Kauza Tkačenko/Ondřejíček – urážanie kresťanov

Minulý týždeň bol špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi doručený pokyn od generálneho prokurátora, aby preveril či konaním novinárov denníka SME nedošlo k spáchaniu trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia.

Na twitteri komentátora denníka SME Petra Tkačenka sa totiž v polovici novembra objavil príspevok, v ktorom píše: „Už niekto napísal hanopis na Simu Martausovú alebo to zas budem musieť urobiť ja?“

Celú komunikáciu neskôr v komentároch rozvinul keď v odpovedi na jeden z komentárov napísal: „Že to je doradu infantilná hrôza.“

Do diskusie sa zapojil aj Rado Ondřejíček, ktorý si hovorí „Cynická obluda“ a v rámci svojej práce v denníku SME pravidelne uráža kresťanov: „Ona je kresťanka. Nemal by si sa vysmievať postihnutým,“ napísal a neskôr ešte dodal: „tá tvorba, ktorú ona produkuje je povrchný gýč obmedzený práve jej kresťanstvom. Ona je taký Heger medzi speváčkami. Ale áno, každá náboženská viera je z môjho pohľadu mentálna diagnóza. pokojne sa urazte.“

Ešte nevhodnejšie sa Tkačenko ďalej v komentári vyjadril, že by ju bolo treba zašiť, aby nemala deti:

“Spustnutý ženích. To mi pripomína môj obľúbený paragraf Trestného zákona, ktorý postihuje rodičov, ktorí svojim deťom umožnia viesť záhaľčivý spôsob života a tým ich vystavujú nebezpečenstvu spustnutia. Ergo by ju mohli zašiť a aspoň by sa zastavila nová produkcia,” napísal Tkačenko komentár pod článok Plusky, ktorý zdieľal jeho priateľ.

Lipšic odmietol ich stíhanie. Odvolal sa na slobodu prejavu

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic však po preskúmaní výrokov podozrivých osôb prišiel k záveru, že dotknutými výrokmi neprišlo k naplneniu zákonných znakov trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia.

Lipšic vo svojom stanovisku tvrdí, že právo na slobodu prejavu nechráni len obsah prejavu, ale aj jeho formu- teda jeho emotívnu zložku :

„Preskúmavané výroky podozrivých môžu byť (a mali by byť) predmetom morálneho odsúdenia, ale rozhodne nie sú trestným činom. Trestný proces a sankcie s ním spojené totiž predstavujú jeden z najväčších zásahov štátu do slobody jednotlivca. Trestnoprávne sankcie majú povahu kategorických zákazov – ak sa štát rozhodne používať trestné právo, tak nechce len finančne demotivovať určité správanie, ale chce ho úplne potlačiť. Preto práve v oblasti verbálnych deliktoch orgány činné v trestnom konaní nie sú, a nesmú byť, arbitrami dobrého vkusu,“ stojí ďalej v odôvodnení.

Podľa Lipšica úlohou orgánov činných v trestnom konaní nie je kultivovať verejnú diskusiu.

Pronárodných novinárov či politikov, špeciálna prokuratúra stíhala

Lipšicove tvrdenia sú však v rozpore s bežnou praxou špeciálnej prokuratúry. Tá totiž spustila tvrdý postup voči osobám, ktoré sa dopustili kritiky niektorých vybraných menšín. Za takmer všetkými trestnými stíhaniami verbálnych deliktov proti menšinám stojí prokurátor špeciálnej prokuratúry Tomáš Honz.

Najznámejšími prípadmi bolo stíhanie a následne odsúdenie alternatívneho novinára Tibora Eliota Rostasa a poslanca NR SR Milana Mazureka.

Kauza Rostas – citovanie Ľudovíta Štúra

Sudca špecializovaného trestného súdu v roku 2019 odsúdil šéfredaktora časopisu Zem a Vek Tibora Eliota Rostasa za hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Vymeral mu peňažný trest 4000 eur, alebo v prípade nezaplatenia pokuty náhradný trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov.

