Longauer pre HS: Fekoňa bol u nás dva a pol mesiaca a hneď chcel byť asistentom poslanca. Ale Mladí sociálni demokrati nie sú výťah k moci

V rozhovore pre Hlavné správy hovorí o tom, ako sa zo skeptika stal presvedčený sociálny demokrat. Takisto komentuje kauzu Stanislava Fekoňu, bývalého člena Mladých sociálnych demokratov, ktorý potom, ako zistil, že na vstup do politiky treba viac, ako pár videí na sociálnych sieťach, prezliekol kabát a z veľkého kritika opozície sa zrazu stal veľký kritik Smeru a vládnej koalície. Dokonca začal rozprávať o drogách a prostitútkach v zákulisí akcií Smeru. V skutočnosti však ide o ľahko vyvrátiteľné historky od človeka, ktorý v backstage nebol takmer nikdy, a celá vec vyzerá skôr ako koordinovaná opozičná akcia.

Viac vo videorozhovore. Článok pokračuje pod videom.

Rozhovor si môžete aj vypočuť.

Ste mladý človek, ktorý žije v Bratislave. Vaši rovesníci v hlavnom meste väčšinou inklinujú k progresívnym postojom a nazeraniu na svet. Ako sa z vás stal člen Mladých sociálnych demokratov, čo je vlastne mládežnícka organizácia strany Smer-SSD?

V Bratislave len študujem, na Akadémii policajného zboru, nepochádzam odtiaľto.

Je to taký zvláštny príbeh. Ešte na strednej škole som mal brigádu, a počas toho, ako som robil „papierovačky“ – keďže to bola administratívna práca – sme mohli mať na ušiach slúchadlá a popri práci počúvať hudbu, alebo nejaké podkasty. Keďže ja nie som úplne hudobný typ, povedal som si, že ten čas využijem čo najproduktívnejšie a začal som si púšťať politiku, vtedy sa práve blížili komunálne voľby. V práci som bol vtedy 8–10 hodín denne a celý čas som počúval rôzne podkasty, tlačovky, rozhovory, debaty… Všetko, čo som bol schopný nájsť, a veľmi ma to zaujalo.

Musím sa priznať, že na začiatku tejto mojej cesty, som bol k Smeru skeptický. Najmä preto, že keď sa mladý človek začne zaujímať o politiku, ten prvý kontakt s ňou je takmer vždy cez sociálne siete. A na sociálnych sieťach sú veľmi silné takzvané mainstreamové médiá, ako Denník N, Aktuality, SME-čko. Vieme, že ich postoj k strane Smer, vláde, ako aj ku všetkým koaličným stranám je veľmi neobjektívny a kritický. Takže aj ten prvý kontakt so Smerom bol nie veľmi pozitívny.

Ale keď som si začal pozerať aj priame výstupy pána predsedu vlády, vtedy lídra opozície, a keď som sa začal zaujímať o to, aké sú smerácke názory, bez nejakého sprostredkovateľa, akým je napríklad Denník N, takisto keď som počúval tlačovky a rôzne rozhovory, začal som si uvedomovať, že strana Smer naozaj razí mierovú politiku, ktorá je dnes v celej Európe potrebná ako soľ. A že zastáva ľavicovú politiku, či obhajuje záujmy zamestnancov. Prišlo mi to veľmi sympatické a postupne sa to nabaľovalo. Potom to už išlo samo.

Stretol som sa s pánom Melicherom, ktorý na uviedol do toho, ako fungujú Mladí sociálni demokrati a začal som pre nich v Banskobystrickom kraji aj pracovať. Dnes som asistentom poslanca NR SR.

Aby to človek vedel všetko rozlíšiť, je potrebná veľká dávka kritického myslenia, hlad po informáciách, aj triezve uvažovanie, pretože mediálna „masáž“ zo strany mnohých médií je veľmi silná. Poznáte vo svojom okolí viacero takýchto mladých ľudí, alebo väčšina z nich splynie s davom?

Nemyslím si, že je to tak, ako to „červené denníčky“ prezentujú, že všetci mladí ľudia sú progresívci. Podľa mňa je to tak 60 na 40, 60% mladých sú progresívci, ale zvyšných 40% sú tí, ktorí majú to ľavicové a mierové myslenie. Vidím to aj v spomínanom Banskobystrickom kraji, kde majú Mladí sociálni demokrati veľa členov. Ani zďaleka si nemyslím, že mladí ľudia zmýšľajú len progresívne.

