Tieto dva svety sa rozchádzajú viac a viac. Na jednej strane je tu naše pozorovateľné životné prostredie. Väčšine ľudí nie sú pravdepodobne známe žiadne prípady ochorení alebo dokonca úmrtí v kruhu svojich známych, najmä nie za posledných pár mesiacov.

Na druhej strane je tu rozšírená realita médií. Tam číha ešte stále smrteľné nebezpečenstvo, bezohľadní párty ľudia ohrozujú naše zdravie, ľudstvo sa trasie pred druhou vlnou korony. Ak sme pozorní, všimneme si, že aj v mainstreamových médiách sa počty úmrtí z Nemecka takmer neobjavujú. Dôvod: tie by boli príliš malo desivé.

Namiesto toho sa zameriavajú na nárast počtu infikovaných spôsobený nadmerným testovaním,  ktorý aj tak nie je výrazne vysoký. Nikto sa nepýta, či v médiách vylievané škandály ako Tönnies (mäsospracujúci nememecký závod, kde sa vyskytol koronavírus – pozn. red.) alebo „neuvážené“ správanie demonštrantov 1. augusta 2020 (demonštrácia proti covidovým opatreniam vlády – pozn. red.) spôsobili vôbec vážne škody na zdraví ľudí. Za celým „hajpom“ stoja pevné záujmy, ktoré je potrebné odhaliť.

Bol niekto v posledných dňoch na kúpalisku alebo na pláži a videl davy ľudí vo vode a opaľovať sa? V bazéne nikto nenosí rúško a to už týždne. Kde sú infikovaní, ktorí nemali rúška na veľkej demonštrácii „Black-Lives-Matter“? Alebo tí z pokojnej veľkej demonštrácie 1. augusta 2020 v Berlíne?

Kedy bolo zastavené odstránenie odpadu, hoci tam boli ľudia predsa vystavení „vírusovým mrakom“ z odpadu, z vreckoviek a použitých rúšok?

A kde sú mŕtvi z Tönnies? Kde sú infarkty v Heinsbergu?

Kde sú ľudia s poškodeniami obličiek a poškodeniami nervov v Ischgli (lyžiarske stredisko), kde si 85 percent ľudí ani nevšimlo, že majú Covid-19?

Pandémia, ktorá tento rok vedie zvýšene k ochoreniam, sa jednoducho nekoná. Každý, kto tu hovorí o paradoxe prevencie, tento výraz zneužíva a nemá ani potuchy o infekčnej epidemiológii.

Čo je, sú testovacie orgie, ktoré vytvárajú zdanlivú dynamiku. Pri nízkej prevalencii (častosť) infekcií SARS-CoV-2 pozitívny test už vôbec nič nehovorí. Počet teraz „nájdených prípadov“ zodpovedá počtu zdravých ľudí, u ktorých by sa očakávali falošne pozitívne testy. Čím viac sa testuje, tým viac falošne „pozitívnych“ zdravých ľudí sa nájde. To nemá nič spoločné s chorobou, ale len s drahým testovaním, ktoré sa zneužíva na vyvolanie strachu.

Pandemický panický príbeh smrteľného vírusu z Wu-chanu už dávno predbehla realita. Vírusové sekvencie nájdené teraz v teste PCR boli rozšírené do celého sveta dávno pred Wu-chanom. Viac ako 80 percent populácie bolo vždy imúnnych voči koronavírusom, ktoré sa každý rok znova vracajú v rôznych variáciách. Hromadné očkovanie proti koronavírusom nie je preto potrebné.

Novo vyskúšané technológie navyše nesú so sebou veľké riziká. Taktiež je doba pozorovania príliš krátka. Každý, kto použije takúto vakcínu ako lekár vzhľadom na túto situáciu, koná nezodpovedne. Toto všetko sú už dávno všeobecne známe vedecké poznatky.

Naďalej chýba v správach akýkoľvek náznak, že u tých, ktorí zomreli v Nemecku s pozitívnym testom na SARS-CoV-2, bol vekový medián 82 rokov. 85 percent zosnulých malo 70 rokov alebo viac. Veková štruktúra zosnulých sa vo Švédsku nelíši od Nemecka. Zosnulí tam boli dokonca ešte starší.

Katastrofálne zdravotné podmienky v chudobných štvrtiach USA, Brazílie, Peru a Indie sú zneužívané na strašenie a politický kalkul.

Už dávno máme dostatok informácií z prvej ruky aj v severnom Taliansku, Madride a Belgicku. Tieto ukazujú, že nie nový vírus, ale zaobchádzanie s panikou viedlo ku krízovému zanedbaniu zdravotnej starostlivosti, k chybám lekárov a následne k obetiam medzi oslabenými alebo chybne ošetrenými.

Práve v neprehľadných alebo skorumpovaných zdravotníckych systémoch sa obchoduje s nevhodnými PCR-testami a hanebne sa s nimi zaobchádza. Ziskové testovanie sa zneužíva na destabilizáciu, vohnať ľudí do rúk prospechárov strachu a nahovoriť im rizikové vakcíny.

Bez povšimnutia môžu pritom na celom svete profitovať aj tí, ktorí idú po „rope budúcnosti“ a to po našich genetických údajoch. Každý výter z hrdla zbiera bunky, ktoré môžu byť geneticky sekvenované a sľubujú súkromným laboratóriám cenné informácie. Kto nás bude chrániť pred zneužitím?

Spolková vláda, ktorá sa krátko pred krízou práve pripojila k „Programu jeden milión genómov“ hospodárstva a EÚ?

O tomto už vie čoraz viac občanov. Kedy to médiá a politika vezmú na vedomie?

Ako môžeme vyvodiť zodpovednosť voči zodpovedným osobám a ich mediálnym prisluhovačom?

Wolfgang Wodarg