Washington 10. marca 2024 (HSP/Ria/Foto:Facebook)
Americkému novinárovi sa podaril husársky kúsok – no, niečo na ten spôsob ako Stirlitzovi (slávny špión – pozn. red.). Reč je o mužovi menom Dana Milbank ktorý je nielen demokrat a liberál, ale aj jeden z kľúčových ideológov Demokratickej strany a dlhoročný politický publicista denníka The Washington Post. Rozhodol sa, že sa na mesiac stane republikánom – akokoľvek by ho táto premena ničila a dusila, opisuje príbeh amerického novinára ruský žurnalista Dmitrij Kosyrev v novinách Ria Novosti
Milbank však netušil, že to bude až také neznesiteľné. Začalo sa to jednoducho: tri týždne pred vnútrostraníckymi voľbami (primárkami) v metropolitnej oblasti D.C., kde žije, sa musel zaregistrovať (t. j. prihlásiť sa za republikána). Zaregistrovať sa a hlasovať v primárkach za republikánsku protikandidátku Donalda Trumpa, Nikki Haleyovú, t. j. naštvať Trumpa akýmkoľvek spôsobom. A splnil si tým svoju občiansku povinnosť demokrata.
Ale po registrácii musel Milbank podľa svojich slov mesiac jesť ako republikán, spať ako republikán, kupovať to, čo kupujú “títo ľudia”, pozerať televíziu “ako oni”. A brať do úvahy, že okolo neho budú skutoční voliči tejto strany, takže bolo potrebné byť opatrný a neprezradiť sa. Nasledujú jeho dlhé opisy detailov tejto hororovej skúsenosti.
Je tu uvedených veľa vecí, ktoré sú pochopiteľné len pre obyvateľov USA, ale aj veľa vecí, ktoré sú univerzálne. Napríklad. Milbank stvárnil sám seba ako skutočného “podliaka” (slovami Hillary Clintonovej), preto si obliekol džínsy a tričko a neskôr dokonca maskáče, ale nebral do úvahy, že tu je District of Columbia a na stretnutie prídu republikáni z biznisu, v oblekoch. Ďalej musel jesť republikánske jedlo (napríklad hamburger). A kúpiť si politické suveníry, ktoré mu doniesla donáška spolu s jedlom – ó, hrôza! – letáky s textami z Biblie.
Ďalej nasadol do auta, ktoré jazdí na benzín (skutočný demokrat by sa mal triasť), a odviezol sa na festival zbraní – tiež hrôza. Tam si musel kúpiť magnetku na chladničku, na ktorej stálo: “Podporujem Donalda Trumpa. Milujem slobodu. Pijem pivo. Jem mäso. Vlastním zbrane. Chránim svoju rodinu. Ak sa vám to nepáči, odsťahujte sa.”
Ak ste na to ešte neprišli, všetko je to humor. Taký, pri ktorom sa človek usilovne snaží nesmiať nahlas, ale s prísnou tvárou opisuje, ako… no, povedzme, že bol v klietke s gorilami a aké obete musel priniesť, aby tam prežil. A tu, Dana Milbank, to všetko podrobne uvádza, rozpisuje… A všetci sa majú smiať.
Ale smiešne to nie je. Chlapi, toto je vaša krajina. Samozrejme, ako v každej krajine, v každej ľudskej spoločnosti, vždy budú vedľa seba žiť ľudia s veľmi odlišnými názormi. A tiež s veľmi odlišným životným štýlom, ktorý zdanlivo nemá nič spoločné s politikou. Politika je v skutočnosti schopnosť dosahovať každý deň kompromisy medzi všetkými týmito, tak rozdielnymi, spoluobčanmi. Ale nie spôsobom, ktorý si robí žarty z toho, že títo republikáni jedia (mäso), jazdia (benzínovými autami), spia, obliekajú sa a pozerajú televíziu inak ako normálni ľudia. Možno, aj ich DNA už nenávratne zmutovala?
Aj pre Dana Milbanka by samozrejme mala existovať sloboda slova. Ale ako by sa mala uplatňovať? Predstavte si rešpektovaného ruského publicistu z Moskvy, ktorý opisuje, zadržujúc chichotanie, svoj hrdinský tajný výjazd mimo moskovského okruhu. Možno by bolo lepšie buď neísť, alebo nepísať?
Ak sa vrátime k americkým záležitostiam, nezabúdajme, že práve tí “opovrhnutiahodní”, za ktorých sa Milbank vydával, tiež vidia svojich krajanov ako niečo úplne neprijateľné. Ale spýtajte sa ich, kto to urobil vašej krajine, niektorí povedia: Číňania a Rusi. Bez srandy – tu je ďalší a nie veľmi originálny príspevok na túto tému. Takže to bolo sprisahanie, desaťročia trvajúci plán. A plán funguje. Urobili to Číňania – pretože exportovali svoju “kultúrnu revolúciu”, t. j. zničenie predchádzajúcej civilizácie na nulu a vytvorenie novej (u nás to nefungovalo, ale v USA áno). Rusi – pretože… nezáleží na tom, prečo. Pretože mohli.
Ale sú tu dva problémy. Po prvé: v USA násilná “kultúrna revolúcia” nezvíťazila, ale – čo je oveľa horšie – zastavila sa na polceste a rozdelila národ na dve úplne rovnaké nezmieriteľné časti. A druhý problém je, že to neboli Rusi a Číňania, kto ju spôsobil, ale samotní Američania, ktorí si nedokázali včas povedať: áno, sme tu iní a vždy budeme iní, ale život v spoločnosti predpokladá schopnosť rešpektovať túto odlišnosť a vždy z nej vychádzať pri svojom správaní.