Nevhodný odev by podľa rezortu spravodlivosti nemal byť dôvodom na vylúčenie z verejného súdneho pojednávania

Takýmito dôvodmi sú napríklad ohrozenie zákonom chráneného tajomstva, verejného poriadku, mravnosti či bezpečnosti, alebo dôležitý záujem obžalovaného, poškodeného, ich blízkych osôb, svedkov či maloletého.

„Nevhodný odev medzi týmito dôvodmi nefiguruje,” skonštatovalo ministerstvo. Otázku odevu síce podľa rezortu upravuje osobitný predpis, konkrétne vyhláška ministerstva číslo 120/2005, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o používaní úradného odevu sudcami, prokurátormi a advokátmi v konaní pred súdom, tá sa však vzťahuje výlučne na profesionálnych aktérov konania (talár sudcu, resp. úradný odev prokurátora a advokáta), nie na verejnosť. „Pre širokú verejnosť teda osobitný predpis o vhodnosti odevu neexistuje,” zdôraznilo ministerstvo spravodlivosti.

Osobitným nástrojom je podľa rezortu tzv. poriadkové opatrenie, ktorým môže predseda senátu alebo samosudca uložiť poriadkovú pokutu alebo vykázať z pojednávacej miestnosti toho, kto ruší poriadok alebo sa správa urážlivo. „Ide však o nástroj určený na konkrétne rušivé alebo urážlivé správanie, nie na samotný štýl obliekania – jeho použitie len pre nevhodné oblečenie, a najmä bez predchádzajúceho upozornenia, by bolo právne krehké a mohlo by byť napadnuteľné ako zásah do ústavne aj medzinárodne chráneného princípu verejnosti súdneho konania,” uviedlo ministerstvo s tým, že takéto právo vyplýva z Ústavy SR a tiež Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Podľa rezortu spravodlivosti je zároveň v tejto súvislosti potrebné zohľadniť aj to, že súdna moc patrí medzi kľúčové zložky štátnej moci, a preto sa jej dôstojnosť neposudzuje len cez literu zákona, ale aj cez rovinu etiky a slušnosti. „Aj keď teda výslovný zákonný predpis o vhodnosti odevu verejnosti chýba (na rozdiel od profesionálnych aktérov konania, ktorých úradný odev upravuje vyhláška), vhodnosť oblečenia môže byť jedným z faktorov, ktoré u sudcu aj u ostatných účastníkov konania vytvárajú dojem o miere (ne)rešpektu k súdnej autorite a k dôstojnosti pojednávania,” skonštatovalo ministerstvo s tým, že túto všeobecnú požiadavku dôstojnosti pojednávania napokon reflektuje aj Civilný sporový poriadok, ktorý odkazuje na „Dôstojnosť pojednávania“ a analogické ustanovenia procesných predpisov. „Ide teda skôr o rovinu spoločenskej konvencie a etikety než o právnu povinnosť – a práve preto by prípadné vylúčenie z tohto dôvodu malo byť sudcom komunikované vopred a citlivo, nie uplatnené ako náhly, právne nepodložený zásah,” dodalo ministerstvo spravodlivosti.