Tie „červené denníčky“ by mal človek najprv spoznať a potom uvidí, o čo v skutočnosti ide. Pamätám si, že pred maďarskými voľbami jeden známy redaktor na sociálnej sieti X napísal, že ak Magyar vyhrá s ústavnou väčšinou, tak sme mali Maďarsku vrátiť Žitný ostrov. Toto je ich zmýšľanie. Všetko protislovenské, všetko protivládne. Až keď sa mladý človek pozrie aj za oponu mainstreamových médií, zistí, že nie všetko je čierno-biele.

Poďme sa teraz pozrieť aj za oponu Smeru. Nie je to tak dávno, keď na verejnosť prenikli „zaručené“ informácie o tom, že v zákulisi Smeru sa to hemží prostitútkami, drogami, milenkami a podobne. Ide o vyjadrenia pána Stanislava Fekoňu, ktorý bol tiež Mladým sociálnym demokratom. Povedzte nám o tom viac.

Pán Fekoňa bol členom Mladých sociálnych demokratov asi dva a pol mesiaca, aj s cestou. Rozprával som sa s ním raz, možno dvakrát. Pamätám si, ako sa tá konverzácia začala.

Vravel mi, že ma vníma na sociálnych sieťach, a hneď sa ma začal vypytovať, ako sa stať asistentom poslanca. Povedal som mu, že to je legitímna ambícia, veď prečo nie? Ale Mladí sociálnych demokrati nie sú výťah k moci. To nie je o tom, že teraz začneš robiť videjká a za dva mesiace ti budú volať poslanci a biť sa o teba, že ktorý si ťa zoberie a aký plat ti ponúkne.

Jednoducho, ak má takéto politické ambície, najprv musí mať nejaké odborné zázemie. Musí ukázať, že má ľavicové cítenie, a že nie je oportunista. Čo ale v tomto prípade on naozaj je. A keď zistil, že to je beh na dlhú trať, tak mi povedal – aha…

Potom prišiel zlom, tie videjká, ktoré dával, začali pomaly ubúdať. Nasledovala väčšia pauza, keď nepridával nič. A zrazu dal video, ktoré sa začínalo, že – pekne nás táto vláda oje….. Viete si to domyslieť. A začal nakladať Smeru, aj celej vládnej koalícii. Začal robiť takéto opozičné videá. Čisté politické salto mortale.

On bol pritom kedysi možno ešte silnejší smerák, ako ja, predtým bol do mediálneho priestoru schopný vypúšťať také výroky, na ktoré som niekedy ani ja nemal kapacitu. Šimečka, mimovládky, všetko americké… Išiel veľmi tvrdo po Šimečkovi a celom Progresívnom Slovensku.

No a potom všetkom prišiel Stano Fekoňa na rozhovor do podcastu jedného známejšieho moderátora. A začal tam hovoriť, v súvislosti so Smerom, o bielom prášku vo VIP zónach alebo v backstage na smeráckych akciách, že sa tam volajú prostitútky, že poslanci majú milenky, atď… Pritom tento človek bol v nejakom backstage na akcii Smeru možno raz, za celé jeho dva a pol mesačné pôsobenie. Ale ten pán moderátor jeho výroky preberal tak, ako keby to boli informácie podložené faktami. Pritom Fekoňa svoje tvrdenia nemal čím podložiť.

Hovoril, že pán Blaha pred vystúpením, predtým než išiel na pódium, mal v jednej ruke deci vodky, v druhej deci koňaku, a že to naraz šupol do seba. V prvom rade, dať takto po sebe biely a tmavý alkohol, to by asi ťažko zvládol aj ten najväčší „alkáč“. A po druhé, pán Blaha je pivár. Ľudia, ktorí ho poznajú vedia, že keď už on trochu pije, tak je to vždy pivo. On sám o sebe tvrdí, že je ortodoxný pivkár, a ja to môžem len potvrdiť. Všetko sú to teda jednoducho vyvrátiteľné informácie. Pán Fekoňa si chcel podľa mňa len zaistiť nejaké dobré miesto, u niektorej opozičnej strany.

Tých jeho výstupov sa samozrejme chytili niektorí poslanci, ako pán Jakab, alebo pán Mikulec. A 4 dni po tomto rozhovore už Fekoňa začal na svojich sociálnych sieťach dávať fotky z parlamentu.

Celkom by ma zaujímalo, kto ho zobral. Tipujem, že je zamestnaný napríklad v klube u matovičovcov. Pretože asistentom žiadneho poslanca nie je, to som si pozeral. Príde mi to teda naozaj ako nejaká koordinovaná akcia, ale možno sa mylim. No je veľmi podozrivé, že tie fotky z parlamentu začal dávať pár dní po tom, čo spravil takúto špinavú robotu.

Tie videá, ktoré dával na sociálne siete ešte v čase, keď bol zarytý smerák, už odstránil?

