Neliberálna časť spoločnosti je naďalej hnaná do kúta. Najvyšší súd zamietol odvolanie v prípade šéfredaktora Zem a Vek Rostasa

Bratislava 26. októbra 2021 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann, Dano Veselský, Jakub Kotian)

Súdny proces so šéfredaktorom Zem a Vek Tiborom Eliotom Rostasom pre jeho článok dospel do svojho záveru. Najvyšší súd rozhodol, že Rostas ostáva vinným z hanobenia rasy a národa, pričom musí zaplatiť peňažný trest 4 000 eur alebo si ísť trest natvrdo odsedieť tri mesiace. Rostas sa viackrát v zákulisí vyjadril, že si zvolí tú druhú možnosť

K právoplatnému verdiktu si dovolíme poznamenať, že právne vedomie spoločnosti v súvislosti s tzv. extrémistickými činmi sa v posledných rokoch nebezpečne posúvalo prakticky ku kriminalizovaniu akékoľvek názoru nachádzajúceho sa v príkrom rozpore s liberalizmom, resp. ideológiou tzv. liberálnej demokracie. Opakovane sme boli svedkami toho, ako boli nenávistné prejavy liberálov zametané pod koberec, no proti ich odporcom sa zasahovalo niekedy až nevyberaným a brutálnym spôsobom.

A to bol presne aj prípad Tibora Eliota Rostasa, ktorému kvôli jeho údajne kontroverznému článku spomínajúcemu citáty slovenských historických osobností vtrhli do domu príslušníci NAKA. Pričom mali vtedy pri sebe aj strelné zbrane a pri celom tomto nechutnom divadle boli prítomné aj Rostasove deti.

Definitívne odsúdenie Rostasa

Definitívne odsúdenie Rostasa vo veci jeho článku bude nepochybne podstatnou časťou slovenskej verejnosti vnímané ako škandál. Všetci vieme, v akej napätej situácii sa aktuálne naša spoločnosť nachádza a Najvyšší súd vlastne svojím potvrdením rozsudku v Rostasovom prípade len ďalej prilial olej do ohňa spoločenských vášní.

Po tom, čoho sme boli uplynulé roky svedkami, má niekto ešte veriť tomu, že pokiaľ ide o posudzovanie slobody prejavu, sú vyšetrovatelia a sudcovia nestranní?

Pripomeňme si ako dopadli pre svoje zjavne nenávistné výroky liberáli Michal Havran, Arpád Soltész, ale aj jeden bratislavský gymnazista, ktorého s ohľadom na jeho vek radšej nejdem menovať. Nuž – nijako. Ich prípady sa pred súd ani nedostali.

Podobne skončilo nedávno aj trestné oznámenie podané na komentátora SME Petra Schutza

Podobne skončilo nedávno aj trestné oznámenie podané na komentátora SME Petra Schutza pre jeho neprípustné vyjadrenia na adresu nezaočkovaných ľudí. Polícia si pri zamietnutí trestného oznámenia dokonca pomohla absurdnou argumentáciou, že článok Petra Schutza bol prístupný len s predplatným a teda vraj nie pre širokú verejnosť a tak nie je čo riešiť!

Tu už naozaj nemôže byť reč jednoducho o dvojakom metri. Tu ide skutočne až o hnanie neliberálnej spoločnosti do kúta. Zásadným zlomom bol nepochybne aj absolútne neuveriteľný verdikt v prípade predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu pre použitie akéhosi číselného symbolu, o ktorom dovtedy väčšina Slovenska ani len netušila.

Áno, ako som konštatoval, podstatným spôsobom sa u nás posunulo právne vedomie, či skôr bezvedomie. Zároveň však treba konštatovať, že menšia časť spoločnosti, ktorá tieto záležitosti dlhodobejšie sleduje, ich určite neprejde bez povšimnutia. Niektorí vyšetrovatelia, prokurátori či sudcovia sa možno snažia plniť akúsi spoločenskú objednávku. Lenže nemali by zabúdať na to, že tu vzrastá aj spoločenská objednávka úplne opačného druhu.

Jej predstaviteľom sa dnes do istej miery stal aj bývalý predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin, ktorý sa v budove Najvyššieho súdu dostal do konfliktu s príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže kvôli tomu, že si odmietol nasadiť rúško. Ľudia si mohli pozrieť živý stream z tohto diania aj vďaka jednému z nezávislých novinárov. Mnohí občania už vedia do detailov, čo sa dnes stalo a – ako som naznačil v jednom zo svojich predošlých komentárov – môžu považovať tento útok na slobodu prejavu Tibora Eliota Rostasa aj za útok na seba samých a na ich vlastnú slobodu.

Nuž a potom majú na výber – buď sa takýmito verdiktmi nechajú zastrašiť alebo ich nespravodlivosť súčasného systému presvedčí ešte väčšmi o tom, že byť lojálny voči takémuto štátu a režimu nie je pre morálne založeného človeka úplne možné a prípustné, čo len ďalej podnieti konflikt v našej spoločnosti.

Pokiaľ som minule písal o tom, že verdikt v prípade Rostasa bude tou skutočnou správou o stave slovenskej spoločnosti (na rozdiel od slohových cvičení prezidentky Čaputovej), musím teraz konštatovať, že sme sa dočkali len ďalšej veľmi zlej správy.

A snáď ešte horšie je, že bola vlastne úplne očakávaná.

Ladislav Kováčik