Nemeckí diplomati: Spolupráca s Bratislavou má pre Berlín mimoriadny význam

Bratislava 14. októbra (TASR) – Mladí ľudia musia mať chuť vzdelávať sa s vedomím, že potom dostanú dobré miesto, povedal nový nemecký veľvyslanec v SR Michael Schmunk. V oblasti vzdelávania podľa jeho slov vznikajú medzi Slovenskom a Nemeckom stále nové partnerstvá na báze tzv. nemeckého duálneho systému, v ktorom sú teória a prax veľmi úzko prepojené.

Spoluprácu v oblasti vojenského vzdelávania zas vyzdvihol nemecký pridelenec obrany v SR Lars Ukerwitz. Poukázal na význam memoranda o spolupráci pri vzdelávaní príslušníkov Ozbrojených síl SR, ktoré obe strany plánujú podpísať v blízkej budúcnosti.

Schmunk v rozhovore pre TASR zdôraznil, že z pohľadu Berlína je Slovensko možno malou krajinou, ale pre Nemecko osobitne významnou – nadproporčne významnou. Vysvetlil, že nemecká strana si cení podporu SR v kľúčových otázkach politiky EÚ.

"Slovenská vláda nás silne podporuje v otázke európskej hospodárskej a finančnej politiky, osobitne v otázke stability eura. Bratislava v tomto podporuje Berlín a nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú to veľmi teší. Ide o veľmi dobré, racionálne a rozumné partnerstvo a ceníme si ho. Avšak pozorujeme podobné názory aj v otázke budúcnosti EÚ, jej reforiem, či v súvislosti s Východným partnerstvom. V iných zahraničnopolitických otázkach tiež vidíme značnú zhodu a veľmi veľa možností na spoluprácu," skonštatoval veľvyslanec.

Podľa Schmunkových slov zohráva veľmi veľkú úlohu i nemecko-slovenská ekonomická spolupráca, na Slovensku je vyše 400 nemeckých podnikov, ktoré vytvárajú zhruba 100.000 pracovných miest. Od minulého týždňa rozšírila svoje pôsobenie v SR veľká nemecká firma Continental Púchov, ktorá vyrába pneumatiky a príslušenstvo pre automobilový priemysel.

"Je to teda dynamický proces a chceli by sme, aby nemecko-slovenské investície rástli. Môžete byť hrdí na to, že SR sa stala takým veľkým automobilovým výrobcom. Je to však len jeden aspekt, je dôležité, aby fungovali aj iné veci, chceme aby sa v SR rozvíjali i technologické inovácie, ktoré prichádzajú z automobiliek z Nemecka – ako sa to už deje -, a aby sa slovenské nápady uplatnili v takpovediac ‘hlavnom meste’ nemeckého automobilového priemyslu," poznamenal Schmunk.

Ako príklad v oblasti vzdelávania veľvyslanec uviedol, že Volkswagen práve investoval milión eur, aby mladí ľudia zo Slovenska dostali také vzdelanie, ktoré je špičkovým nielen v rámci Slovenska, ale tiež v rámci EÚ.

"Chceme vzdelávanie ďalej rozvíjať, to je naším cieľom. Vidíme, samozrejme, že nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi v SR je približne 35 percent – ide o veľmi vysoké číslo a je to trpké. V Nemecku máme zhruba osem percent. Dúfame, že práve vzdelávaním a vytváraním pracovných miest dostanú mladí ľudia perspektívu. Mladí musia mať chuť vzdelávať sa s vedomím, že potom dostanú dobré miesto – na Slovensku alebo kdekoľvek v EÚ. Ak sa to podarí, potom dúfajme, že pomaly klesne aj nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi," rozviedol Schmunk zámery v oblasti vzdelávania.

Na margo spolupráce SR a Nemecka v oblasti zahraničnej politiky nemecký diplomat pripomenul, že koncom novembra bude "veľmi dôležitý summit" Východného partnerstva a EÚ v litovskom Vilniuse, kde pôjde o vzťahy únie s najdôležitejšími susedmi a partnermi na východ od hraníc únie.

Slovensko podľa Schmunkových slov patrí do strednej Európy, nie je viac považované za "východnú Európu". Môže byť dobrým kontaktom s krajinami, ako sú Ukrajina, Bielorusko, Moldavsko, Gruzínsko a Arménsko, pretože toto sú potenciálni partneri EÚ v budúcnosti.

"Chceme sa pokúsiť o to, aby tieto krajiny mali šancu slobodne sa rozhodnúť, či sa nechcú pridať do rodiny demokratických krajín – pomaly, ale iste sa stať členmi EÚ – prinajmenšom by túto šancu mali dostať," objasnil možnosti nemecký veľvyslanec.

Schmunk podotkol, že Rusko láka svojou euroázijskou colnou úniou, a na to má, prirodzene, právo, ale EÚ chce partnerov presvedčiť, že sú vítaní. Od spolupráce so SR si Nemecko sľubuje, že Slovensko mu pomôže lepšie pochopiť, ako tieto krajiny fungujú a ako tam ľudia myslia. "Preto úzko spolupracujeme nielen so SR, ale aj s krajinami Vyšehradskej štvorky – chceme veľmi intenzívnu spoluprácu," povedal nemecký diplomat.

