Počas koronakrízy bol PCR test oficiálnym štandardom, ktorý rozhodoval o tom, či je človek „chorý alebo zdravý“ a či sa môže alebo nemôže zúčastňovať spoločenského života, či môže chodiť do práce či do kolektívu, alebo vôbec opustiť svoj dom.

Päť popredných nemeckých chemikov zverejnilo správu plnú pochybností o tom, či bol PCR test počas obdobia pandémie vhodnou metódou na detekciu prítomnosti vírusu, alebo či by sa na trhu nenašli vhodnejšie varianty. Ich výsledky dávajú PCR testovaniu negatívne hodnotenie.

Informácie prináša nemecký denník Berliner Zeitnug. Upozorňujeme, že štúdia sa zamerala na situáciu v Spolkovej republike Nemecko. Výsledky však môžu mať globálny dosah.

Bol PCR test vhodný?

PCR test ukazuje len to, či je vírusový materiál prítomný v nosohltane. Aj keď imunitný systém organizmu „odrazil vírusový útok“ a vírus je zničený, tieto zvyšky spôsobujú pozitívny výsledok testu – a daná osoba bola považovaná za „chorú“, hoci bola úplne zdravá.

Zaujímavé však je, že Inštitút Roberta Kocha (RKI) automaticky používal aj iný test: test na protilátky, takzvaný IgG test. IgG je trieda protilátok, ktorá sa tvorí niekoľko týždňov po infekcii a zostáva v tele dlhšie. Ak je teda IgG test pozitívny, spätne sa zistí prekonaná vírusová infekcia.

V nedávno publikovanej práci vedci (Günther, Rockenfeller a Walach, zverejnená 13. októbra 2025) vyhodnotili údaje o PCR a IgG testoch z „Akkreditierten Labore in der Medizin e.V.“ (Akreditovaných laboratórií v medicíne, ALM).

Autori zistili, že podľa konzervatívnych odhadov len približne 14 percent ľudí s pozitívnym výsledkom PCR testu skutočne prekonalo infekciu. U viac ako 80 percent ľudí s pozitívnym výsledkom PCR testu teda nedošlo k infekcii, ktorá by viedla k merateľným IgG protilátkam.

Autori preto považujú PCR test za nevhodný prostriedok na zistenie, či je alebo bola daná osoba aktuálne infikovaná koronavírusom. Najmä pri veľmi vysokých hodnotách Ct blízko detekčnej hranice – nad približne 30 – je výpovedná hodnota PCR testu limitovaná, pretože je nastavený príliš senzitívne (s vysokou citlivosťou), ako už bolo uvedené v niekoľkých publikáciách, ktoré cituje Berliner Zeitung.

Súčasná práca konštatuje, že vyhodnotenie údajov ALM ukázalo, že v polovici novembra 2020 (kedy pandémia dosahovala vrchol) bolo už 15 percent populácie IgG-pozitívnych, t. j. prekonalo infekciu.

Na základe tejto publikácie sa päť profesorov chémie na čele s lipským profesorom chémie Jörgom Matysikom opýtalo RKI, či nebolo viac ako 80 percent PCR-pozitívnych osôb neoprávnene poslaných do karantény.

Profesori by tiež radi vedeli, prečo bolo v 21. kalendárnom týždni (2021) pozastavené publikovanie údajov laboratórií ALM. V tomto týždni bolo už 50 percent osôb testovaných na IgG pozitívnych, teda boli chránení aj bez očkovania.

List má k dispozícii exkluzívne portál Berliner Zeitung. Adresujú ho vedúcemu výskumníkovi RKI, ktorým je Prof. Lars Schaade. Prinášame jeho preklad v plnom znení:

Voľba metódy IgG vs. PCR

Vážený pán profesor Schaade,

najskôr by sme sa chceli poďakovať za Váš list z 8. októbra 2025, v ktorom ste opäť objasnili, že vedci z RKI sú – napriek odbornému dohľadu BMG – „slobodní vo voľbe metódy, interpretácii výsledkov výskumu a vedeckom zverejňovaní výsledkov výskumu“.

Radi by sme sa od Vás dozvedeli viac o „voľbe metódy“.

