Ako sa ďalej uvádza v stanovisku NKÚ, ktoré agentúre SITA poskytol generálny riaditeľ Kancelárie predsedu NKÚ SR Ľubomír Andrassy, analytický útvar úradu však daný problém monitoruje. Úrad v tejto súvislosti zároveň upozorňuje na riziká, ktoré môžu byť s projektom spojené. “Ak projekt vychádza zo stratégie, ktorá bola prijatá pred viac ako desiatimi rokmi, je nevyhnutné, aby ministerstvo malo spracovanú novú štúdiu, analýzu, ktorá by ponúkla jasné odpovede nielen na finančné otázky, ale aj na udržateľnosť projektu či jeho kompatibilitu s aktuálnymi IT systémami používanými vo verejnej správe,” uvádza sa v stanovisku.

Zrušenie rodných čísel a ich nahradenie identifikátormi sa podľa NKÚ dotýka rôznych životných situácií každého občana a tiež každej verejnej inštitúcie. Preto celý proces prípravy projektu, jasné zdokumentovanie jeho prínosov pre spoločnosť a tiež účelnosť použitia verejných a európskych prostriedkov musí byť preukázaná kompetentnými štátnymi inštitúciami pred tým, ako sa vôbec čokoľvek spustí. “NKÚ SR upozorňuje, že mnohé pripravené a realizované projekty v oblasti informatizácie slovenskej spoločnosti sú nefunkčné, ich reálne prínosy sú veľmi otázne a zodpovedné inštitúcie nie sú schopné preukázať ich ekonomický prínos pre spoločnosť 21. storočia,” konštatuje NKÚ. Ukážkovým príkladom nehospodárneho, neefektívneho a tiež nelogického využitia verejných i európskych zdrojov bol podľa úradu projekt, ktorým sa mali zaviesť elektronické zdravotné karty. “Aj vďaka zisteniam NKÚ SR sa od jeho realizácie ustúpilo a štát ušetril viac ako 50 miliónov eur,” uvádza sa v stanovisku. Úrad dodal, že ak sa preukážu významné riziká projektu identifikátorov, na základe analýzy bude môcť predseda úradu zaradiť jeho kontrolu do plánu činnosti.

Návrh ministerstva vnútra nahradiť rodné čísla v pondelok kritizovala opozičná poslankyňa Národnej rady SR Veronika Remišová. Podľa nej môže projekt vyjsť na desiatky miliónov eur, pritom je však zbytočný. Ani potenciálne jednoduchšie elektronické služby štátu v súčasnosti podľa poslankyne poriadne nefungujú. Nahradenie rodných čísel náhodne generovanými identifikátormi môže podľa nej skomplikovať život napríklad starším ľuďom. Tí si budú musieť napríklad vymeniť občianske preukazy a preukazy poistencov, ktoré majú momentálne s neobmedzenou platnosťou. Zbytočné náklady bude podľa nej predstavovať aj zavedenie identifikátorov do zdravotnej dokumentácie. Zmluvu s dodávateľom projektu alternatívnych identifikátorov podľa Remišovej rezort podpísal už v roku 2014. Projektu podľa nej pritom chýbajú súťažné podklady a rezort tiež nevyčíslil náklady na celú vec. Ministerstvo tiež dodávateľa poverilo vypracovaním návrhu legislatívy spojenej so zavedením systému, čo je podľa nej neprijateľné. V súvislosti s projektom avizovala podanie podnetu na NKÚ.

Ministerstvo vnútra v súvislosti s projektom hovorí o zneužiteľnosti rodných čísel. Zavedenie sústavy identifikátorov namiesto rodných čísel podľa ministerstva odporúča Slovensku z dôvodu bezpečnosti občanov aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu na rozvoj (OECD). “O identifikátore hovorí aj Národná koncepcia informatizácie verejnej správy, riadne prijatá vládou v roku 2008. Spomína sa v nej dokonca vládne uznesenie z roku 2005 o zavádzaní e-služieb vo verejnej správe. Už od tohto dátumu Ministerstvo vnútra SR rieši problematiku nasadzovania identifikátorov. MV SR v spolupráci s Úradom na ochranu osobných údajov už vtedy nadviazalo priamy kontakt s partnerskými orgánmi v Českej republike a súčasne získalo informácie o postupe zavádzania identifikátora v Rakúsku,” uvádza rezort.

Výdavky súvisiace s integráciou informačných systémov iných rezortov do prostredia MV SR odhaduje rezort v rokoch 2020 až 2022 na 4,8 milióna eur. “Pri stanovovaní výdavkov MV SR vychádzalo z vlastných skúseností,” uvádza ministerstvo s tým, že suma 250 miliónov eur, ktorá sa objavila v niektorých médiách, je zavádzajúca. Rezort vnútra zdôrazňuje, že rodné číslo požiadavkám dnešných informačných systémov už nepostačuje. “Jedným z dôvodov je chybovosť pri jeho prideľovaní a následné neželané duplicity, ktoré spôsobujú v reálnom živote problém najmä občanovi. Ďalším je napríklad možnosť zneužitia osobných údajov, ktoré rodné číslo obsahuje. Je možné z neho zistiť vek a pohlavie nositeľa, čo pri hromadnom spracovaní môže poskytnúť pre určité subjekty zaujímavé informácie s komerčným využitím,” konštatuje rezort.