Áno, to všetko vymazal. A je mi ľúto, že to nemám niekde uložené, aby som ľuďom mohol ukázať, čo je to v skutočnosti za človeka.

Čo sa tých práškov a dievčat v zákulisí Smeru týka, je na tom niečo pravdy?

Vôbec. Ja sám na akciách častokrát pomáham a žiadne také veci v Smere nie sú. Máme minerálku, vodu, niekto si možno dá pivo. Ja nie, väčšinou som autom. Ale nikto sa tam neožiera, nikto tam nefetuje, nikto si tam nevolá prostitútky.

Oveľa viac, ako pán Fekoňa, v médiách pred pár mesiacmi rezonoval „Muro“. Študent, ktorý na chodník napísal vulgárne odkazy, určené premiérovi Ficovi. Vtedy sa dosť debatovalo aj o tom, či také ostré slová do verejného priestoru patria. Zaujímavé boli vyjadrenia niektorých predstaviteľov opozície, že áno, lebo že aj to je vyjadrenie názoru a postoja. Ako sa vy, ako mladý človek, na takéto veci pozeráte?

Vtedy tam s ním bola aj istá pani poslankyňa, ktorá povedala, že tento žiak si môže na chodník písať čo chce. S tým absolútne nesúhlasím. To by znamenalo, že tam môže písať napríklad aj to, že Fica mali zastreliť. Toto je nepriechodná červená čiara.

Myslím si, že za to môže doba v ktorej žijeme, doba sociálnych sietí. Agresivita je častokrát to, čo zaujme, a čo vám prinesie čísla. Vidíme to aj pri strane Demokrati, ktorí priviezli fúru hnoja pred ministerstvo pôdohospodárstva. Za každú cenu zaujať, kričať, robiť show.

Takáto politika nás nikam neposunie, a spoločnosti škodí. Je úplne v poriadku vecne kritizovať, je to aj legitímne. Ale robiť to agresívne, nazývať koalíciu sviňami, ako to spravil pán Naď, to je naozaj za každou červenou čiarou. Títo ľudia by si mali vstúpiť do svedomia, pretože ako to zo Slovenskom naozaj myslia dobre – čo si ja osobne o nich ale nemyslím – tak by mali s takýmito vecami prestať. A začať robiť normálnu, legitímnu opozičnú politiku, ktorá je založená aspoň na základoch slušnosti.

Ste asistentom pána poslanca Vážneho. Aká je to práca?

Veľa telefonujete, neustále musíte byť v kontakte či už príslušnými ministerstvami, alebo so súkromným sektorom, ohľadom legislatívy, ktorú chystáte. Keď chce poslanec niečo predložiť, príslušné ministerstvo musí byť informované a treba nastaviť kompromis, aby to bolo reálne. Za minulých vlád sa do parlamentu púšťalo čokoľvek a ministerstvá potom zmätkovali.

Robíte aj veľa rešeršov – ako majú nejaké veci nastavené v zahraničí, kde boli spravené chyby, ktorých sa chceme vyvarovať. Takisto sledujete dianie v parlamente. A keď pán poslanec ide napríklad do diskusií, musíte overiť informácie, aby s nimi mohol pracovať.

Musím oceniť pána Vážneho. Ako asistentov si nás zobral troch, mladých chalanov. Nie preto, že máme skúsenosti, ale preto, lebo nám ich chce dať. Je to bývalý minister dopravy, bývalý podpredseda vlády, a jeho ambíciou je nás niečo naučiť. A my tie skúsenosti nasávame ako špongia. Som rád, že Smer pracuje na generačnej obmene a myslí veľa rokov dopredu.

Akým oblastiam a témam sa venujete vy? Podieľali ste sa aj na príprave nejakých zákonov?

Keďže študujem na Akadémii policajného zboru, venujem sa bezpečnosti, či už medzinárodnej alebo vnútornej.

Pracoval som napríklad na tom zákone o rýchlosti jazdy, napríklad kolobežkou, po chodníku. Tých 6km/h. Všetci si pamätáme, ako PS v parlamente kričalo, že chodci teraz nebudú môcť utekať. Aj ako to šírili naše mainstreamové médiá, dokonca to prebralo BBC, že my tu zavádzame nejakú rýchlosť chôdze, čo pritom vôbec nebolo tak. Bolo to o tom, že cyklisti na chodníku majú držiavať istú rýchlosť.

Veľmi nás vtedy prekvapilo, ako tí ľudia dokážu prekrútiť fakty, ako ich odmietajú, alebo si len nechcú prečítať jednoduchú vetu zo zákona. Poslanci Národnej rady by sa vo veciach mali vyznať, mali by tie zákony čítať, aby vedeli, o čo ide. A nie čítať iba Denník N a nechať si ním určovať témy.