ubytovaciu plochu dočasne znížiť, avšak nie na plochu menšiu ako tri štvorcové metre, pričom uvedené reflektuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,“ uviedlo MS.
Maximálny počet odsúdených umiestnených v jednej cele alebo izbe je osem. Ak je v jednej cele alebo izbe umiestnených viac ako osem odsúdených, je minimálna ubytovacia plocha na jedného odsúdeného osem štvorcových metrov.
Nová legislatíva navrhuje upustiť od umiestňovania odsúdených na doživotie do špecifického oddielu. V prípade, že po posúdení všetkých rizík a kritérií by sa rozhodlo o umiestnení odsúdeného do oddielu doživotných trestov, realizácia vybraných činností by sa mala zabezpečiť oddelene.
V prípade spôsobu realizácie fyzických návštev sa majú rozšíriť možnosti kontaktu maloletých detí s ich rodičmi.
„Navrhovaná právna úprava teda smeruje k zmierneniu podstatného obmedzenia súkromného a rodinného života osôb vo výkone trestu odňatia slobody spôsobeného pozbavením osobnej slobody, a to jednak rozšírením možnosti komunikácie a zachovania kontaktov s okolitým svetom, najmä s najbližšou rodinou, zvýšením časového intervalu minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám, ako i rozšírením spôsobu realizácie práva na návštevu o ďalšiu formu – videonávštevu,“ vysvetlilo MS.
Na účely zvyšovania humanizácie vo väzenstve sa majú bez ohľadu na stupeň stráženia návštevy realizovať najmä priamym kontaktom, s výnimkou odsúdených umiestnených v oddiele doživotných trestov, v ktorých sa majú návštevy realizovať spravidla bezkontaktným spôsobom.
Novelou sa odstraňuje zákaz telefonovania ako druh disciplinárneho trestu, ako aj zákaz telefonovania počas výkonu disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu. Zámerom je zvyšovať a rozširovať možnosti sociálnych kontaktov odsúdených. Rovnako sa navrhuje skrátiť maximálnu dĺžku disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu, ako aj dĺžku neprerušeného výkonu postupne uložených disciplinárnych trestov. MS chce takisto predĺžiť čas, po uplynutí ktorého môže odsúdený vykonať zvyšok nevykonaného disciplinárneho trestu. Vypustiť sa má aj povinnosť lekárov potvrdzovať možnosť výkonu disciplinárnych trestov, keďže platná právna úprava podmieňuje výkon disciplinárneho trestu práve stanoviskom ošetrujúceho lekára, a navrhuje sa zdravotný stav odsúdeného zohľadňovať v štádiu konania o disciplinárnom previnení.
Takisto sa má zaviesť nový inštitút preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ten umožní riaditeľovi ústavu zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu v prospech odsúdeného.
Účinnosť sa ustanovuje od 1. júla 2026.
V tomto článku sme sa venovali konkrétnej téme, ak máte chuť pokračovať v čítaní, určite si nenechajte ujsť aj ďalší článok Igor Melicher o referendách a Demokratoch , v ktorom sa venujeme inej oblasti a prinášame ďalšie zaujímavé pohľady a praktické informácie.
Môj profil 
Predplatné
.jpg)