Skutku sa mal dopustiť tým, že vo svojom časopise Zem a Vek zverejnil článok s názvom “Klin Židov medzi Slovanmi”, v ktorom citoval slová Ľudovíta Štúra a ďalších významných slovenských národných dejateľov, ktorí vyjadrovali negatívne postoje k Židom.

Kauza Mazurek – kritika Rómov v rádiu Frontinus

Ďalším trestne stíhaným a následne aj odsúdeným bol poslanec NR SR Milan Mazurek. Trojčlenný senát Najvyššieho súdu (NS) SR odsúdil poslanca Národnej rady SR Milana Mazureka (ĽSNS) za extrémistické trestné činy na peňažný trest vo výške 10.000 eur.

Mazurek sa mal skutku dopustiť  v októbri 2016 v Rádiu Frontinus  svojimi údajnými hanlivými výrokmi na adresu rómskeho etnika, ktoré vraj mali rasistický charakter.

V rádiu napríklad hovoril o “cigánskom terore na východnom Slovensku”, no najviac bol rozoberaný tento výrok: “150 miliónov eur sa ide použiť na domy pre ľudí z cigánskych komunít. To jest pre ľudí, ktorí nikdy pre náš národ, pre náš štát nič neurobili, práve naopak, rozhodli sa žiť asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém. My, ktorí žijeme slušným životom a pracujeme, tak na nás štát úplne kašle, zatiaľ čo týmto asociálom dá zadarmo úplne všetko,” povedal Mazurek.

Je pravdou , že tento výrok je do veľkej mieri expresívny a emocionálny, no nevyzýval na likvidáciu žiadneho etnika a podľa Lipšicovho stanoviska ohľadom Tkačenka a Ondřejíčka, by logicky nemal byť ani Mazurek trestne stíhaný a nie to ešte odsúdený.

Nedotknuteľná kasta liberálnych novinárov

Na druhej strane tu máme nedotknuteľných režimistickcýh novinárov, ktorí sršia nenávisťou a špeciálna prokuratúra voči nim nezakročila. Okrem Tkačenka a Ondřejíčka sú to napríklad známy moderátor Michal Havran a kontroverzný novinár Arpád Soltész.

Kauza Havran – “pošlite Kuffu do cirkusu”

Vyšetrovateľ NAKA začiatkom minulého roka začal voči novinárovi denníka SME a moderátorovi RTVS Michalovi Havranovi trestné stíhanie, pre prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa §423 Trestného zákona a pre prečin ohovárania podľa §373 Trestného zákona.

Podľa vzneseného obvinenia, mal Michal Havran spáchať uvedené trestné činy s osobitným motívom nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie.

Vtedy obvinený Michal Havran v článku „Pošlite Kuffu do cirkusu“, zverejnenom dňa 27.  júna 2018 v denníku SME mal údajne svojským agresívnym slovníkom hanobiť kresťanov, najmä katolíkov. Obzvlášť nevyberané slová použil vo vzťahu k otcovi Mariánovi Kuffovi, katolíckemu kňazovi, ktorý zasvätil svoj život nezištnej pomoci iným ľudom.

V septembri 2020 následne obvinenie voči Havranovi zrušila generálna prokurátora prostredníctvom dnes tak silne médiami kritizovaného paragrafu 363.

Kauza Soltész – “biela spodina”

Protiteroristická jednotka Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) začala v roku 2018 trestné stíhanie voči Arpádovi Soltészovi za výroky o „bielej spodine“.

Prokurátor toto trestné stíhanie však nakoniec zastavil: “Dôkazy zadokumentované vo vyšetrovacom spise neopodstatňujú viesť v danej veci trestné stíhanie zo spáchania akéhokoľvek trestného činu extrémizmu,” potvrdila Denníku N hovorkyňa generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.

“Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR preto po preskúmaní vyšetrovacieho spisu zrušil uznesenie vyšetrovateľa národnej protiteroristickej jednotky NAKA o začatí trestného stíhania vo veci facebookového statusu Arpáda S.”

Soltész: “Slováci? Čvarga z východnej Európy”

Nebol to však jediný nenávistný výrok, za ktorý Soltész nebol trestne stíhaný. V jednom zo svojich komentárov na sociálnej sieti sa pustil ostro do slovenského národa:

“Fakt by som nepodceňoval ten efekt, že “Slováci”? To je taká ta čvarga z východnej Európy, ako Poliaci a Maďari? Tí čo furt otŕčali dlaň, ale odmietali čokoľvek dávať? Fuj, však to sú už prakticky Rusi, to je horšie ako Sýrčania a Eritrejci dokopy.”

Soltész dokonca zašiel ešte ďalej a na sociálnej sieti v máji tohto roku žartoval o strieľaní konzervatívnych novinárov. Samozrejme, žiadne trestne stíhanie sa ani len nezačalo.

Kauza Schutz: „Neočkovaní sú dobytok a mali by kvičať ako svine na bitúnku“

Kategória sama o sebe je útočenie na ľudí, ktorí sa odmietajú očkovať experimentálnymi vakcínami voči ochoreniu Covid- 19. Opäť novinár Sorosovho denníka SME , Peter Schutz vo svojom článku dehumanizoval neočkovaných ľudí a nazval ich dobytkom :”To nie sú ľudia , ale dobytok,” povedal komentátor s tým, že neočkovaní majú teľacie IQ.

Na neočkovancov podľa neho je potrebný poriadne dlhý bič. Schutz chce, aby neočkovaní poriadne trpeli: ” Neočkovaní by mali kvičať ako svine na bitúnku.”

Podľa medializovaných informácii boli na Schutza podané trestné oznámenia no doteraz nie je jasné, či polícia a prokuratúra voči nemu koná alebo nie.

Schutzove slová sú pritom už skutočne za čiarou. Tam sa nejedná len o kritiku neočkovaných – čo by bolo ešte akceptovateľné, on ale doslova vyzýva na diskrimináciu skupiny obyvateľstva, prirovnáva ju k dobytku s teľacím IQ a praje si , aby trpeli ako svine na bitúnku.

Na neočkovaných neútočia len režimistickí novinári ale aj niektorí vládni politici, ktorí ich nazývajú dezolátmi či opicami.

Dvojaký kilometer špeciálnej prokuratúry. Ospravedlní sa Lipšic Rostasovi a Mazurekovi?

Z týchto všetkých príkladov je evidentné, že sloboda slova na Slovensku skutočne existuje – ale len pre vyvolených – liberálnych novinárov a vládnych politikov. Tí si môžu povedať hocičo, kľudne aj vyzývať na diskrimináciu istej skupiny obyvateľstva – hlavne kresťanov, Slovákov a neočkovaných, no špeciálna prokuratúra sa v týchto prípadoch tvári ako mŕtvy chrobák, prípadne to obhajuje slobodou prejavu.

Na druhej strane tu máme občanov druhej kategórie – zväčša pronárodne a konzervatívne orientovaných občanov , protirežimistických politikov , či alternatívnych novinárov , ktorých akékoľvek výroky s kritikou voči menšinám sú označené za extrémistické, rasistické, či fašistické a špeciálna prokuratúra týchto ľudí trestne stíha.

Používaním takýchto dvojakých metrov nikdy spravodlivý a právny štát nevybudujeme. Je pravdou, že Lipšic prišiel na čelo špeciálnej prokuratúry až po stíhaní a odsúdení Rostasa a Mazureka, no v mene špeciálnej prokuratúry, ktorú momentálne vedie by sa mal minimálne týmto dvom pánom ospravedlniť. A mal by si posvietiť na mimoriadne aktivistického podriadeného – Tomáša Honza, ktorý nepochopil, čo to znamená sloboda prejavu.

Samuel Gdovin