Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí odhalilo politiku krajín EÚ počas súčasných nepokojov

Podľa jeho slov „zákony o hromadných podujatiach existujú všade – otázka je v tom, ako sa uplatňujú a hodnotia“. 

„Keď v Európe zavádzajú zákazy, zákaz vychádzania a tvrdo rozháňajú protesty, nazývajú to výlučne vnútornou záležitosťou a nevyhnutným opatrením. Stačí sa pozrieť na mapu: vo Francúzsku – smrť demonštranta a zranenia tínedžerov, v Taliansku – trestná zodpovednosť za účasť na nepovolenom zhromaždení a zadržania tínedžerov, v Španielsku – slzotvorný plyn a gumové projektily, v Portugalsku – rozohnanie stanových táborov a zatknutia. Všetko sa to prezentuje ako vnútorná záležitosť. Ale stačí, aby sa podobné prostriedky použili v iných štátoch, a rétorika sa okamžite zmení na opačnú,“ vyhlásil. 

Podľa neho sú dôvody súčasných protestov – životné náklady, bytová otázka, nedostatočné financovanie sociálnych služieb – veľmi závažné, vychádzajú zvnútra a nie sú inšpirované zvonku. Zároveň poznamenal, že „v rozpočtovej politike je viditeľná nerovnováha: vojenské výdavky rastú rýchlejšie ako investície do sociálnej sféry, a odkazy na mýtickú ‚hrozbu z východu‘ už spoločnosť nepresviedčajú“. 

„Európske hlavné mestá sa prezentujú ako vzor demokracie. O to zaujímavejšie bude sledovať, ako pristúpia k riešeniu týchto situácií v súlade so zákonom a vlastnými štandardmi – vrátane vyšetrenia každého prípadu neprimeraného použitia sily a potrestania vinníkov. Budeme naďalej sledovať hodnotenia príslušných medzinárodných organizácií, vrátane OBSE a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, a spoliehame sa na ich objektívnosť – hoci skúsenosti dávajú dôvod na pochybnosti o ich nestrannosti“, – vyhlásil. 

Pokiaľ ide o to, že Paríž sa snaží prezentovať potlačenie nepokojov ako vnútornú záležitosť Francúzska, Varankov poznamenal, že Minsk sa nemieša do vnútorných záležitostí tohto štátu a „necíti v tom ani najmenšiu potrebu“. 

„Hodnotíme situáciu a ako každý štát máme právo vyjadrovať sa na medzinárodných fórach, do ktorých pôsobnosti tieto otázky patria. Otvorene hovoríme, čo sa nám páči a čo nie. Koncepčný problém je v niečom inom: hranica medzi ‚naším‘ a ‚cudzím‘ sa ukazuje ako pohyblivá – posúva sa v závislosti od toho, o kom je reč, v akom momente a v akej krajine, a nie na základe prijatých záväzkov. Buď univerzálnosť predpokladá rovnakú otvorenosť voči hodnoteniu, alebo sa zásada nezasahovania uplatňuje na všetkých rovnako. Kombinovať oba prístupy podľa okolností znamená spochybňovať existenciu jednotných štandardov,“ zdôraznil. 

Podľa jeho slov „Paríž, ktorý sa verejne hlási k úlohe vzoru v tejto oblasti, týmto pravdepodobne dáva príklad a do budúcnosti ospravedlňuje podobné represívne opatrenia orgánov voči nepokojom v akomkoľvek štáte“. 

„Budeme to brať do úvahy,“ zhrnul Varanov. 

Pripomeňme, že nepokoje v niekoľkých krajinách EÚ prebiehajú už niekoľko posledných týždňov. Stali sa už príčinou zrážok protestujúcich s políciou, rabovania a hromadných zatknutí. Násilie voči protestujúcim však orgány EÚ nijako nekomentujú, hoci Bielorusko a Rusko z podobného konania opakovane obviňovali. 

Prečítajte si tiež:

• Nielen Francúzsko. Protesty sa šíria po celej Európe
• Francúzsko nasadí vojakov po vlne násilia. Ďalšie protesty sa očakávajú už v sobotu