V nedávno publikovanej práci Günthera, Rockenfellera a Walacha ( publikovanej 13. októbra 2025) boli vyhodnotené údaje o PCR a IgG testoch v laboratóriu „Akkreditierten Labore in der Medizin e.V.“ (ALM), Berlín.

Keďže pozitívny test na IgG protilátky indikuje, že došlo k vírusovej infekcii, a PCR test indikuje, či je vírusový materiál detekovateľný v nosohltanovej oblasti, výsledky oboch testov by mali poskytovať rovnaký výsledok, ak sa predpokladá, že aj PCR test detekuje infekciu.

Autori štúdie vykonali práve túto analýzu a zistili, že podľa konzervatívnych odhadov len približne 14 % ľudí s pozitívnym výsledkom PCR testu skutočne prekonalo infekciu, t. j. u viac ako 80 % ľudí s pozitívnym výsledkom PCR testu nedošlo k infekcii, ktorá by viedla k merateľným IgG protilátkam.

Preto by sme radi vedeli, či aj podľa Vášho názoru je PCR test nevhodným prostriedkom na zistenie, či je osoba aktuálne infikovaná koronavírusom alebo či je alebo bola infekčná. Najmä pri veľmi vysokých hodnotách Ct blízko detekčnej hranice je výpovedná hodnota PCR testu obmedzená, ako už bolo uvedené v niekoľkých publikáciách. Bolo preukázané, že pri hodnotách Ct nad približne 30 sa zvyčajne už nedá kultivovať vírus schopný množiť sa (práca uverejnená 11. marca 2024).

Súčasná práca konštatuje, že vyhodnotenie údajov ALM ukázalo, že už v polovici novembra 2020 bolo 15 % populácie IgG-pozitívnych, t. j. prekonalo infekciu.

Na základe tejto publikácie sa nám naskytujú nasledujúce otázky:

1. Prečo RKI stále trvá na PCR teste ako zlatom štandarde (23. januára 2020), keď má voľný výber metódy a už na jar 2021 (28. mája 2021) bolo potvrdené, že PCR test nedokáže preukázať infekciu, čo bolo opäť pôsobivo potvrdené vyššie citovanou prácou?
2. Keďže PCR test zjavne nedokáže spoľahlivo dokázať infekciu koronavírusom, mohlo by to znamenať, že viac ako 80 % PCR pozitívnych osôb bolo neprávom poslaných do karantény?
3. Čo bolo dôvodom, že RKI uviedlo v polovici novembra 2020 podiel IgG pozitívnych osôb na úrovni 2–3 %, hoci vyhodnotenie údajov ALM z toho obdobia teraz ukazuje hodnotu 15 %?
4. Prečo bolo zverejňovanie údajov ALM v 21. kalendárnom týždni (2021) pozastavené? V tom čase už bolo 50 % testovaných na IgG pozitívnych.
5. Model použitý v práci predpokladá 85 % imunitnú ochranu na konci roka 2021. To je v súlade s údajom 92 % uvedeným RKI (14. decembra 2022). Nárast IgG-pozitívnych osôb o 1,8 % týždenne pred očkovacou kampaňou bol vyšší ako po nej, kde nárast dosiahol len 1,1 % týždenne. Preto sa vás pýtame, či by k imunitnej ochrane došlo aj bez očkovacej kampane?

S napätím očakávame Vašu odpoveď na naše otázky a vaše hodnotenie výsledkov a analýz práce Günthera, Rockenfellera a Walacha.

Signatári:

Prof. Dr. Jörg Matysik, analytická chémia, Univerzita v Lipsku;

Prof. Dr. Gerald Dyker, organická chémia, Univerzita Ruhr v Bochume;

Prof. Dr. Andreas Schnepf, anorganická chémia, Univerzita v Tübingene;

Prof. Dr. Tobias Unruh, fyzika, Univerzita FAU v Erlangene-Nürnbergu;

Prof. Dr. Martin Winkler, materiálové a procesné inžinierstvo, Vysoká škola aplikovaných vied v Zürichu.

Prečítajte si tiež:

• Trumpova FDA zamietla žiadosť spoločnosti Moderna o registráciu vakcíny proti chrípke na báze mRNA
• Otvorený list Petrovi Pellegrinimu, prezidentovi Slovenskej republiky, od Soni Pekovej