Fridrichová: Dieťa sa od septembra nebude učiť menej, bude sa učiť inak

„Väčší dôraz sa bude klásť na porozumenie, premýšľanie a prepájanie poznatkov. Napríklad namiesto mechanického zapamätania si informácie bude hľadať riešenia, diskutovať, skúšať rôzne postupy alebo vysvetľovať, prečo si myslí, že jeho riešenie je správne,“ vysvetlila Fridrichová. Vo vyučovaní pribudne viac praktických situácií, experimentovania, práce s textom či spolupráce medzi žiakmi. Dôležitou súčasťou bude aj rozvoj čitateľskej, matematickej, digitálnej či finančnej gramotnosti, ale aj schopnosť spolupracovať, komunikovať alebo riešiť konflikty.

Veľkou zmenou podľa Fridrichovej je aj väčšia možnosť prispôsobiť tempo učenia potrebám detí. „Cieľom nie je všetkých naučiť to isté v rovnakom čase, ale vytvoriť podmienky, aby mohlo napredovať každé dieťa podľa svojich možností,“ uviedla.

„Rodičia môžu vidieť zmenu aj v tom, že sa menej zodpovednosti prenáša na domácu prípravu, viac sa žiaci učia v škole. Mali by viac pracovať so spätnou väzbou, teda zrozumiteľným a jasným pomenovaním toho, čo sa dieťa naučilo, čo už zvládlo, kde sú jeho limity v napredovaní a na čo sa treba ešte zamerať,“ priblížila riaditeľka odboru podpory formálneho vzdelávania NIVaM. Rodičia by takisto mali postupne vnímať zmenu klímy školy. Konkrétne lepšiu a presnejšiu komunikáciu s učiteľmi a s podporným tímom, napríklad pri hľadaní riešení rôznych problémov, ktoré sú na úrovni jednotlivcov alebo skupiny, pri pomoci s učením alebo s adaptáciou. „Zmenou by mohlo byť aj to, že sa škola okrem vedomostí a zručností žiakov zameriava aj na psychickú pohodu a duševné zdravie. Preto sú súčasťou tém, ktorým sa učitelia venujú, aj témy spojené so sebapoznávaním, s pomenovaním emócií a ich prejavov, s poznávaním druhých v skupine a oceňovaním ich prínosu,“ povedala Fridrichová.

Nový štátny vzdelávací program školám neprikazuje, aby každý deň začínali ranným kruhom. Je to jedna z metód, ktorú môžu školy využívať, ak ju považujú za prínosnú. „Ak sa škola rozhodne ranné kruhy zaradiť, ich cieľom je vytvoriť bezpečné prostredie, naladiť deti na učenie a posilňovať vzťahy v triede. Deti sa učia vyjadrovať svoje názory, počúvať ostatných, spolupracovať a rešpektovať odlišné pohľady,“ povedala Fridrichová. Po úvodnej časti nasleduje samotné vyučovanie. Klasicky obsahuje jednotlivé vyučovacie predmety – deti sa učia čítať, písať, počítať, objavovať prírodný svet aj svet vytvorený človekom. „To, čo sa môže meniť, je častejšie prepájanie poznatkov z viacerých oblastí, môžu sa využívať praktické úlohy, diskusie, experimenty, riešenie problémov, a to všetko samostatne alebo prácou v skupinách. Učiteľ pritom zostáva odborníkom, ktorý výučbu vedie, ale častejšie vytvára situácie, v ktorých žiaci aktívne objavujú súvislosti a premýšľajú nad tým, čo sa učia,“ uzavrela Fridrichová.

Generálny riaditeľ Inštitútu kurikula a inovácií vo vzdelávaní ministerstva školstva a spoluautor kurikulárnej reformy Martin Kríž pre TASR povedal, že ľudia nemajú mať predstavu, že sa hneď zmenia všetky hodiny. „Že už sa nikdy nikto nič nebude učiť naspamäť. Len paleta metód bude iná. Každá forma vyučovania pomáha dosiahnuť iné ciele. Mať iba vedomosti dnes nestačí,“ uviedol. Ako dodal, musíme sa vedieť dohodnúť, spolupracovať, požiadať o pomoc, vyriešiť problém a dostať sa von zo slepej uličky.