Prieskum bol realizovaný od 5. až 9. marca na reprezentatívnej vzorke 1 005 respondentov. Najpozitívnejšie vnímali respondenti spomínané tri krajiny, vo všetkých troch prípadoch 61 percent opýtaných volilo kladné odpovede (zahŕňa odpovede „veľmi pozitívne” aj „skôr pozitívne”). „Podiel pozitívneho vnímania týchto krajín priamo úmerne klesá s narastajúcim vekom, čo potvrdzuje generačný rozdiel v prístupe k Západu. Pozitívne vnímanie prevláda najmä medzi opozičnými voličmi, no časť pro-západného elektorátu nachádzame aj v radoch koaličných strán, najmä medzi voličmi strany Hlas-SD,” uvádza agentúra NMS Market Research Slovakia.
Veľkú Britániu vníma negatívne 27 percent opýtaných, v prípade Francúzska je to 28 percent a Nemecko negatívne vníma 29 percent respondentov (zahŕňa odpovede „veľmi negatívne” aj „skôr negatívne”). Za týmito krajinami nasleduje Čína, ktorú veľmi alebo skôr pozitívne vníma 50 percent opýtaných. Pozitívne ju vnímajú najmä voliči strany Smer-SD, hnutia Republika a Slovenskej národnej strany. Skôr negatívne jú vníma 28 percent respondentov, odpoveď „veľmi negatívne” si zvolilo osem percent z nich. Zo všetkých štátov v prieskume má Čína zároveň najvyšší podiel odpovedí „neviem/nechcem odpovedať”, a to 15 percent.
Negatívne vnímanie v Slovákov prevláda v prípade Ruska a Spojených štátov amerických. Najnegatívnejšie vnímajú práve USA, odpovedalo tak celkovo 62 percent z nich (24 percent „veľmi negatívne” a 38 percent „skôr negatívne”). „Ide o jeden z mála prípadov, kedy sa voliči oboch táborov názorovo zhodnú. Za negatívnym vnímaním u opozičného elektorátu s najväčšou pravdepodobnosťou stojí súčasné vedenie USA zosobnené v Donaldovi Trumpovi,“ myslí si analytik NMS Michal Mislovič. Pozitívne USA vníma 29 percent respondentov, pričom šesť percent ich vníma veľmi pozitívne.
Rusko negatívne vníma celkovo 51 percent opýtaných (28 percent „veľmi negatívne” a 23 percent „skôr negatívne”). Kladné odpovede zvolilo celkovo 37 percent respondentov, 12 percent z nich uvádzalo, že túto krajinu vníma veľmi pozitívne, 25 percent volilo odpoveď „skôr pozitívne”. Najpozitívnejšie ho vnímajú ľudia vo veku 45–54 rokov. „Generácia, ktorá má dnes 45–54 rokov, mala v roku 1989 medzi 8 a 17 rokov — teda zažila koniec predchádzajúceho režimu ako deti alebo dospievajúci. Môžeme preto predpokladať, že ich očakávania spojené so zmenou režimu neboli naplnené, najmä tie týkajúce sa ekonomickej prosperity. To môže vysvetľovať, prečo dnes vnímajú Rusko pozitívnejšie ako mladšie alebo staršie ročníky,“ vysvetľuje Mislovič z NMS Market Research.
Pôjdeme v šľapajach národov západnej Európy, alebo sa ešte dokážeme spamätať?
Francúzsko horí, v Berlíne každý deň je 7 prípadov násilia na základných školách, V Anglicku je v uliciach také násilie,…
Iránsky minister zahraničných vecí odmieta vojenské riešenie konfliktu s USA
Iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araghchi zdôraznil, že vojenské riešenie vojny USA proti islamskej republike nie je možné. Rokovania o…
Pellegriniho „úplne dorazila“ novinárka televízie Markíza
Prezident SR Peter Pellegrini v nedeľu večer na Facebooku ozrejmil, že dostal otázku od mainstreamovej televízie Markíza, či sa na…
Čo naznačujú vyjadrenia ukrajinských politikov volajúcich po mieri a kompromise s Ruskom
Vyjadrenie poslanca Olexija Gončarenka – v ktorom naznačil, že Ukrajina musí rokovať s Ruskom a v prípade potreby pristúpiť ku…
Blanár: SR sa pripojila k vyhláseniu kritizujúcemu ruské hrozby voči diplomatom
Slovensko sa pripojilo k spoločnému vyhláseniu diplomatických misií v Kyjeve, ktoré so znepokojením vnímajú hrozbu ruského ministerstva zahraničných vecí namierenú…



