Význam vzdelávania zdôraznil tiež nemecký vojenský pridelenec v SR Lars Ukerwitz a označil ho za ťažisko nemecko-slovenskej vojenskej spolupráce. "Chceme, aby sa slovenskí dôstojníci v budúcnosti mohli znovu vzdelávať na Akadémii Generálneho štábu v Hamburgu (Führungsakademie Hamburg). Doteraz tieto veliteľské kurzy Generálneho štábu od roku 1992 absolvovalo 23 slovenských dôstojníkov – deväť z nich sa stalo generálmi. Prvým bol Ing. Peter Novotňák, ktorý je v súčasnosti vedúcim služobného úradu MO SR," priblížil situáciu Ukerwitz. Dodal, že absolventom hamburskej akadémie bol i terajší náčelník Generálneho štábu OS SR generálporučík Ing. Peter Vojtek, ako aj niektorí jeho predchodcovia.

"Príslušníci OS SR a Bundeswehru sú dobrými partnermi – spolupracujeme v štruktúrach NATO a vo vojenských štruktúrach EÚ – no i v mnohonárodnom veliteľstve (Sever-východ) v Štetíne, na veliteľstve operácie ISAF v Afganistane, v operácii ALTEA na Balkáne, či KFOR v Kosove," konkretizoval nemecký podplukovník Generálneho štábu.

Na otázku TASR, či je spoločná "európska armáda" realistickou myšlienkou, Ukerwitz odpovedal, že intenzívnejšia spolupráca je nevyhnutná vzhľadom na stále sa zmenšujúce rozpočty rezortov obrany, avšak spoločná armáda podľa jeho názoru v najbližších desaťročiach nevznikne.

Ukerwitz pripomenul rozvíjanie konceptu EÚ "pooling and sharing" – zdieľanie spôsobilostí, alebo smart defence NATO (čiže koncepcia inteligentnej obrany), keď každý prinesie istú spôsobilosť, poskytne ju partnerom, a pritom môže využívať ich spôsobilosti. Podľa nemeckého dôstojníka je veľmi dobrým príkladom spolupráce európske veliteľstvo vzdušného transportu.

"Diskusia je intenzívna, možno je to cesta smerom k európskej armáde v budúcnosti. Myslím si však, že Európa je tak rôznorodá, že úplne integrovanú európsku armádu v najbližších desaťročiach ešte neuvidíme – ale to je môj osobný názor. Budeme svedkami čoraz intenzívnejšej vojenskej spolupráce, no vznik skutočne jednotnej európskej armády – to naráža aj na národné špecifiká, kultúrne, vojenské a vojensko-sociologické rozdiely," poznamenal nemecký pridelenec obrany.

Ukerwitz vyzdvihol skutočnosť, že slovenskí vojaci sú rovnako dobre pripravení ako ich nemeckí kolegovia, čo sa ukázalo aj v Afganistane. Hoci v príprave sú isté rozdiely, zásadne je to podobné. Zdôraznil, že robiť prognózy ohľadom budúcich zahraničných misií je veľmi ťažké. Avšak také medzinárodné nasadenie, aké bolo v poslednom desaťročí v Afganistane, v dohľadnom čase zrejme nebude.

"Neviem, čo prinesie budúcnosť, nedá sa to predpovedať. V minulosti tiež prišli prekvapenia, ako sa veci vyvinuli v rôznych častiach sveta a kde vznikol konflikt – no Európa musí byť pripravená," zhodnotil vývoj skúsený vojenský diplomat.

Nemecký brigádny generál Karl H. Schreiner z hamburskej akadémie v súvislosti s výchovou vojenských veliteľských kádrov podotkol, že "žijeme v dynamických časoch a mnohé veci sa menia", je však jedna vec, ktorá zostáva – charakter veliteľa.

Ako zdôraznil Schreiner, vojenský veliteľ musí byť človek s dobrým charakterom a mať značné profesionálne schopnosti. Profesionalita sa však v princípe mení, pretože sa mení nastavenie úloh ozbrojených síl, a tomu sa treba prispôsobiť, moderné veci vyžadujú vysoké vzdelanie.

Vojenský veliteľ súčasnosti a budúcnosti musí mať kreativitu, schopnosti inovácie, vedieť sa vyrovnávať s nečakanými situáciami. Predtým to vzhľadom na hierarchickú štruktúru armády nebolo až tak potrebné, zamyslel sa vojenský pedagóg.

"Smerujeme z priemyselnej spoločnosti do vedomostnej spoločnosti – vedomosti budú mať rovnakú váhu ako zbrane, a na to treba veliteľov pripraviť. Čo sa týka vzdelávania vojakov – všetci hľadáme svet zajtrajška. Som zhruba rok v úzkom kontakte so slovenským ozbrojenými silami, všetci prechádzame obdobím zmien a mám veľký rešpekt pred vojenským vzdelávaním v SR. Myslím si, spolupráca je výhrou pre obe strany," zhodnotil Schreiner dobre nastavené vzťahy slovenskej armády a Bundeswehru.

dam ed