Svätý Braňo, Svätý Ivan? „Konzervatívny“ denník zaujal k liberálom čudný postoj

Kvôli čomu inému, ak nie kvôli spoločným politickým cieľom?

Začnime aktuálnym vývojom, na ktorý nadviažeme: SaS odvolala zo strany svoju dlhoročnú členku Janku Bittó Cigánikovú. Oficiálnym dôvodom má byť „očierňovanie strany”. Platí to zrejme iba od výmeny na poste predsedu. S Branislavom Gröhlingom totiž nastal v ich radoch náhly obrat. Napríklad priznal, že „stopol” tlačovku práve Cigánikovej na tému kňazi v nemocniciach. Vraj aby nešírila nenávisť „nielen voči cirkvi, ale aj voči mojim kamarátom a všetkým tým, ktorí sú veriaci.”

Uvážte: Kedysi by si s takým KDH zrejme ani kľučku na dverách nepodali, veď zastupovali celkom odlišné svety a životné princípy. Dnes, zdá sa, Gröhling, kedysi účastník pochodu PRIDE, precitol a je z neho „konzervatívny hipster”, za akého sa sám označil. Chystá sa dokonca na turíčnu púť do Šaštína, ktorej súčasťou bývajú sväté omše a modlitby. Okrem toho je pozoruhodné, že si pod krídla zobrali Hlinu a Holečkovú (obaja ex-KDH).

Tiež sa vám tu odkrýva náznak istej stratégie?

Keď treba poraziť Fica, majú všetci otvorenú myseľ…

Koho ide svojim spôsobom obhajovať denník Postoj, keď vedie rozhovor s Gröhlingom veľmi zhovievavou formou? Okrem toho venovali priestor aj reportáži zo stretnutia členov SaS s verejnosťou, citujúc moderátorku L. Ď. Nicholsonovú, že „To sa naozaj môže stať len na Slovensku, že do liberálnej strany prídu konzervatívci a funguje to. Po výmene predsedu nielenže neskončila, ale stúpa v preferenciách”.

Nezdá sa vám to tak trošku ako propagácia? Len sa pýtam.

Na inom mieste zas píšu, že nové smerovanie stranu „posúva viac do stredu, umožňuje jej to odlíšiť sa od Progresívneho Slovenska a osloviť aj voličov, ktorí majú liberálne názory, ale pre ktorých sú progresívci v kultúrnych či zelených témach až príliš radikálni. SaS takto môže tiež skúšať osloviť tých voličov KDH, pre ktorých je agenda „Antifico“ výrazne dôležitejšia ako hodnotové kultúrne témy a ktorí sú preto sklamaní z toho, ako sa kresťanskí demokrati zachovali pri novele ústavy.“

A síce autor komentáru uviedol, že Holečková-Hlina sú len akýmsi „ornamentom” a pre konzervatívneho voliča slepou uličkou, stále to po novom maľujú do farieb, že „obrodený” Gröhling by sa mohol stať v očiach kresťana prijateľnou alternatívou. Dodávam, že v médiu, ktoré má podstránku s názvom Svet kresťanstva.

Ešte v roku 2023 pritom silne a otvorene liberálna strana chcela zasahovať do cirkví napríklad otváraním vatikánskych zmlúv, zmeny v inštitúte výhrady svedomia, či dokonca v otázkach spovedného tajomstva. (Za jednu z tvárí tej kampane možno považovať Miroslava Žiaka, údajne experta SaS na „osobné slobody”, pričom sa spomínali registrované partnerstvá aj možnosť znížených trestov za drogy.) Tak na čo sa dnes hráme…

Ani cenzúra nemôže poškvrniť lesklú zbroj

Čerstvo vylúčená Cigániková potvrdzuje slová o stopnutých tlačovkách, čo je, minimálne, škandál v rámci ich liberálnych kruhov (ale vystavuje vizitku aj ich opozičným partnerom): „A keď som otvorila tému Vatikánskych zmlúv, predseda SaS ma osobne zahriakol, že o tomto sa v SaSke nebudeme ani len rozprávať,” dodáva.

Tým ešte nekončíme: Postoj totiž predstavuje čitateľom aj evanjelika Mariána Damankoša, relatívne nový prírastok SaS. Na jeho adresu vyhlásil Gröhling: „Možno by niekto povedal, že sa pri toľkých konzervatívnych osobnostiach meníme. No, nie je to pravda. Nás všetkých spája to, že chceme dobre spravovať Slovensko.”

Mimochodom, Damankoš bol predtým ešte ako člen KDH sklamaný z hlasovania kresťanských demokratov pri novele Ústavy: „Považujem sa za človeka, ktorý žije pomerne konzervatívnym spôsobom života, a považujem to za skvelé. Ale nebudem písať do ústavy niečo, čo núti iných, aby žili takýmto spôsobom.” Odmieta „legislatívne zakazovať nejaké veci”, k čomu ale reálne nedošlo, pretože ľudia rovnakej orientácie môžu predsa spolu žiť voľne aj naďalej.

Ináč aj poznatok, že KDH a SaS sa pred voľbami (zatiaľ) nejdú spájať, mnohé naznačuje: liberáli pod Gröhlingom očividne skúšajú posilniť voličskú základňu tak, že si pretiahnu tých, ktorí boli sklamaní hlasovaním KDH pri novelizácii Ústavy. Takáto stratégia dáva dokonalý zmysel.

And what about Mr. Korčok?

Keď už sme pri tých dramatických osobnostných zvratoch a čudných postojoch denníka Postoj, nezabudnime na bývalého diplomata Ivana Korčoka, ktorý toho času hrá za progresívcov. Do prezidentských volieb ho podporili napríklad niektorí členovia predchádzajúcej úradníckej vlády Ľ. Ódora, pričom na stránkach Postoja dostal Korčok priam punc rodeného konzervatívca, veď sa v prospech jeho voľby vyjadrila ešte aj istá rehoľná sestra. Zlatý klinec bol potom publikovanie výzvy k voľbe Korčoka zo strany verejne aktívnych kresťanov…

Tieto poznatky hovoria sami za seba.

A predsa na záver pár poznámok k tomu celému: Kde bola „nová” SaS pri hlasovaní o novele Ústavy, keď KDH hlasovala ZA? Je zjavné, že liberáli prechádzajú istou „adaptáciou” smerom ku konzervatívnemu prostrediu, ale hádam nejdú upierať svoje korene, aké nemožno len tak vytrhať. Aj keď Postoju je to asi jedno…

Čo na to všetko vlastne slovenskí páni biskupi?