Povedzme si niečo o najzákladnejšej vlastnosti kaviarne: o jej zbabelosti

A čerešničkou na torte sú tie odsudky jednoduchých myslí voči politikom, ktorí museli nejako konať vo veľmi komplikovaných situáciách (počínajúc Gustávom Husákom).

Ono by to nebolo také smiešne, keby človek kopu z toho drobizgu osobne nepoznal. A ja ich poznám.

Deväťdesiat percent sú v bežnom živote poslušní trapkovia, ktorí sa nevedia hrdinsky zachovať, ani keď niekto obťažuje ostatných v električke. Akurát neskôr o tom napíšu mini esej v statuse.

Ale práve preto silné reči o boji proti Rusku, napríklad na Ukrajine – lebo tie im dávajú tú zástupnú možnosť cítiť sa hrdinsky.

Sklopené uši, poslušné ovečky vo firme aj bežnom živote. O to viac hrdinovia vo virtuálnej realite, ktorú si usilovne vytvárajú.

Ešte zaujímavejších je tých zvyšných desať percent. To sú často profesionálni hysterici (pardon, aktivisti). Alebo kolaboranti – žijú doslova z toho, že opakujú nejaké frázy, ktoré vnímajú ako vstupenku do pomerne stabilného sveta rôznych grantov a drobnejších aj väčších džobov.

Ich presne PRETO dráždi, hnevá a až hystericky štve, ak niekto zjavne nie je ako oni, hoci má tú možnosť.

Nenávidia to zrkadlo ich vlastnej zbabelosti – ktorú si kryjú práve tým, že čo najhlasnejšie kričia o kolaborantoch. Aby nebolo zjavné, že sú to v skutočnosti oni.

Slovensko by potrebovalo konfrontácie rôznych prístupov, debaty. Ale reálne – nie “debatujme, akí sme všetci tu zúčastnení rovnakí”.

Potrebovalo by aj viac občianskych aktivistov – ale, opäť, tých reálnych, ktorým ide o nejakú konkrétnu vec, nie o to, ako sa zakryť všetci jedným ideologickým plášťom a spod neho si spokojne niečo vyrevúvať.

Niežeby sa príklady normálneho spoločenského kvasenia nenašli. Ale kaviareň sa snaží všetko si to skolonizovať a udupať na svoj obraz. “Občianska spoločnosť” – to predsa automaticky sú len tí, čo, s prepáčením, onanujú nad komentármi v SME, nie?

Nemusíte ísť rovno bojovať na Ukrajinu. Choďte do nejakého reálneho sveta, postavte sa reálnym životným dilemám, nebojte sa reálnej intelektuálnej konfrontácie.

Ale s tými vašimi “hrdinskými” rečami choďte, s prepáčením, niekam do pr..le.

Juraj Draxler