Čo znamenajú „jadrové“ obvinenia Moskvy v deň štvrtého výročia začatia vojny

Táto téma sa v Ruskej federácii intenzívne rozoberá.

Na začiatku vydala vyhlásenie Zahraničná spravodajská služba.

Potom Peskov nazval túto informáciu „mimoriadne dôležitou“ a „rozšírením konfrontácie“ a dodal, že Rusko túto otázku otvorí na rokovaniach s USA.

To isté povedal aj Putinov poradca Ušakov: „Rusko informuje USA o zámere Francúzska a Veľkej Británie poskytnúť Ukrajine technológie na výrobu jadrových zbraní. Pokusy Kyjeva získať jadrové zbrane ovplyvnia postoj Ruska k ukrajinskému urovnaniu.“

A ďalej s priamymi hrozbami vystúpil zástupca predsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev.

Povedal, že „pri takomto vývoji udalostí“ (t. j. v prípade poskytnutia jadrových zbraní Kyjevu) Rusko použije akékoľvek zbrane, „vrátane nestrategických jadrových zbraní, proti cieľom na Ukrajine. A v prípade potreby aj proti dodávateľským krajinám (Francúzsku a Veľkej Británii – pozn. red.)“.

O riziku „priameho stretu jadrových veľmocí“ informovalo ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie a Federálna rada oslovila parlamenty Veľkej Británie a Francúzska s požiadavkou, aby prešetrili možnú prípravu na odovzdanie jadrových zbraní Kyjevu.

Napokon, o plánoch „použiť jadrové zbrane proti Rusku“ dnes hovoril aj Putin.

Londýn už tieto obvinenia poprel.

„Je to zjavný pokus Putina odvrátiť pozornosť od svojich hrozných činov na Ukrajine. Nie je na tom nič pravdivé,“ vyhlásila tlačová tajomníčka britského premiéra Kira Starmerová.

Kyjev a Paríž zatiaľ neposkytli žiadne komentáre, ale pravdepodobne čoskoro budú nasledovať popierania všetkých obvinení.

Rusko však môže naďalej trvať na svojom tvrdení, že zbrane sa prepravujú tajne. A že ide o porušenie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, a preto „Rusko má právo na preventívny jadrový úder“.

Nie je ťažké uhádnuť, načo to všetko slúži.

RF ukazuje, že netreba dúfať, že ekonomické a iné problémy (na ktoré sa spolieha Kyjev) donútia Kremľ k ústupkom. Ak sa v RF skutočne začnú problémy, Moskva môže kedykoľvek siahnuť po jadrových zbraniach, pričom ako zámienku použije obvinenia z dodania atómovej bomby Ukrajine.

Tento signál je zrejme adresovaný nielen Kyjevu, ale aj Európe a Trumpovi.

Európanom Moskva ukazuje, že akékoľvek prudké kroky z ich strany, napríklad blokáda ruskej lodnej dopravy alebo vyslanie vojsk na Ukrajinu, môžu rýchlo viesť k jadrovej vojne v Európe. A Trumpovi – že odkladanie tlaku na Kyjev s cieľom prinútiť ukrajinské orgány k plneniu „dohôd z Anchorage“ (v podobe, v akej ich interpretuje Kremľ) môže časom viesť k eskalácii až po jadrovú vojnu.

Vlastne, reakcia Trumpa v tomto prípade bude mať kľúčový význam. Rozhodne sa vyvinúť tlak na Kyjev a Európanov, aby prijali „aljašské podmienky“, alebo dá Putinovi najavo, že na neho „jadrové“ hrozby neplatia a vníma ich ako blaf.

Tak či onak, dnešné obvinenia môžu znamenať začiatok masívnej kampane tlaku Moskvy na Kyjev, Európu a Washington s cieľom urýchliť ukončenie vojny za podmienok Kremľa alebo podmienok, ktoré sa im približujú v „duchu Anchorage“.

Vzhľadom na to, že v tejto kampani sa už používajú prakticky priame jadrové hrozby, situácia riskuje, že sa zmení na „Karibskú krízu 2.0“ – potenciálne mimoriadne nebezpečnú situáciu pre všetkých.

Tieto riziká môže eliminovať len čo najskoršie dosiahnutie mieru na Ukrajine.

Prečítajte si tiež:

• Rusko varuje USA pred obnovením jadrových testov, hovorí o hrozbe dominového efektu
• Jadrovú bombu Ukrajine? Moskva označila darcov a pohrozila protiúderom