Drzosť kapitalistu Rattaja – chcel by dôchodcom odobrať volebné právo

Často hovorím, že žijeme v „diktatúre kapitálu”, a na každú činnosť je potrebný kapitalistický sponzor. To sa týka aj politickej činnosti, a financovania strán a hnutí. Môžeme to nazývať aj sprivatizovanou „demokraciou”. A jedným z jej výdobytkov je napríklad to, že človek s majetkom v hodnote desiatok miliónov eur fantazíruje o tom, že dôchodcom by malo byť odobraté volebné právo.

Nejde tu o vek, ani o to, kto koľko „prispieva”. Ak kapitalisti ovládajú prakticky každú oblasť verejného života, potrebujú mať aj svojich ideálnych politických zástupcov. A nechcú, aby im do toho „kecali” nejakí dôchodcovia.

Igor Rattaj býva v médiách označovaný za „kráľa Tatier”, aj keď tým by mohol byť skôr ten pán, ktorý vyšiel na Gerlachovský štít viac než 600-krát.

Zaujalo ma, že ešte predtým ako, ako písali v denníku SME, „dal krídla J&T” a „dobyl Tatry”, bol v 90. rokoch členom investičného fondu, a v roku 2019 mal povedať „Bolo to po kupónovej privatizácii, boli sme mladí a odvážni, mali sme niečo naštudované a tušili sme, že je v tom šanca. Videli sme ostatné fondy: Harvardské, PPF a podobne. Tak sme to vyskúšali.”

No veru, Harvardské fondy boli výbornou „inšpiráciou”. Tie založil český podnikateľ Viktor Kožený, ktorý na prísľub desaťnásobného zisku získal asi milión kupónových knižiek počas kupónovej privatizácie. Následne nadobudli majetok v hodnote asi 60 miliárd korún v českých a slovenských strategických podnikov.

Fondy boli vytunelované, a Kožený ušiel na Bahamy, kde si užíva nakradnutý majetok, a odkiaľ sa ho nepodarilo vydať do Česka, ani do USA.

A práve v tom je tá drzosť kapitalistov ako Igor Rattaj.

Keď sa v 90. rokoch diali všetky tie masívne privatizačné krádeže, a vznikali instantní kapitalisti cez rôzne podvodné schémy a vytunelované fondy, dnešní dôchodcovia väčšinou chodili do práce. Živili sa prácou, a nemali ani možnosť vyhýbať sa plateniu daní a odvodov, tak ako rôzni „špekulanti”.

A teraz im ešte podľa Forbesu 54. najbohatší Slovák, ktorému sa dostáva veľmi veľa priestoru v médiách, povie, že by nemali mať volebné právo.

Pritom títo dôchodcovia vedia, že v súčasnom systéme aj tak o ničom prevratnom nerozhodujú, a pri volebnej hre na demokraciu nezmenia systém, len jeho kormidelníkov.

Rattajovi sa ale zrejme nepáči, ako dôchodcovia volia, a akých kormidelníkov spoluvyberajú. Chýba mu vraj pravica, a za dobrého politika označil Ivana Mikloša. Ak je Igor Rattaj „kráľ Tatier”, tak Ivan Mikloš je „kráľ ekonomickej vlastizrady” (aj keď pri privatizácii mal radšej nadnárodné korporácie než tatranských národných kapitalistov).

„Kráľ Tatier” sa ale s Miklošom principiálne zhodne na neoliberálnej mantre „štát je zlý vlastník”, a vyjadril sa, že štát by nemal vlastniť nič. Podľa Igora Rattaja by štát nemal vlastniť dokonca ani Slovenské elektrárne, a všetko by odovzdal do rúk súkromníkov.

Ak Igorovi Rattajovi chýba pravica, treba dodať, že pri jeho výrokoch o odoberaní volebného práva dôchodcom, je to evidentne krajná pravica.

Tento podnikateľ sa raz s opovrhnutím o Slovákoch vyjadril ako o „národe Jánošíkov”, čo spojil s kradnutím. Najviac si tu ale nakradla úzka skupina privatizérov. A v súčasnom systéme sa „anti-jánošíkovsky” berie hlavne chudobným a dáva bohatým. Bohatým rastie chuť, a tak sa, síce označujúc za kapitalistov, stále viac začínajú cítiť ako praví feudáli.

Aby som nebol nespravodlivý, Igor Rattaj nie je rozhodne jediný, koho tento systém naučil podobne uvažovať.

Je to symbol tejto vyštrnganej a sprivatizovanej „demokracie” – multimilionár, ktorý fantazíruje nad odoberaním volebného práva dôchodcom.