Naposledy k hokeju: Falošné kázanie o morálke si môžu nechať

Priamo sa pýtam: A čo má byť, keď niektorí chlapci hrajú v KHL? Slováci tam hrávali aj pred začatím špeciálnej vojenskej operácie a budú tam hrať aj potom. Tak, ako hrali ich kolegovia v zámorí počas amerických invázií do krajín celého sveta.

Je v tom rozdiel?

Je – Ruská federácia išla podľa oficiálnych zdrojov chrániť svojich rodákov, na ktorých hlavy padala mínometná paľba. Overte si to, ak mi neveríte – kyjevský režim po zvrhnutí legitímneho prezidenta Janukovyča takto reagoval na nespokojnosť početnej ruskej diaspóry v oblastiach Doneck-Luhansk.

Ale čo mali spoločného USA s Líbyou, Irakom, Afganistanom, a tak ďalej? Akú svoju diaspóru tam išli chrániť? Veď zasahovali do celkom iných civilizačných rámcov, stojacich mimo nášho historického vývinu, zvykov a obyčají, alebo náboženských pilierov. A vieme, aký koniec mali ich intervencie – totálny rozvrat zasiahnutých regiónov.

Západniar s koloniálnou minulosťou – keď chce robiť svetového policajta na opačnej pologuli, jednoducho nebude nikdy dôveryhodný. Všetko sú to imperiálne, geopolitické vplyvové hry.

Počas zápasov bolo všetko OK?

Videli sme, ako hokej všetkých zblížil, dokonca naši politici boli schopní ho sledovať aj spoločne. Ruku na srdce: v tých momentoch, keď dávali góly hráči z KHL, nikomu neprekážalo, kde pôsobia…

Preto nemožno označiť mravokárne aktivity pro-opozičných síl inak, než za pokrytecké, keď dnes píšu červené denníčky (aj s aktivistami) o tom, že porazeným týždňa sa stal slovenský šport, lebo „morálna dilema”. Alebo že ide o metaforu úpadku slovenskej politiky…

Takže keď padol gól, a vy ste vyskočili zo stoličky s radostným výkrikom na celý podnik, v skutočnosti vás niekde v kútiku srdiečka pichol osteň spravodlivého hnevu a odsúdenia?

Smiešne.

Čo je skutočná športová etika

Kto chce riešiť v športe etiku, nech sa drží pravidiel posudzovania tejto komplexnej kategórie: u športovcov sa hodnotia kvality ako disciplinovanosť, rešpekt k súperovi, ale napríklad aj sebaovládanie (keď dôjde na ľade k bitke, ktorej sa zúčastnia naši, tak im naši milí mravokárcovia tiež vyčítajú, že sa nechali strhnúť?).

Práve tieto kvality pritom naši hráči prejavili, ako eviduje napríklad minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, keď hodnotí, že „odohrali výborný olympijský turnaj a reprezentovali Slovensko so cťou. Ukázali charakter, kvalitu a bojovnosť.”

Fair-play, bezdopingové zápolenie, či nezaujatosť (napríklad rozhodcov) – to sú ďalšie veci, o ktorých sa môžeme baviť. Ale že v ktorom klube hrá ktorý športovec, to je absolútny nonsens. Falošný argument, ktorý má v skutočnosti maľovať práve jeho autora v dobrom svetle.

Pretože to je dnes ten „dobrý tón” časti národa – kritizovať všetko ruské ako súčasť jednej veľkej propagandy

Neviem ako vy, ale ja som našich hráčov nepočul vyjadrovať sa k politike, a už vôbec nie na obranu špeciálnej vojenskej operácie. Neporušili žiaden zákon a neviem ani o tom, že by niekto velebil Putina alebo tamojší spôsob života. Dokonca nemajú ani to písmeno „Z” schované na spodnej bielizni (ale čo ja môžem vedieť…).

Mimochodom, odkedy sa môžu k politike vyjadrovať iba herci? Zvláštna doba…

Pravdu majú elity ako Miroslav Šatan alebo Matúš Šutaj Eštok, keď hovoria o tom, ako rozhodujúcim kritériom výberu reprezentácie nemá byť politická vôľa istej skupiny ľudí, resp. mediálny tlak. Rozhodujúci je výkon, a bodka. (Zároveň predpokladám, že v prípade, keby niektorí hokejisti začali s verejným schvaľovaním akejkoľvek (!) agresie, miesto v tíme by veľmi rýchlo stratili.)

Na záver dodám, že reprezentácia NIE JE majetkom červených denníčkov ani opozície – a rovnako nie sme rukojemníkmi ich predstáv o tom, čo je správne a čo nie, ani my, občania SR.