Novelou sa má docieliť, aby žiak mohol vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, ak úspešne ukončil príslušný ročník, v ktorom sa ukončil rámcový učebný plán príslušného vyučovacieho predmetu v školskom vzdelávacom programe a vykonal externú časť maturitnej skúšky, písomnú formu internej časti maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky.

Školský klub detí sa bude môcť členiť na oddelenia spravidla podľa veku detí, pričom počet detí v oddelení má byť najviac 26. Počet detí v oddeleniach pre žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami má byť rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú. Zmeniť sa majú aj prijímacie konania na stredné školy. Tie majú zverejňovať kritériá jeden a pol roka vopred, čím si budú môcť ôsmaci lepšie premyslieť výber strednej školy.

Dopĺňajú sa aj definície pojmov, napríklad pojmy ako národnostná škola, národnostné školské zariadenie, medzinárodný program či inkluzívne vzdelávanie. Plénum schválilo pozmeňujúci návrh Tomáša Šudíka (OĽANO), ktorým sa spresňuje definícia národnostnej školy tak, aby jednou z podmienok bolo, že sa v jazyku národnostnej menšiny vzdeláva najmenej v jednej triede. Návrhom sa tiež zavádza nový pojem národnostná trieda.

Štátne vzdelávacie programy sa po novom majú členiť na vzdelávacie cykly. V platnosti má ostať, že základná škola má deväť ročníkov a člení sa na prvý a druhý stupeň, pričom prvý stupeň tvorí prvý až štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí piaty až deviaty ročník.

Určuje sa aj najvyšší počet žiakov v triede základnej školy, pričom 24 ich bude môcť byť v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy.

„Maximálne 25 žiakov môže byť v triede prvého až štvrtého ročníka a 29 žiakov na druhom stupni základnej školy,“ píše sa v návrhu.

Zmena sa má týkať i systému poradenstva a prevencie, ktorý sa má transformovať. Po novom má fungovať prepojenosť systému v piatich nadväzujúcich podporných úrovniach. Prvú budú tvoriť pedagogickí a odborní zamestnanci školy a školský podporný tím. Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa vykonáva školský špeciálny pedagóg a odborný zamestnanec školy v spolupráci s centrom poradenstva a prevencie. Podpornú úroveň tretieho stupňa budú vykonávať odborní zamestnanci centra poradenstva a prevencie. V prípade činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa ju vykonáva odborný zamestnanec centra poradenstva a prevencie a nadväzujú na činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa. Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa vykonáva odborný zamestnanec špecializovaného centra poradenstva a prevencie. Cieľom novely je i rozšírenie dištančného vzdelávania v dennej forme štúdia.

Ministerstvo školstva má podľa novely obstarávať materiálno-technické vybavenie školám „priamo“, nie formou poskytovania finančných prostriedkov na tento účel. Novela tiež hovorí o tom, že dieťa so zdravotným znevýhodnením by mohlo plniť povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu aj menej ako štyri hodiny denne.

Poslanci zároveň schválili pozmeňujúci návrh Györgya Gyimesiho (OĽANO), ktorý umožňuje učiť sa slovenčinu na základných a stredných školách s iným vyučovacím jazykom ako je štátny jazyk formou cudzieho jazyka.

Pozmeňujúcim návrhom Márie Šofranko (OĽANO) sa tiež zavádza, že v materskej, základnej a strednej škole môže pôsobiť aj školský podporný tím.

Nová legislatíva má byť účinná od 1. januára 2022.

Zákon o pedagogických zamestnancoch sa upraví, novela rieši ich vzdelávanie

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR sa v novele zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch zameralo najmä na vzdelávanie učiteľov. Legislatívne zmeny v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Novelizáciou sa má dosiahnuť zosúladenie s aktuálnymi potrebami aplikačnej praxe v oblastiach, ktoré sa najviac týkajú výkonu pracovnej činnosti v kontexte poskytovania výchovy a vzdelávania deťom a žiakom

Novelou sa zjednodušuje aj preukazovanie bezúhonnosti pedagogických a odborných zamestnancov. Rovnako sa má zaviesť možnosť zbaviť mlčanlivosti aj fyzickú osobu, ktorá už nevykonáva pracovnú činnosť pedagogického či odborného zamestnanca, ak ide o skutočnosti, o ktorých sa dozvedela ako tento zamestnanec.

Vzniknú tiež nové kategórie pedagogického zamestnanca, a to školský digitálny koordinátor. Ustanovuje sa aj nová kariérová pozícia – koordinátor školského podporného tímu. Táto pozícia bude tiež zaradená v zákone aj medzi kariérové pozície odborných zamestnancov.

Novelizáciou sa „ustanovuje, že za hodinu práce nadčas sa bude hodina priamej výchovno-vzdelávacej činnosti považovať len vtedy, ak bude splnený základný úväzok“. Cieľom novely je tiež rozšírenie kompetencie školského špeciálneho pedagóga a niektorých odborných zamestnancov, regulovanie výkonu činnosti riaditeľa školy a školského zariadenia a rozširujú sa aj kompetencie školského koordinátora vo výchove a vzdelávaní.

Zmena nastane aj pri zabezpečovaní uvádzania začínajúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca. V oblasti vzdelávania učiteľov sa rozšíri okruh atestačných organizácií. Zjednoduší sa aj zaraďovanie do kariérových stupňov a vykonávanie atestácií či organizovanie všetkých druhov vzdelávania v profesijnom rozvoji. Z legislatívnej zmeny tiež vyplýva, že sa umožní absolvovať kvalifikačné, funkčné, špecializačné a inovačné vzdelávanie aj ďalším fyzickým osobám.

Spresnia sa aj podmienky financovania profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov.

„Ustanovuje sa možnosť MŠVVaŠ SR poskytnúť dotácie zamerané na podporu aktivít profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov,“ uvádza sa v predloženom materiáli.

Doplnená je aj možnosť vyplácať funkčný plat za prácu nadčas v období čerpania náhradného voľna.

Nová legislatíva má byť účinná od 1. januára 2022.